Mayovia, Egypťania, Rimania aj Gréci vyvíjali dokonca na báze vody nové technológie. Poznáte tieto prelomové vynálezy?
Voda nie je nevyčerpateľný zdroj. Vedeli to už starí Mayovia. Zdroj: smithsonianmag.com
Voda je jedným z našich najdôležitejších prírodných zdrojov. Jej nedostatok vedie k chorobám a hladomoru, bitkám či dokonca miestnym vojnám a ovplyvňuje životy ľudí v mnohých krajinách sveta.
V niektorých oblastiach ľudia deficit pitnej vody zatiaľ nepociťujú a do veľkej miery si ani neuvedomujú, aký krehký je dnešný stav a čo všetko môže nastať, ak budeme s vodou zle hospodáriť.
V minulosti bol dobrý prístup k vode veľkou vzácnosťou. Ľudia sa preto často usádzali práve v blízkosti potokov a riek a vyvíjali rôzne technológie a metódy, aby si dokázali vodu čo najľahšie zabezpečiť a zjednodušili si svoje životy. Viete, ktoré zariadenia a technológie na báze vody vymysleli?
Čistenie vody kamencom v starovekom Egypte
Starí Egypťania už okolo roku 1500 pred naším letopočtom zistili, že ak pridajú do špinavej vody kamenec alebo síran hlinitý, ten na seba naviaže špinu a voda zostane čistejšia.
Kamenec totiž po pridaní do vody reaguje s jej bikarbonátovými zásadami a vytvára gél, ktorý zachytáva sediment a väčšinu jemných častíc. Tento gél padá na dno a voda nad ním zostáva takmer čistá. Kamenec používajú niektorí turisti pri táborení dodnes. Čistia pomocou neho vodu, ktorú nájdu pri svojich potulkách.
Hydraulické koleso z Perachora a prínos vodných mlynov
O niečo neskôr ľudia pochopili, že im sila vody môže pomôcť aj pri mletí obilia, a zhotovili vodný mlyn. Jeho predchodcom bolo hydraulické koleso z Perachora, ktoré vymysleli približne v roku 300 pred naším letopočtom starí Gréci. Koleso s dvomi mlynskými kameňmi drvilo zrno, ktoré následne padalo do žľabu pod ním.
Hydraulické koleso z Perachora (vľavo) a vodné mlyny pochádzajú zo starého Grécka. Zdroje: historyofinformation.com, ancienthistorylists.com, sciencesensei.com
Vodné mlyny umožnili ľuďom omnoho efektívnejšie vyrábať základné potraviny. Zrazu mali k dispozícii mletú múku, ryžu, kukuricu i raž, ktoré využívali pri výrobe rafinovanejších potravín a širokého spektra ďalších výrobkov.
Voda ako prostriedok na ťažbu zlata
Staroveký Rím bol zasa známy svojimi vychýrenými akvaduktmi. Vedeli ste však, že Rimania používali vodu aj v procese ťažby? Jej jedinečné vlastnosti im poslúžili najmä pri hľadaní zlata. Približne v roku 100 pred naším letopočtom boli priekopníkmi v ťažbe vodou pomocou preplachovania a odlupovania. Každú z dvoch základných techník využívali v inej situácii.
Buď púšťali prúd vody cez oblasť, v ktorej chceli ťažiť, alebo ju akumulovali nad touto oblasťou.
Pri prepúšťaní voda rozomlela zem a odnášala všetok materiál preč. Rimania ju však filtrovali cez priepust z pichľavých kríkov, kde sa zlato ľahko zachytilo a dalo sa jednoducho extrahovať.
Druhý obľúbený postup spočíval v tom, že vodu akumulovali nad oblasťou, v ktorej chceli ťažiť (napríklad v nádržiach alebo prírodných násypoch) a následne ju naraz vypustili. Voda zmyla zo stien sediment a všetok nepotrebný materiál a Rimania sa poľahky dostali k zlatým žilám.
