Podľa organizácie Greenpeace je hlbokomorská ťažba zbytočná, nepriateľská k prírode a zaručene nie čistá. Ťažiari tak ohrozujú krehký ekosystém.
Pásovka štíhla (Idiacanthus fasciola) je jedným z tajomných hlbokomorských tvorov, ktorých môže ohroziť ťažba z dna. Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
V minulosti sa hľadači pokladov potápali za vrakmi potopených lodí. Pátrali po zlate, drahokamoch a ďalších cennostiach. V súčasnosti hrozí, že dno morí a oceánov zachváti nová zlatá horúčka. V tomto prípade ide o nerastné bohatstvo ukryté na morskom a oceánskom dne. Jeho vyťaženie by však bolo devastačné pre krehký ekosystém morí a oceánov, ktorého veľká časť zatiaľ nie je ani preskúmaná.
Odklon od fosílnych palív spôsobuje hlad po nerastných surovinách, ktoré sú potrebné na zabezpečenie ekologickejšieho hospodárstva. Na hlbokomorskom dne sa nachádzajú rozsiahle ložiská mangánu, niklu, molybdénu, kobaltu, ytria, telúru a ďalších kovov a minerálov. Lítium, kobalt, nikel a mangán sa používajú napríklad na výrobu batérií do elektromobilov, kremík a cín sa využívajú v elektronike. Výroba fotovoltických zariadení a turbín veterných elektrární zasa vyžaduje meď.
Žiadaný kobalt
Zdroje povrchových baní nie sú nevyčerpateľné. Napríklad viac než polovica svetovo využívaných zásob kobaltu pochádza z Konga. Pri jeho ťažbe sa pritom nedodržiavajú sociálne, pracovné, zdravotné ani ekologické štandardy, ako ich poznáme z krajín západného sveta. Domáci obyvatelia platia za dopyt po tomto materiáli vysokú daň.
Greenwashing priemyslu
Vzhľadom na posun k čistejším formám energie sa v nasledujúcich desaťročiach očakáva oveľa väčší dopyt po týchto surovinách. Nerastné suroviny na dne morí a oceánov preto pre mnohých predstavujú sľubný zdroj lákavých príjmov.
Mnohé spoločnosti vidia v hlbokomorskej ťažbe kovov a nerastov veľký potenciál. Loby hlbokomorského ťažobného priemyslu tvrdí, že je to najčistejší spôsob získavania materiálov napríklad na výrobu batérií do elektromobilov.
Ďalším argumentom ťažiarskych spoločností je etický rozmer ťažby. Pri ťažbe v povrchových baniach, napríklad v spomínanom Kongu, často dochádza k porušovaniu ľudských práv, na čo upozorňujú aj ľudskoprávne organizácie.
Greenpeace a WWF
Podľa organizácií na ochranu prírody Greenpeace a WWF sú tvrdenia ťažiarskych spoločností zavádzajúce. V dôsledku ťažby na morskom dne hrozí deštrukcia habitatov, únik toxických látok do prostredia, hlukové aj svetelné znečistenie či úhyn živočíšnych druhov.
Malá hlbokomorská chobotnička Opisthoteuthis agassizii žije v hĺbke 277 až 1 935 metrov pod hladinou v takzvanej bentickej zóne. Zdroj: Wikimedia Commons
Podľa zástupcu nemeckej organizácie Greenpeace je hlbokomorská ťažba zbytočná, nepriateľská k prírode a zaručene nie čistá.
„Loby hlbokomorského ťažobného priemyslu zneužíva prechod na obnoviteľné zdroje energie, aby ospravedlnila svoje plány, ktoré škodia klíme aj životnému prostrediu. Ide o greenwashing. Dopyt pre elektromobily a zelenú zmenu sa dá dosiahnuť aj bez drancovania hlbokých morí,“ povedal Till Seidensticker z Greenpeace.
Negatívny dosah ťažby
V súčasnosti už existujú štúdie, ktoré poukazujú na neblahý vplyv tohto nového odvetvia na citlivé ekosystémy a životné prostredie morí a oceánov. Štúdia z Japonska uverejnená v Current Biology teraz priniesla ďalšie dôkazy o ekologických dôsledkoch hlbokomorskej ťažby.
Geológ Travis Washburn a jeho tím sa v roku 2020 zúčastnili na testovacích vrtoch v Japonsku, kde sa uskutočnila prvá úspešná ťažba kobaltovej kôry z podmorských vrchov. Pred testom a mesiac aj rok po testovacej ťažbe vedci uskutočnili prieskum v mieste ťažby a v okruhu 200 metrov od neho pomocou kamery a podmorského robota. Vinou ťažby sa znížila populácia podmorskej fauny v oblasti zasiahnutej ťažbou, ale aj v okruhu vzdialenom 200 metrov od nej.
Úbytok podmorskej fauny
Tím vedcov analyzoval údaje japonských banských inžinierov o podmorskom vrchu Takujo-Daigo. Rok po skúšobnej ťažbe vedci zaznamenali 43-percentný pokles hustoty rýb a kreviet v oblastiach priamo zasiahnutej znečistením sedimentov a 56-percentný pokles v okolitých oblastiach.
Vedcov prekvapilo, že dosah ťažby bol napriek pomerne malému územiu rozsiahlejší, než predpokladali, a že ovplyvnil aj územia, na ktorých sa priamo neťažilo. Podľa Washburna budú potrebné ďalšie dáta, napriek tomu by sa tieto aspekty mali zohľadniť pri rozhodovaní o ťažbe v morských hlbinách.
Washburn varoval pred unáhlením ťažby z morského dna a dodal, že môže trvať desaťročia, kým budeme poznať celkový dosah na oceánske ekosystémy. Vedecký tím zároveň dúfa, že výsledky štúdie budú mať vplyv na očakávané rozhodnutie Medzinárodného úradu pre morské dno o regulácii komerčnej ťažby na dne morí a oceánov.
Preteky s časom
Stále sa čaká na vyjadrenie Medzinárodného úradu pre morské dno (International Seabed Authority, ISA), patriaceho pod OSN. V kompetencii tohto úradu je regulácia a kontrola ťažobných aktivít v medzinárodných vodách, ktorý aktuálne zasadá v Kingstone na Jamajke. Dvojročná lehota v súvislosti so žiadosťou tichomorského ostrovného štátu Nauru uplynula už 9. júla 2023.
Štát Nauru podal žiadosť o schválenie hlbinnej ťažby v Clippertonskom zlomovom pásme, podmorskom zlomovom pásme vo východnej časti Tichého oceána, v zastúpení kontroverznej kanadskej spoločnosti The Metals Company (TMC).
Poloha Clippertonského zlomového pásma. Ilustračný obrázok. Zdroj: Wikimedia Commons
Apel na moratórium
Svojou žiadosťou tak aktivoval takzvané dvojročné pravidlo, ktoré je súčasťou Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS). V ňom sa uvádza, že ak krajina požiada o povolenie začať s hlbinnou ťažbou, musí ISA do dvoch rokov rozhodnúť. V prípade, že sa to nestane, môže žiadateľ začať s ťažbou aj bez regulácií.
Štáty, medzi inými aj Írsko, Nemecko, Čile, Kostarika, Ekvádor, Fidži, Francúzsko, Nový Zéland, Palau, Panama, Samoa, Španielsko, Vanuatu a Fínsko, sa už vyslovili za moratórium na hlbokomorskú ťažbu.
Zdroj: Greenpeace, WWF (1, 2), Scinexx, The Guardian, Welt, Islands Business
(zh)
