Topoľ osikový je pre lesníctvo perspektívnou drevinou z hľadiska podpory biodiverzity, ukázala analýza českých vedcov.
Sú odolné proti požiaru, chorobám, napadnutiu hmyzom či veterným smrštiam, ktoré pri klimatickej zmene hrozia. Zdroj: iStockphoto.com
Medzinárodný tím lesníckych vedcov na čele s odborníkmi z Ústavu lesníckej botaniky, dendrológie a geobiocenológie Mendelovej univerzity v Brne (LDF MENDELU) sa vo svojom výskume zameral na topoľ osikový (Populus tremula), známy aj ako osika.
V minulosti bola táto drevina hojne zastúpená v lesoch strednej Európy. Tento stav sa zmenil vplyvom komerčne zameraného lesného hospodárenia, ktoré uprednostňovalo druhovo a štruktúrne unifikované porasty.
Perspektívna drevina
Osikové porasty aj severoamerický osikovec (Populus tremuloides) na severnej pologuli významne prispievajú k zvyšovaniu biologickej rozmanitosti. Podľa vedcov by osika podobnú úlohu mohla zohrať aj v tuzemských lesoch.
Vedci preto analyzovali viac ako 4 milióny porastov na celom území Česka, aby lepšie pochopili historické súvislosti týkajúce sa výskytu osík a ich priestorových nárokov.
Analýza potvrdila, že osika je pre české lesníctvo perspektívnou drevinou z hľadiska podpory biodiverzity. Perspektívna je aj pri adaptácii lesov na klimatickú zmenu: môže plniť úlohu prípravnej dreviny.
Využili aj metódu diaľkového prieskumu Zeme
Pri analýze využili existujúce údaje o veľkosti daných lesných majetkov, type plánovania a o kategorizácii lesov s priradenou intenzitou manažmentu. „Z prieskumu vyplynulo, že výskyt osiky je štatisticky významne spätý s veľkosťou lesného majetku a kategóriou lesa, teda s typom a intenzitou hospodárenia.
Z hľadiska nárokov na stanovište, ktoré označujeme realized niche, zahŕňajúcich produkčné a zároveň ekologické optimum, sme posudzovali aj ekologické vlastnosti stanovišťa vychádzajúce z lesníckej typológie, čo je jedným z významných výsledkov štúdie,“ vysvetlil jej hlavný autor Antonín Kusbach z LDF MENDELU.
Odborníci pri analýze vychádzali nielen z historických terénnych meraní, teda z dát lesných hospodárskych plánov, ale využili aj modernú metódu diaľkového prieskumu Zeme a sofistikované analytické techniky.
Osiky sú odolnejšie
Osikové systémy sú schopné rýchlej regenerácie a kolonizovania nových stanovíšť. To poukazuje na ich odolnosť proti disturbanciám, ako je požiar, choroba, napadnutie hmyzom či veterné smršte, s ktorými scenáre odborníkov v súvislosti s klimatickou zmenou počítajú.
„Niekedy sa hovorí, že v Severnej Amerike môžete ísť od pobrežia k pobrežiu a nikdy neopustíte tieň osík. Možno to nie je celkom pravda, ale vypovedá to o flexibilite a prispôsobivosti tejto dreviny. Ukazuje to na veľký potenciál, ktorý osika má,“ uviedol spoluautor štúdie Paul C. Rogers z Western Aspen Alliance, Ecology Center and Department of Environment and Society na Utahskej štátnej univerzite.
Významná úloha pri obnove lesov
Myšlienku o perspektívnej budúcnosti osík v Európe podporujú aj terénne pozorovania. „Vyplýva z nich, že si osika po rozsiahlom úbytku smreka obyčajného v dôsledku kôrovcových kalamít prirodzene našla cestu do stredoeurópskych lesov. Myslím si, že je to dané aj tým, že lesnícka prax sa na úlohu pionierskych drevín, okrem osiky je to aj breza, pozerá inak ako pred rokmi, keď ich veľmi dôsledne z porastov eliminovala. Vďaka svojim veľmi dobrým regeneračným schopnostiam osika v porastoch prospieva a môže sa stať jednou z prípravných drevín vo viacfázovej prirodzenej obnove lesov,“ zhrnul tému Kusbach.
Zdroj: TS MENDELU
(zh)