Neuveriteľný mayský Tikal
Čo by ste urobili, keby v krajine, kde žijete, štyri mesiace v roku z neba nespadla ani kvapka vody? Ak by ste premýšľali ako starovekí Mayovia, možno by ste tiež prišli s neuveriteľným systémom skladovania a distribúcie vody a dokázali by ste ho udržať celých 1500 rokov.
V starovekom mayskom mesto Tikal mali do detailov premyslený zber vody. Zdroj: placemania.sk
Predstavte si krásne dláždené mesto. Keď prší, voda tečie kanálmi do obrovských nádrží, z ktorých každá ráta svoj objem na tisícky galónov, pripravená na použitie v období sucha. Staroveké mayské mesto Tikal vzniklo okolo roku 500 pred naším letopočtom a vydržalo až do roku 900 nášho letopočtu, keď výrazné preľudnenie a neznesiteľné sucho spôsobili jeho kolaps. Tikal je však dodnes považovaný za jedno z najväčších vodných diel a najpôsobivejších vodných projektov na Zemi.
Treba dbať o celú Zem
Voda je kľúčovým a nenahraditeľným prírodným zdrojom, bez ktorého by neexistoval život na Zemi. Aj preto si jej dôležitosť jednotlivé krajiny každoročne pripomínajú Svetovým dňom vody. Tento rok dokonca OSN prepája tému ochrany vody s nevyhnutnosťou zachovať vo svete mier a podporovať cezhraničnú spoluprácu.
Dosiahnutie tohto cieľa závisí podľa generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa od miery spolupráce jednotlivých krajín Zeme. „V súčasnosti sa o vodné zdroje delí 153 krajín, no len dvadsaťštyri z nich oznámilo, že v súvislosti so všetkou spoločnou vodou uzavrelo dohody o spolupráci. Musíme urýchliť snahy o cezhraničnú spoluprácu. Vyzývam všetky krajiny, aby sa pripojili k Dohovoru OSN o vode, ktorý podporuje udržateľné riadenie spoločných vodných zdrojov, a aby ho uplatňovali,“ píše v správe k Svetovému dňu vody.
Témou tohtoročného Svetového dňa vody je Voda za mier. Zdroj: iStockphoto.com, United Nations
Popri vode máme však na Zemi ďalšie dôležité prvky a substancie, ktoré dokážu zabezpečiť kvalitný život na našej planéte len v prípade, že sú v dobrej kondícii a rovnováhe. Bez zdravej pôdy a čistého vzduchu neprežijeme tiež. Ak nebudeme mať dostatok stabilných pôvodných lesov a mokradí so zachovanou biodiverzitou, život na planéte veľmi pravdepodobne postupne upadne.
Na tento odkaz naráža i zajtrajšia Hodina Zeme, podujatie, ktoré každý rok nabáda ľudí, aby urobili aspoň niečo malé pre planétu, na ktorej žijú. Nech stále neberieme, ale aj dávame.
„Nech už sa nachádzate kdekoľvek, v sobotu 23. marca môžete stráviť 60 minút zo svojho dňa tým, že urobíte niečo – čokoľvek – pozitívne pre našu planétu, a tým aj pre seba,“ nabáda na svojej webovej stránke organizácia WWF Slovensko.
Spolupracujme s našou planétou. Určite sa nám odvďačí. Zdroj: iStockphoto.com
Po minulé roky sa v rámci kampane Hodina Zeme všade na svete zhasínali večer aspoň na hodinu svetlá. K symbolickému gestu však pred časom pribudol aj nový rozmer – ekologicky ladené organizácie po celom svete totiž veria, že pokiaľ urobí v jeden deň niečo dobré pre planétu každý z nás, môže to mať v celosvetovom meradle obrovský dosah.
Pre tých, ktorí nevedia, ako by mohli našej planéte ulahodiť, prináša organizácia na svojej stránke i niekoľko nápadov na dobré skutky. Pridáte sa tiež?
Zdroje: herox.com (blog), Wikipedia, United Nations, Earth Hour
