Patria medzi ne banská činnosť, skládky odpadu, ale aj areály priemyselných podnikov.
Zdroj: CVTI SR
Nejde len o to, čo všetko sa ľudskou aktivitou do pôdy dostane, aj poškodenie povrchu horniny ťažkými mechanizmami môže spôsobiť uvoľňovanie škodlivých látok spod zeme, ktoré predtým nemali negatívny vplyv. Jedným z najväčších problémov je znečistenie arzénom.
Škodlivé látky vypúšťané do prostredia, či už z priemyslu, alebo dopravy, sa dostávajú aj do potravinového reťazca. Dobrým príkladom sú najmä ryby, ktoré sú schopné naakumulovať veľké množstvo toxických látok. V súčasnosti sa preto ľuďom z vnútrozemských krajín neodporúča konzumovať morské ryby alebo sa im odporúča konzumácia len minimálneho množstva.
Machy a lišajníky sú výbornými bioindikátormi kvality ovzdušia. Aj vďaka nim vedci dokážu určiť, aké rizikové látky sa v danej lokalite vyskytujú. Ako táto metóda funguje? V akom stave sa aktuálne nachádza naša krajina? Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky sme v najnovšom podcaste hľadali s doktorkou Lenkou Demkovou z Katedry ekológie Prešovskej univerzity.
RNDr. Lenka Demková, PhD., pracuje na Katedre ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove. Vo svojom projekte skúma, ako staré environmentálne záťaže v bývalých banských areáloch zaťažujú prostredie, ako vplýva človek na prostredie alebo či sa dajú využiť bioindikátory na stanovenie kvality prostredia.
Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR a cez aplikácie na streamovanie hudby Spotify, Apple Podcasts a ďalšie.
