Živiny získané pri rozklade rybích výkalov by podľa neho mohli nájsť uplatnenie napríklad pri produkcii listového šalátu.
Doktorand Mendelovej univerzity v Brne Lukáš Harabiš skúša vyrobiť hnojivo z výkalov rýb. Zdroj: Mendelu
V areáli Mendelovej univerzity v Brne majú odborníci z agronomickej fakulty rozsiahly chov sladkovodných rýb. Udržateľnosť chovu pri opakovanom použití vody v nádržiach im umožňujú takzvané recirkulačné akvakultúrne systémy. Až do súčasnosti sa vzniknutý odpad v niektorých chovoch vypúšťal rovno do kanalizácie, čo sa doktorandovi z Oddelenia rybárstva a hydrobiológie Agronomickej fakulty Mendelovej univerzity v Brne Lukášovi Harabišovi javilo ako plytvanie. Preto teraz skúša nečistoty premeniť na hnojivo pre rastliny.
Pozrite si
V dvoch experimentálnych akvaristických miestnostiach na agronomickej fakulte chovajú napríklad pstruhy dúhové alebo sumčeky africké. Voda v nádržiach vďaka čerpadlám stále koluje a čistí sa. Pri biologickej filtrácii sa z vody odbúrava amoniak, pri mechanickej sa zasa oddeľuje veľké množstvo odpadových kalov a výkalov rýb, ktoré sú vzhľadom na zloženie krmiva bohaté na dusík či fosfor.
„Mám rád, keď sa niečo dokáže ušetriť alebo znovu použiť. Preto mi bolo ľúto, že sa všetok kal vypúšťa a nijako sa nezužitkováva. Odpad je výborným zdrojom živín dôležitých pre rast rastlín,“ vysvetlil Harabiš.
Chce premeniť odpad na kvapalné hnojivo
Cieľom študenta je premeniť vzniknutý odpad za pomoci aeróbnej digescie na kvapalné hnojivo, ktoré by sa dalo využiť pri hydrofonickom pestovaní rastlín. „Aeróbna digescia je vo svojej podstate proces, pri ktorom rôzne skupiny heterotrofných organizmov rozkladajú rybie výkaly až na jednotlivé minerály,“ priblížil doktorand.
Takto získané živiny by podľa neho mohli nájsť uplatnenie napríklad pri produkcii listového šalátu. „Chcel by som vytvoriť hnojivo, ktoré bude porovnateľné s bežne dostupnými chemickými minerálnymi hnojivami, na výrobu ktorých treba minerály ťažiť. To sa však nebude dať navždy. Ponúkam preto obnoviteľnú alternatívu,“ povedal Harabiš.
Kvalitu produktu otestuje s kolegami zo školy
Kvalitu produktu by rád otestoval s kolegami na Mendelovej univerzite, ktorí sa špecializujú na pestovanie rastlín. „Samozrejme, podľa zloženia odpadu a toho, koľko živín sa nám podarí mineralizovať, budeme hnojivo upravovať. Počítam s tým, že ho bude nutné napríklad zriediť, aby sme rastlinu nespálili,“ spresnil. Predpokladá, že pôjde skôr o doplnkové hnojivo, ktoré rastlinám zaistí dostatok dusíka, fosforu a ďalších minerálov.
Pozrite si
Doktorand by svoj výskum rád postupne pretavil do praxe. S niektorými chovateľmi je dokonca už v kontakte. „Dôležitá je pre nás jednoduchosť celého procesu. Chovatelia by si odpad mohli spracovávať buď sami, alebo by ho mohli ponúkať výrobcom hnojív,“ priblížil Harabiš.
Čokoľvek je podľa neho lepšie, než odpad vypúšťať. „V povrchových vodách je dnes všeobecne veľa fosforu. Pôvod má v hospodárstve, priemysle, do vody sa dostáva z domácností, napríklad z pracích gélov a podobne. V lete je potom v rybníkoch živnou pôdou pre rast siníc. Akúkoľvek možnosť, ako znížiť v prírode výskyt fosforu, považujem za dobrú,“ zamyslel sa.
Počet recirkulačných chovov rýb na svete stúpa
Recirkulačných chovov rýb je vo svete čoraz viac. Pri porovnaní s klasickou údržbou rybníkov majú podľa Harabiša veľké výhody – ľahšie sa v nich dodržiavajú hygienické podmienky a je v nich spravidla aj vyššia efektivita chovu. „Nádrže máte ukryté pod halou, takže je menšia pravdepodobnosť, že si do chovu zavlečiete choroby, nemajú sa tam ako dostať predátory a spotrebujete veľmi málo vody,“ vymenoval študent.
Zdroj: TS Mendelu
(af)
