5. jún je už 50 rokov silným mementom našej kolektívnej povinnosti starať sa o životné prostredie.
Svetový deň životného prostredia. Zdroj: iStockphoto.com
Svetový deň životného prostredia, ktorý si každoročne pripomíname 5. júna, je silným mementom našej kolektívnej povinnosti starať sa o životné prostredie. Hlavným odkazom je v roku 2024 obnova pôdy, dezertifikácia a odolnosť krajiny proti suchu v duchu hesla „Naša krajina. Naša budúcnosť. Sme #GenerationRestoration“. Tento rok si totiž pripomíname 30. výročie Dohovoru OSN o boji proti rozširovaniu púští, respektíve dezertifikácii (UNCCD).
Zabráňme vyprahnutiu krajiny
Hlavným cieľom dohovoru je eliminácia dezertifikácie v krajinách postihnutých veľkým suchom. Slovenská republika pristúpila k dohovoru 7. januára 2002.
Dezertifikácia je znižovanie alebo ničenie biologického potenciálu pôdy a krajiny vedúce v konečnom dôsledku k tvorbe „púštnych” podmienok. Dezertifikáciu zapríčiňujú v prvom rade činnosť človeka a klimatické zmeny.
Podľa dohovoru je na planéte znehodnotených až 40 percent pôdy, čo priamo ovplyvňuje polovicu svetovej populácie a ohrozuje zhruba polovicu globálneho HDP. Množstvo a trvanie sucha sa od roku 2000 zvýšili o 29 percent – bez naliehavých opatrení môžu suchá do roku 2050 postihnúť viac ako tri štvrtiny svetovej populácie.
Ľudia zalievajú suchú pôdu. Zdroj: iStockphoto.com
Degradácia pôdy
Dostatok, respektíve nedostatok vody v krajine je výsledkom jej bilancie. V nej je zahrnuté množstvo atmosférických zrážok a ich výpar, ako aj ich prítok a retencia na konkrétnom území v rámci povrchových a podpovrchových zdrojov vôd vrátane vody v pôde.
K degradácii pôdy dochádza už niekoľko desaťročí. Suchá – čoraz častejšie extrémne poveternostné javy spôsobené globálnym otepľovaním – túto situáciu tiež umocňujú a môžu viesť k vyčerpaniu živín z pôdy. Pôda nedokáže uživiť rastliny, a tak vznikajú suché oblasti, ktoré v súčasnosti pokrývajú asi 40 percent zemegule od stredomorských regiónov a juhozápadnej časti USA až po Áziu a Blízky východ. Suchá spojené s degradáciou pôdy vedú k dezertifikácii.
Príkladom je napríklad aj rozsiahle pestovanie podzemnice v afrických štátoch. To sa nemalou mierou negatívne podieľa na celom procese. Podzemnica v pôde znižuje množstvo humusu, ktorý udržuje pôdu plnú živín. Bez humusu stráca pôda vlhkosť a živiny a mení sa na púšť.
Dezertifikácia sa zhoršuje tiež činnosťami, ako sú urbanizácia, farmárčenie, ťažba a čistenie pôdy a produkcia emisií.
Suchá pôda. Zdroj: iStockphoto.com
Kde sa dezertifikácia vyskytuje najčastejšie?
Viac ako 60 percent Strednej Ázie je náchylných na procesy dezertifikácie. Stúpajúce teploty v niektorých častiach Číny, Uzbekistanu, Kirgizska a mnohých ďalších krajín vyvolávajú medzi vedcami obavy. Od 80. rokov minulého storočia bola veľká časť stredoázijského regiónu klasifikovaná ako oblasť s púštnou klímou. Problém sa však teraz rozšíril do severného Uzbekistanu a Kirgizska, južného Kazachstanu a okolo oblastí povodia Junggaru v severozápadnej Číne. Regióny sa stávajú teplejšími a vlhšími, čo vedie k ústupu ľadovcov.
Dezertifikácia je obrovským problémom aj v Afrike. Slabá úroda a nárast neúrodnej pôdy naďalej sužujú obyvateľov Engaruky v Tanzánii. V Mauritánii zhoršil pokles zrážok poľnohospodársku produkciu a mnoho farmárov má problém vypestovať dostatok potravín pre svoj konzum alebo na predaj.
Dezertifikácia tiež vedie k častejším prachovým búrkam. Prachové častice, patogény a alergény z nich sú pre ľudské zdravie škodlivé. Zasiahnuté sú najmä oblasti v bezprostrednej blízkosti ich pôvodu, akými sú Saharská púšť, Stredná a východná Ázia, Blízky východ a Austrália. Na týchto miestach sa prachové búrky pripisujú tomu, že spôsobujú približne 15 – 50 percent všetkých srdcovo-pľúcnych úmrtí.
Prvý svetový deň sme slávili pred 50 rokmi
Prvé semienko Svetového dňa životného prostredia bolo zasiate v roku 1972. Konferencia Organizácie Spojených národov o životnom prostredí človeka, ktorá sa vtedy konala 5. júna vo švédskom Štokholme, vyvolala kritické diskusie o ochrane životného prostredia.
Prvý Svetový deň životného prostredia sa oslavoval v roku 1974 a odvtedy pomáha zvyšovať povedomie o environmentálnych otázkach a podmienkach, v ktorých žijeme. Na pozadí narastajúceho zhoršovania životného prostredia sa jasne ukázala potreba medzinárodných opatrení.
Svetový deň životného prostredia každoročne organizuje iná krajina, v ktorej sa realizujú oficiálne slávnosti a podujatia. Hostiteľskou krajinou pre rok 2024 je Saudská Arábia, ktorá bude hostiť šestnáste zasadnutie Konferencie zmluvných strán (COP 16) k UNCCD od 2. do 13. decembra 2024.
Zdroj: Earth, Genevaenviromennetwork, vupop, Ketto
