Projekt NetFor sleduje v lužných lesoch adaptabilitu stromov na rýchlo sa meniace klimatické podmienky.
Dub letný. Zdroj: iStockphoto.com
Slovenskí a českí vedci spoločne s kolegami z Rakúska a zo Srbska založili v tomto roku monitorovaciu sieť na sledovanie vitality dubov v lužných lesoch pozdĺž širokého zemepisného gradientu. Stalo sa tak v rámci projektu NetFor, ktorý sleduje adaptabilitu duba letného na rýchlo sa meniace klimatické podmienky a predpokladá, že stredná Európa začína zažívať klimatické podmienky podobné tým, ktoré sú typické pre južnú Európu. O projekte informuje Akadémia vied Českej republiky (AV ČR).
Dub odumiera v dôsledku stresu
Dub letný (Quercus robur L.) je kľúčovým druhom lužných lesov strednej a južnej Európy. V posledných desaťročiach sme svedkami znepokojujúceho úbytku dubov v celom podunajskom regióne. Tento pokles nespôsobuje len ekonomické straty, ale znamená aj stratu biodiverzity a genetických zdrojov lesa.
Príčinou poklesu je kombinácia mnohých priamych a nepriamych faktorov, no hlavným faktorom vedúcim k odumieraniu dubov v celej Európe je stres spôsobený suchom.
Automatické monitorovanie
Reakciou na tento naliehavý problém je projekt pod názvom Prechod na automatický monitorovací systém na sledovanie vitality duba letného v reálnom čase v nivách dunajského regiónu (NetFor), podporený Ministerstvom školstva, mládeže a telovýchovy ČR v rámci programu mnohostrannej vedecko-technickej spolupráce v podunajskom regióne.
Kľúčovou aktivitou projektu je práve založenie monitorovacej siete pozdĺž širokého zemepisného gradientu na sledovanie vitality dubov v lužných lesoch. Jedným z použitých prístupov je retrospektívna analýza letokruhov pomocou dendrochronológie, v rámci ktorej sa odoberajú vzorky dreva a analyzujú letokruhy v spojení s historickými klimatickými dátami. „Táto analýza má za cieľ určiť, ako rôzne klimatické podmienky historicky ovplyvňovali vzorce rastu, čo poskytne obrázok o odolnosti a zraniteľnosti duba v meniacej sa klíme,“ vysvetlil koordinátor projektu Marko Stojanovič z Ústavu výskumu globálnej zmeny AV ČR.
Kmene stromov. Zdroj: iStockphoto.com
Pokročilá technológia umiestnená priamo na kmeňoch stromov
Projekt súčasne využíva pokročilú technológiu v podobe automatických dendrometrov. Tieto sofistikované senzory umiestnené priamo na kmeňoch stromov dokážu s výnimočnou presnosťou (na úrovni mikrometrov) s vysokým časovým rozlíšením (každých 30 minút) zaznamenať zmeny rozmeru kmeňa stromu. Dendrometer tak predstavuje efektívny nástroj poskytujúci prehľadné, časovo a miestne aktuálne informácie o strese suchom, vitalite a produkcii lesných ekosystémov.
Automatické dendrometre boli nainštalované na novovzniknutých monitorovacích plochách v podunajskom regióne (najnovšie v rakúskych lužných lesoch blízko rieky Moravy, a to v spolupráci s Rakúskym federálnym výskumným centrom pre lesy) a sú plne zahrnuté do národnej siete biomonitoringu stavu lesných ekosystémov poskytujúceho dáta v reálnom čase – DendroNetwork.
„Táto iniciatíva rozširuje našu národnú sieť biomonitoringu v rámci strednej a južnej Európy a prehlbuje naše porozumenie dynamike lesov v reálnom čase naprieč širokým klimatickým gradientom,“ zdôrazňuje význam projektu jeho kľúčový člen NetFor a koordinátor siete DendroNetwork Jan Krejza.
Zdroj: AV ČR
(JM)
