O päťdesiat rokov tento ostrovný štát pravdepodobne zmizne v mori. Jeho obyvatelia hľadajú útočisko v Austrálii.
Pohľad z lietadla na ostrovný štát Tuvalu v Tichom oceáne. Zdroj: iStock.com/Dmitry Malov
O skupine deviatich malých ostrovov v južnom Tichomorí známych ako Tuvalu by sme pravdepodobne ani nevedeli, keby nebolo klimatickej zmeny a jej dôsledkov. V prípade Tuvalu je to stúpajúca hladina mora a z toho plynúce riziká záplav a erózie.
Tuvalu získalo nezávislosť od Spojeného kráľovstva v roku 1978. Päť z ostrovov sú koralové atoly, zvyšné štyri tvorí pevnina vystupujúca z morského dna.
Zmizne v mori
Tento malý ostrovný štát v Tichomorí je jedným z piatich ostrovných kráľovstiev, ktorým hrozí, že ich v priebehu niekoľkých desaťročí zhltne more, ak bude globálne otepľovanie postupovať.
V roku 2023 správa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) patriaceho pod OSN odhadovala, že hladina morí sa do roku 2100 zvýši o dva metre. Ohrozené sú ostrovné štáty, ktoré sa nachádzajú menej ako dva metre nad morom. V súčasnosti sú to Kiribati a Marshallove ostrovy v Tichom oceáne, Maldivy v Indickom oceáne a Tuvalu.
Vedci už dlhšie varujú, že v prípade Tuvalu by to malo trvať približne päťdesiat rokov, kým ho celkom nepohltí more. Podľa odborníkov z úradu NASA zaplaví príliv a odliv do roku 2050 polovicu hlavného atolu Funafuti, kde žije 60 percent obyvateľov Tuvalu a ktorý je na niektorých miestach široký len 20 až 50 metrov.
Ostrovy patriace pod Tuvalu na mape. Zdroj: Wikimedia Commons/Sanjay Rao
Klimatickí migranti
Ako pomôcť obyvateľom ohrozenej krajiny, ktorá má takmer 11 000 obyvateľov? Jedno z riešení ponúka austrálsky program na zmiernenie klimatickej zmeny, ktorý je súčasťou dohody Falepili medzi Austráliou a Tuvalu (Australia-Tuvalu Falepili Union treaty). Táto prelomová dohoda postavená na priateľských vzťahoch medzi Tuvalu a Austráliou sa týka migrácie, klímy aj bezpečnosti. Podpísaná bola 9. novembra 2023 a do platnosti vstúpila 28. augusta 2024.
V rámci nej Austrália ponúka občanom Tuvalu špeciálne víza, ktoré im budú pridelené na základe lotérie. Každý rok sa tak bude môcť 280 vyvolených presťahovať do Austrálie.
Úspešných uchádzačov budú víza oprávňovať na prácu (nie je však podmienkou udelenia víz), štúdium či zdravotnú starostlivosť. Osobitá pozornosť sa bude venovať aj mobilite, aby migranti mohli navštevovať svoju rodnú krajinu. Od 16. júna 2025, keď bola akcia spustená, o víza požiadala takmer tretina obyvateľov ostrovného štátu, približne 3 000 obyvateľov.
Pohľad na more z ostrova Tuvalu. Zdroj: Wikimedia Commons/INABA Tomoaki
Prvá zmluva na svete
Profesorka Jane McAdamová, riaditeľka Kaldorského centra pre medzinárodné utečenecké právo na Univerzite Nového Južného Walesu (UNSW) v Sydney, opísala dohodu Falepili ako prvú bilaterálnu dohodu na svete, ktorá odkazuje na zmenu klímy.
