Spoločnosť Colossal Biosciences oznámila, že pomocou génového inžinierstva a DNA získanej z prastarých fosílií sa jej podarilo priviesť na svet tri mláďatá.
Pravlky obrovské obývali široký pás Ameriky, ktorý sa ťahal od dnešnej Venezuely až po Kanadu. Zdroj: Instagram/itiscolossal
Pravlky obrovské (lat. Canis dirus, prípadne Aenocyon dirus) boli podľa odborníkov najstrašnejšie šelmy praveku, ktoré napádali a zabíjali aj mamuty. Tento druh neskôr spopularizovala fantasy séria Hra o tróny.
Vedci zo spoločnosti Colossal Biosciences teraz využili génové inžinierstvo a starobylú zachovalú DNA, rozlúštili genóm pravlka a prepísali genetický kód vlka dravého tak, aby mu zodpovedal. Potom využili ako náhradné matky suky psov domácich a počas troch samostatných vrhov vlani na jeseň a tento rok v zime priviedli na svet Romula, Rema a ich sestru, dvojmesačnú Khaleesi.
Magazín Time mal možnosť stretnúť sa s oboma samcami (Khaleesi vzhľadom na svoj nízky vek nebola prítomná) tento rok v marci na oplotenom poli v americkom zariadení pre voľne žijúce zvieratá pod podmienkou, že ich umiestnenie zostane utajené, aby boli zvieratá chránené pred zvedavcami.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Už teraz sú väčšie ako vlky
Podľa opisu magazínu robia snehobiele samce Romulus a Remus všetko, čo sa od polročných šteniat dá čakať – naháňajú sa, hrajú sa, štuchajú do seba ňufákmi a hravo sa hryzú. Pred ľuďmi sú veľmi ostražité, držia si od nich odstup, dokonca aj od svojho ošetrovateľa, ktorý sa o ne od narodenia stará.
Už teraz sú malé pravlky o 20 až 25 percent väčšie ako ich najbližší žijúci príbuzný, vlk dravý, uviedla spoločnosť, ktorú citoval spravodajský server Bloomberg. Keď naplno dorastú, budú vážiť odhadom 75 kilogramov.
Pravlk obrovský nie je jediným zvieraťom, ktoré chce spoločnosť Colossal Biosciences, ktorá bola založená v roku 2021 a v súčasnosti zamestnáva 130 vedcov, priviesť späť na Zem. Na zozname tých, ktoré by radi oživili, je mamut srstnatý, dront nelietavý – známy aj ako dodo – či vakovlk tasmánsky.
Už v marci spoločnosť prekvapila vedeckú komunitu správou, že skopírovala DNA mamuta srstnatého a vytvorila myš srstnatú – chimérického tvora s dlhou zlatou srsťou a so zrýchleným metabolizmom tukov mamuta.
Čo vedci na hlodavcoch upravili?
Americký startup aj pomocou takzvaných genetických nožníc CRISPR vykonal až osem úprav v siedmich génoch v rastúcich embryonálnych bunkách. Takto modifikované zárodky potom donosili normálne myši.
Išlo napríklad o genetické faktory riadiace cyklus rastu chlpov, aby sa predĺžili, ale aj ich vývoj, aby mali inú štruktúru, alebo tvorbu melatonínu, aby mali inú farbu. Jeden z génov bol zodpovedný aj za ukladanie podkožného tuku, aby ho telá tvorov, tak ako pri mamutoch, tvorili viac a boli ešte odolnejšie proti chladu. To sa však zatiaľ nepreukázalo, pretože upravené hlodavce vážia rovnako ako normálne.
Keďže mamuty vyhynuli pred viac ako 3 600 rokmi a DNA z objavených fosílií je tiež veľmi poškodená na to, aby ich bolo možné klonovať, využívajú v Colossal Biosciences práve tento spôsob. A tak plánujú upraviť embryonálne bunky slona indického, ktorý má na 99,6 percenta zhodný genóm, aby vyzeral ako prehistorické zviera.
„Slony indické majú geneticky bližšie k mamutom, než majú k slonom africkým, čo ľudí dosť často prekvapí. Takže to, na čom pracujeme, je použitie veľkého množstva pravekej DNA, počítačových modelov, analýz a pokročilých modifikačných nástrojov v pokročilej embryológii, aby sme obnovili stratené gény a vpravili ich tak do ich najbližších žijúcich príbuzných,“ uviedol Ben Lamm, riaditeľ podniku.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Mamutie embryo už budúcu zimu
Americký startup tvrdí, že prvého mamuta, respektíve slona indického adaptovaného na chladné prostredie, takto privedie na svet v roku 2028, čo by znamenalo mať upravené prvé embryá do konca budúceho roka. Modifikované a úspešne donosené myši s mamuťou srsťou vníma ako dôležitý krok a dôkaz, že je to možné.
V januári získala spoločnosť Colossal Biosciences od investorov aj z radov vedcov a univerzít ďalších 200 miliónov dolárov. Prekonala tak desať miliárd dolárov, vďaka čomu zvládla zmapovať celú DNA mamuta, identifikovať gény nesúce jeho rysy a je vo fáze, keď už upravuje embryonálne bunky slonov.
Colossal Biosciences vznikla v roku 2021 a spoluzakladal ho priekopník v génovom inžinierstve George Church z Harvardu. Investori aj bádatelia ho podporujú ani nie tak kvôli mamutom, ale s vidinou prelomov a hodnotných patentov, ktoré by podnik mohol získať pri ceste. A to aj na poli záchrany súčasných druhov alebo napríklad pestovania orgánov a medzidruhových transplantácií.
„Keby som si mal staviť, stavil by som proti nim, ale zároveň by som ich nepodceňoval. Ak dokážu ovládnuť prácu s takými veľkými fragmentmi DNA aj s celými chromozómami a vymieňať ich, bude to mať veľký potenciál v oživení už vyhynutých druhov a pre biotechnológie by to otvorilo úplne nové ihrisko. Pokiaľ by sa im podarilo oživiť mamuty, tak by im zarábal aj Park doby ľadovej, ale hlavný zdroj financií by bol z patentov, ktoré by získali na ceste tam,“ povedal už skôr k prínosu a návratnosti investícií pre Seznam Zprávy český odborník na génové inžinierstvo Petr Svoboda z Ústavu molekulárnej genetiky Akadémie vied ČR.
Zdroj: Seznam Zprávy
(RR)
