Svetový deň vody 2025 upriamuje pozornosť na význam ľadovcov pre planétu. Strážia klímu a viažu až 70 percent sladkej vody na Zemi.
Svetový deň vody 2025: nosnou témou je ochrana ľadovcov. Zdroj: un.org
Svetový deň vody, ktorý pripadá na 22. marec, nám pripomína význam vody pre život na našej planéte. Každý rok mu dominuje iná aktuálna téma.
V roku 2024 to bola Voda za mier, ktorá upozorňovala na to, že komunity žijúce v oblastiach zasiahnutých vojnou a konfliktmi trpia nedostatkom životodarnej tekutiny.
Tento rok zasvätila Organizácia Spojených národov (OSN) Svetový deň vody téme Zachráňme ľadovce (Save our glaciers), ktorá nie je o nič menej aktuálna. Možno sa nám zdá, že sa nás táto téma netýka, veď ľadovce sú ďaleko, no v prírode všetko so všetkým súvisí.
Svetový deň vody 2025
22. marec bol vyhlásený ako Svetový deň vody organizáciou Spojených národov. Koordinovaný je organizáciou UN – WATER v spolupráci s...
Ľadovce majú kľúčovú úlohu v globálnom vodnom cykle a sú aj citlivým indikátorom klimatických zmien. Sladká voda, tvoriaca len približne 2,5 percenta celkového objemu vody na Zemi, existuje zhruba z dvoch tretín práve vo forme ľadovcov.
Aj z tohto dôvodu vyhlásilo OSN rok 2025 za Medzinárodný rok ochrany ľadovcov a 21. marec za Svetový deň ľadovcov. Cieľom je zvýšiť povedomie o kritických súvislostiach medzi kryosférou, zmenou klímy, kolobehom vody, hospodárstvom, životným prostredím a spoločnosťou.
Ľadovce v ohrození
Ak nepočítame kontinentálne ľadovce v Grónsku a na Antarktíde, potom zaberajú ľadovce na svete približne 705 200 kilometrov štvorcových. Masy ľadu na celom svete sú však na ústupe, a to už od roku 1940. Ústup ľadovcov sa spomalil medzi rokmi 1950 – 1980, keď sa ochladzovalo, v niektorých prípadoch sa úplne zvrátil. Od roku 1980 sa ústup ľadovcov výrazne zvýšil, píše na svojom blogu v roku 2006 klimatológ Alexander Ač.
V súčasnosti vedci, ekológovia aj aktivisti na celom svete bijú na poplach. Ľadovce sa totiž topia rýchlejšie ako kedykoľvek predtým, a to od Himalájí po Andy, od Álp až po Arktídu. Strácame tak prírodné bohatstvo, jedinečný ekosystém aj zdroj sladkej vody, ktorá je v nich viazaná.
Kryosféra – snehová pokrývka, ľad, dlhodobo zamrznutá pôda. Na zemskú klímu má ochladzovací efekt.
Globálne otepľovanie postupne ukrajuje zo sveta večného ľadu. Od prelomu tisícročia sa stratilo približne päť percent celkového objemu ľadovcov, čo je v priemere 273 miliárd ton ročne. Ide o objem, ktorý zodpovedá spotrebe vody celej svetovej populácie za 30 rokov „za predpokladu, že na osobu pripadajú tri litre vody denne“, cituje tlačová správa Michaela Zempa, profesora Inštitútu geografie na Univerzite v Zürichu, ktorý je vedúcim štúdie uverejnenej v časopise Nature vo februári.
Postihnuté sú najmä Alpy a Pyreneje (vedci zaznamenali úbytok až 39 percent z celkového objemu). K týmto výsledkom dospelo 35 vedeckých tímov iniciatívy Glacier Mass Balance Intercomparison Exercise (GlaMBIE).
Pohľad na ľadovec vo Švajčiarsku. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/EyeEm Mobile GmbH
Dôsledky pre životné prostredie aj ľudí
Aké sú a aké budú dôsledky pre život na našej planéte? Topiace sa ľadovce ovplyvňujú kolobeh vody. Tok roztopenej vody spôsobuje záplavy, zosuvy pôdy, stúpajúce hladiny morí. Situácia má dosah na životy približne dvoch miliárd ľudí.
Od roku 1880 sa hladina morí zvýšila o 21 až 24 centimetrov.
Topenie ľadovcov zapríčiňuje aj úbytok zásob sladkej vody a je zodpovedné tiež za zvyšovanie hladiny morí. Antarktické ostrovy, ktoré v porovnaní s menšími ľadovcami stratili menej ľadu (približne dve percentá), majú podľa výskumníkov výrazný podiel na zvýšení hladiny svetových morí. Od roku 2000 pravdepodobne spôsobili zvýšenie hladiny o 18 milimetrov.
Topiace sa ľadovce môžu byť i zdrojom nepoznaných vírusov či iných patogénov. Viac sa o tejto potenciálnej biologickej hrozbe dočítate v článku Alexandra Ača Otvára sa Pandorina vírusová skrinka.
Vedeli ste, že?
- V roku 2023 stratili ľadovce viac ako 600 gigaton vody, čo je najväčšia hromadná strata za posledných 50 rokov. (WMO)
- Asi 70 percent sladkej vody na Zemi existuje vo forme snehu alebo ľadu. (WMO)
- Takmer 2 miliardy ľudí využívajú vodu z ľadovcov, topiaceho sa snehu a horských tokov na pitie, poľnohospodárstvo a výrobu čistej energie. (UN-Water/UNESCO)
- Vyššia miera topenia ľadovcov výrazne prispieva k zvýšeniu globálnej hladiny morí, pričom dnešná hladina mora je asi o 20 cm vyššia ako v roku 1900. (IPCC)
- Obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C by mohlo zachrániť ľadovce na dvoch tretinách lokalít svetového dedičstva. (UNESCO/IUCN)
- V 50 lokalitách patriacich do svetového dedičstva bolo identifikovaných približne 18 600 ľadovcov. Tieto ľadovce sa rozprestierajú na ploche približne 66 000 kilometrov štvorcových, čo predstavuje zhruba desať percent všetkých svetových ľadovcov. (UNESCO/IUCN)
- S rozlohou 7 018 kilometrov štvorcových je najväčším ľadovcom na svete je Sellerov ľadovec nachádzajúci sa na Antarktickom polostrove. (nsidc.org)
Ochrana ľadovcov pre budúcnosť
Tohtoročný Svetový deň vody 2025 a jeho nosná téma Ochrana ľadovcov majú významný odkaz pre ľudstvo, ktorý znie: ochrana ľadovcov nie je len environmentálnou témou, ale je aj otázkou prežitia.
Ľadovce a voda z nich sú pre našu planétu životne dôležité. Sú zdrojom pitnej vody a sú podstatné pre poľnohospodárstvo, priemysel, zdravé ekosystémy a na výrobu čistej energie.
Ako môžeme spomaliť ich topenie? Kľúčové je znížiť emisie skleníkových plynov a spomaliť otepľovanie do 1,5 °C. Potrebné sú tiež lokálne stratégie prispôsobenia sa ubúdajúcim ľadovcom.
Obmedzenie globálneho otepľovania do 1,5 °C by mohlo zachrániť ľadovce v dvoch tretinách oblastí na zozname svetového dedičstva.
Zdroj: OSN (1, 2), science.ORF.at, zdf.de, blog.sme.sk
(zh)