„Samotné víza vôbec nespomínajú klimatickú zmenu, ale zmluva, na základe ktorej boli vytvorené, je do veľkej miery postavená na existenčnej hrozbe, ktorú zmena klímy predstavuje v našom regióne,“ uviedla. „Bol to prvok, ktorý vláda Tuvalu od Austrálie výslovne požadovala.“
Pri predstavení zmluvy v roku 2023 austrálsky premiér Anthony Albanese uviedol, že dohoda „odráža osobitné okolnosti Tuvalu ako nízko položeného štátu, ktorého samotná existencia je zvlášť zasiahnutá klimatickou zmenou“.
Dohoda je výhodná nielen pre Tuvalu. „Austrália z dohody získala akési právo veta nad bezpečnostnými opatreniami Tuvalu – alebo konkrétne nad bezpečnostnými partnerstvami,“ uviedol Albanese.
„Podľa dohody musí Tuvalu pred uzavretím dohody s treťou krajinou v súvislosti s bezpečnosťou požiadať Austráliu o povolenie.“ Ide o opatrenie, ktoré má slúžiť ako ochrana pred vplyvom Číny v tejto oblasti.
Ďalšie obete klimatickej krízy
Obyvatelia Tuvalu tak budú mať kam ísť v prípade, že príde k najhoršiemu, aspoň teda tí, ktorí získajú občianstvo v lotérii. Ohrozená je však aj existencia obyvateľov ďalších krajín a oblastí na svete.
Ako príklad môžeme uviesť africké krajiny Somálsko, Etiópiu a Keňu, ktorým hrozí hladomor. Len v prípade Somálska ide o 4,4 milióna ľudí, každý štvrtý Somálčan je ohrozený hladom. Celkovo tvorí obyvateľstvo týchto afrických krajín spolu 2,35 percenta svetovej populácie, produkujú však len 0,1 percenta celkových globálnych emisií oxidu uhličitého.
Aj ďalšie krajiny sveta trpia následkami klimatickej zmeny. Medzi najviac zasiahnuté krajiny patrí Pakistan. V roku 2022 viac ako tretinu krajiny a 33 miliónov obyvateľov postihli katastrofálne povodne. Vo výpočte krajín, ktorých obyvatelia sú zasiahnutí klimatickou zmenou, by sme mohli pokračovať ďalej: Afganistan, Honduras, oblasť Sahel v Afrike. Kam sa presídlia títo ľudia, keď už nebude možný život v ich krajine?
Otázka klimatickej spravodlivosti
Zmena klímy a jej dôsledky – veľké suchá a s tým spojené riziká hladomoru, záplav, horúčav, silných búrok či stúpajúcej hladiny morí – majú dosah na komunity na celom svete. Ide aj o humanitárny problém, ktorý najtvrdšie pociťujú tí, ktorí zaň nesú najmenšiu zodpovednosť. Aj preto sa zaviedol pojem klimatická spravodlivosť. Ide o ľudskoprávny prístup k riešeniu globálneho klimatického problému. Tento princíp prepája ochranu klímy s otázkami ľudských práv, rovnosti a zodpovednosti. Upozorňuje na to, že zmena klímy nezasahuje všetkých rovnako, a preto jej riešenie musí byť spravodlivé a férové voči ľuďom aj krajinám.
Uznáva, že najviac postihnuté sú komunity, ktoré za zmenu klímy nesú najmenšiu zodpovednosť. Klimatická spravodlivosť preto požaduje, aby sa pri riešení klimatickej zmeny zohľadnila nerovnosť medzi krajinami, skupinami ľudí a generáciami a najmä to:
- kto najviac prispel ku klimatickej zmene,
- kto najviac trpí jej dôsledkami,
- kto má najmenej možností sa brániť.
Znamená to aj podporu dlhodobých stratégií a opatrení, ktoré týmto komunitám pomôžu lepšie sa vyrovnať s globálnym otepľovaním.
Zdroj: BBC, Max-Planck-Gesellschaft, The Conversation, SBS, zdfheute.de, International Rescue Committee
(zh)
