Medzinárodný tím odborníkov zapojených do projektu PlasticFreeDanube mapoval stav znečistenia Dunaja a jeho brehov plastovým odpadom.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Riešitelia projektu, medzi ktorými boli aj vedci z Ústavu polymérov SAV, sa zamerali na úsek Dunaja medzi Viedňou a vodnou elektrárňou v Gabčíkove, kde skúmali, do akej miery plasty znečisťujú vodné prostredie. Výsledky ich experimentov preukázali, že vo vode sa najrýchlejšie rozpadá na mikročastice odpad z penového polystyrénu.
Odborníci spolu s dobrovoľníkmi vyzbierali počas trvania projektu približne 2 000 kilogramov plastového odpadu, ktorý tvorili najmä obalové materiály z potravín a sanitárnych pomôcok, PET fľaše či plastové odpady z domácností, ale aj stavebný odpad. Vzorky odpadu podrobili vedci v laboratóriách Ústavu polymérov SAV viacerým analýzam.
Mnohonásobne zvýšená koncentrácia antimónu
„Uskutočnili sme takzvaný vypierací experiment, pri ktorom sme vzorky plastov umiestnili do sklených nádob s ultračistou vodou a mesiac sme ich nechali trepať pri 560 otáčkach za minútu. Odliatu vodu sme následne testovali na prítomnosť organických látok a kovov,“ vysvetlila priebeh jedného z experimentov Mária Omastová z Ústavu polymérov SAV.
Dodala, že koncentrácie detegovaných organických látok boli pod limitnými hodnotami. „V prípade vzorky z PET fľaše sme však zachytili zvýšenú koncentráciu antimónu, približne 200 μg/l, pričom limit pre pitnú vodu je 5 μg/l.“ (Pozn. red.: Viac o antimóne v životnom prostredí a jeho možných negatívnych dopadoch na zdravie, napríklad karcinogenite, sa dočítate vo vedeckom texte tu.)
Okrem toho vedci zisťovali, ako sa menia koncentrácie rôznych látok na novej PET fľaši, ktorú ponorili do vody z Dunaja. „Optická mikroskopia nám ukázala, že po 259 dňoch tuhé častice prítomné v dunajskej vode zreteľne priľnuli na povrch kúska PET fľaše. Obsah antimónu vo vode sa znížil, čo indikuje, že sa adsorboval na plastový povrch. Zistená hodnota však bola stále mierne nad limitom pre kvalitu vody,“ doplnila chemička.
Odpad v rieke je naším zrkadlom
Vedci skúmali aj to, do akej miery sa rôzne polymérne materiály rozpadávajú na mikročastice. „Jedným z najzásadnejších poznatkov bolo zistenie, že aj relatívne stabilné polyméry ako polyetyléntereftaláty (PET) sa defragmentujú a tvoria niekoľko mikrónov veľké častice. Zároveň sme zistili, že vzorky z penového polystyrénu uvoľňovali v rovnakom čase viac mikroplastových častíc ako vzorky z PET fliaš. Preto, pokiaľ je to možné, by sme sa mali snažiť nezanechávať za sebou žiadny plastový odpad,“ zdôraznil na záver riešiteľ projektu Matej Mičušík z Ústavu polymérov SAV.
Projekt PlasticFreeDanube trval od októbra 2017 do marca 2021. Bol financovaný Európskou úniou v rámci programu INTERREG SK-AT. Realizovala ho Univerzita prírodných zdrojov a vied o živej prírode (BOKU) vo Viedni, Viadonau, RepaNet, n. o., Ústav polymérov SAV a Národný park Donau-Auen.
Ďalšie informácie o projekte: https://plasticfreeconnected.com/.
Brožúra s výsledkami projektu na stiahnutie.
Zdroj: Tlačová správa Slovenskej akadémie vied
(GL)
