Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Svetový deň oceánov nám pripomína ich význam pre život na Zemi

Zuzana Šulák Hergovitsová

Generálny tajomník OSN António Guterres zdôraznil, že stanovené ciele v rámci ochrany oceánov dosiahneme len spoločnými silami.

Oceány a moria sú nevyhnutné pre život na Zemi. Fotografia sa dostala do finále fotografickej súťaže ku Svetovému dňu oceánov.

Oceány a moria sú nevyhnutné pre život na Zemi. Fotografia sa dostala do finále fotografickej súťaže k Svetovému dňu oceánov. Zdroj: Frederic Briois, Francúzsko

Svetové oceány poháňajú globálne systémy, ktoré umožňujú život Zemi. Často si ani neuvedomujeme, čo všetko moria a oceány zabezpečujú a regulujú ­– dažďovú a pitnú vodu, počasie, klímu, pobrežia, veľkú časť našej potravy a dokonca aj kyslík, ktorý dýchame.

Planéta oceán: príliv a odliv sa mení

Organizácia Spojených národov pri príležitosti tohtoročného Svetového dňa oceánov usporiada 8. júna 2023 hybridnú oslavu, ktorá sa bude vysielať naživo zo sídla OSN v New Yorku. Dôraz sa bude klásť na tohtoročnú tému svetového dňa: Planéta oceán: príliv a odliv sa mení.

Do tohtoročných osláv sa zapoja aj významní predstavitelia z oblasti politiky, vedy, podnikateľského či občianskeho sektora, aby tak podporili iniciatívy na ochranu oceánov a morí. Nájdeme medzi nimi známe osobnosti, napríklad bývalú modelku a spisovateľku Caru Delevingnovú či speváčku Ellie Gouldingovú.

Svetový deň oceánov sa slávi každoročne od roku 2009 po tom, čo ho Valné zhromaždenie OSN v roku 2008 stanovilo na 8. jún. Organizácia Spojených národov chce týmto svetovým dňom vyzdvihnúť význam oceánov a zároveň poukázať na potrebu chrániť ich. V mnohých krajinách sa tento mimoriadny deň slávil už od roku 1992. Vtedy sa konala významná Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji v Riu de Janeiro, ktorá sa do dejín zapísala ako Samit Zeme.

Buďme najlepšími priateľmi oceánu, nie jeho nepriateľmi

Naliehavé posolstvo Svetového dňa oceánov vyjadruje aj úryvok zo správy, ktorou sa ľuďom pri tejto príležitosti prihovoril generálny tajomník OSN António Guterres: „Oceán je základ života. Dodáva vzduch, ktorý dýchame, a jedlo, ktoré jeme. Reguluje našu klímu a počasie. Oceán je najväčším rezervoárom biodiverzity našej planéty. Jeho zdroje udržujú komunity, prosperitu a ľudské zdravie na celom svete. Ľudstvo počíta s oceánom. Môže sa však oceán spoľahnúť na nás? Mali by sme byť najlepšími priateľmi oceánu. No práve teraz je ľudstvo jeho najväčším nepriateľom.“

Modré pľúca planéty

Oceány zaberajú viac ako 70 percent povrchu našej planéty. Ak sú lesy zelenými pľúcami Zeme, oceány sú jej modrými pľúcami. Sú najväčším producentom kyslíka na Zemi. Morské riasy produkujú približne 50 percent kyslíka v atmosfére. Oceány absorbujú asi 30 percent vyprodukovaného oxidu uhličitého, čím tlmia negatívne účinky globálneho otepľovania.

Prečo musíme oceány chrániť

Oceány sú bohatým zdrojom biodiverzity, domovom a hlavným zdrojom potravy pre viac ako miliardu ľudí. Zohrávajú kľúčovú úlohu vo svetovej ekonomike. Odhaduje sa, že do roku 2030 bude v odvetviach priemyslu, ktoré súvisia s oceánmi, pracovať približne 40 miliónov ľudí.

Téma ochrany oceánov vzbudzuje celosvetovo veľkú pozornosť, ale teraz je aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. Aj preto OSN za tému Svetového dňa oceánov pre rok 2023 zvolilo tému zmeny. Mnohí ľudia upozorňujú, že zmeny sa aj tak dejú príliš pomaly.

Z oceánov a morí čerpáme viac, než im dokážeme vrátiť. Vinou ľudskej činnosti dochádza k narúšaniu ich biodiverzity. Emisie oxidu uhličitého vedú k okysľovaniu a otepľovaniu vody, úbytku kyslíka a vplyvom otepľovania aj k zmene morských prúdov.

Zdanlivo malé zmeny s veľkým dosahom

Zdravie a odolnosť morských ekosystémov – a tým aj mnohých druhov na celom svete – sú vážne ohrozené znečisťovaním, masovým rybolovom a emisiami skleníkových plynov.

Už aj malá zmena teploty alebo slanosti vody môže mať vážny dosah na citlivý morský ekosystém. Udržiavanie neporušených a produktívnych morských ekosystémov je rozhodujúce pre klímu našej Zeme.

Oceány pohlcujú nahromadené teplo z atmosféry. Zvyšovaním emisií skleníkových plynov sa v atmosfére zachytáva čoraz viac slnečnej energie. Väčšina zachyteného tepla sa nakoniec akumuluje v oceánoch, čo zvyšuje teplotu vody. Na to sa ako snehová guľa nabaľujú ďalšie následky: topenie ľadovcov, zmeny morských prúdov, globálne otepľovanie a stúpanie hladiny morí.

Globálne ciele pre záchranu oceánov

Generálny tajomník OSN António Guterres vyzdvihol vo svojej správe aj pozitívne kroky, ktoré sa podnikli v prospech ochrany morí a oceánov: „Na konferencii OSN o oceánoch v Lisabone sa svet dohodol, že bude presadzovať pozitívnejšie opatrenia týkajúce sa oceánov. V súčasnosti sa rokuje o globálnej právne záväznej dohode o ukončení znečisťovania plastmi. V marci sa krajiny v historickej zmluve o otvorenom mori dohodli na ochrane a trvalo udržateľnom využívaní morskej biodiverzity v oblastiach mimo národnej jurisdikcie. Uskutočnenie všetkého, čo sľubujú tieto iniciatívy, si vyžaduje nasadenie nás všetkých.“

Význam Dohovoru OSN o ochrane otvoreného mora

Začiatkom marca krajiny OSN po takmer 20 rokoch rozhovorov dosiahli konsenzus, ktorého výsledkom bol Dohovor OSN o ochrane otvoreného mora (High Seas Treaty). Jeho cieľom je chrániť biodiverzitu tretiny morských oblastí na planéte do roku 2030. Obmedziť sa má rybolov, námorné trasy a ťažba z dna na 30 percentách objemu medzinárodných vôd.

Zmluva zároveň predstavuje právny rámec pre časti oceánov, ktoré sa nachádzajú mimo jurisdikcie národných štátov. Tým sa podchytil problém územia nikoho: v ich prípade už nenastane právne vákuum. Zjednodušuje sa tým zriadenie chránených oblastí na otvorenom mori, čo bolo dovtedy z právneho hľadiska ťažko uskutočniteľné.

Zdroj: UN World Oceans Day, United Nations, Deutsche Stiftung Meeresschutz (DSM)

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky