Rieka Dunaj patrí medzi najväčšie rieky sveta. Je to druhá najväčšia rieka Európy po Volge a najväčšia rieka nachádzajúca sa v Európskej únii. Rieka je dlhá 2 857 kilometrov, široká v priemere 1,5 km a hlboká 1 – 8 m. Prameň rieky vyviera na povrch v nemeckom Čiernom lese, odkiaľ smeruje na východ. V povodí Dunaja sa postupne usídlilo k súčasnosti cca 83 miliónov obyvateľov rôznych kultúr a pôvodu. Európska komisia uznáva Dunaj ako najdôležitejšiu neoceánsku vodnú plochu v Európe a budúcu hlavnú os pre Európsku úniu.
Uvádza sa to v práci Záujmy štátnej ochrany prírody v povodí Dunaja v Rakúsku, Slovensku a Maďarsku (Interests of state’s protection nature in the Danube basin in Austria, Slovakia and Hungary) od Attilu Hanzséra; školiteľ: Hilda Kramáreková, Katedra geografie a regionálneho rozvoja Fakulty prírodných vied UKF v Nitre.
Poskytujú sa v nej aktuálne informácie o ochrane prírody v povodí Dunaja na území štátov Rakúsko, Slovensko a Maďarsko. Obsahovo je práca rozdelená do dvoch častí. V prvej autori metódou analýzy definovali hlavné oblasti ochrany prírody na Dunaji a metódou komparácie porovnali druhy elektronickej propagácie pre širokú verejnosť. V druhej časti definovali ďalšie možné zmeny v ochrane prírody na Slovensku. „Veľmi pravdepodobné je vyhlásenie národného parku Podunajsko, ktorý by vyplnil absentujúcu ochranu prírody od Veľkolélskeho ostrova po Štúrovo, ale hlavným problémom pre vyhlásenie tohto národného parku je najmä stav bioty, a to konkrétne veľký výskyt nepôvodných drevín,“ uvádza sa v práci.
Autori pokračujú, že napriek tomu, že Dunaj je známy ako „Modrý Dunaj“, má farba vody na mnohých miestach ďaleko od modrej. „V posledných dekádach rokov bolo v povodí Dunaja vybudovaných mnoho priehrad (59), ktoré zmenili prirodzený tok rieky. Tieto zásahy do toku spolu so znečistením ohrozujú biodiverzitu územia a na mnohých miestach spôsobujú záplavy alebo, v opačnom prípade, miesta s nedostatkom podzemnej vody. Práve tým, že Dunaj často vytvára štátne hranice, spája okolité štáty k cezhraničnej spolupráci nielen ekonomického, ale aj environmentálneho charakteru. Aj napriek závažným zásahom človeka má Dunaj dodnes nadregionálny význam pre ochranu a zachovanie druhovej rozmanitosti a predstavuje významné prírodné prostredie v rámci Európy. Početné chránené územia rôznej veľkosti sú dôležitými aktérmi tejto ochrany a sú konfrontované po celom jeho toku výzvami a úlohami podobného charakteru.“
Prvým krokom vzniku tejto práce bolo zhromaždenie informačných zdrojov, printových aj elektronických, napr. odbornej literatúry, mapových podkladov, štatistických materiálov, internetových stránok národných parkov a Štátnej ochrany prírody SR. „Pri charakteristike plánovaného prírodného parku v oblasti Komárno/Győr/Tata nám poslúžili osobné konzultácie v Regionálnej rozvojovej agentúre Komárno. Pre tvorbu textovej časti práce boli využité rôzne metódy. Metóda vysvetľujúceho opisu bola využitá pri základných charakteristikách povodia Dunaja vo vybraných štátoch. Metódou komparácie sme porovnali ochranu prírody v povodí Dunaja, organizácie, ktoré spravujú tieto úseky a možné budúce kroky pri tvorbe ďalších chránených území na povodí Dunaja. Kartografickou metódou sme vyjadrili aktuálne rozmiestnenie záujmov štátnej ochrany na území Rakúska, Slovenska a Maďarska.“
Ako ďalej konštatovali autori, dlhodobým cieľom štátnej ochrany prírody na Slovensku je vytvorenie národného parku v Podunajskom regióne. Prvý návrh na vytvorenie bol podľa nich predložený už v roku 1987 vtedajšej vláde ČSSR. Bratislavský samosprávny kraj prebral v lete 2016 záštitu nad iniciatívou vzniku Národného parku Podunajsko. Celková výmera pripravovaného národného parku je zhruba 25 000 ha. „Hlavným problémom pri vyhlásení národného parku je práve stav prostredia, konkrétne druhová zložka lesov, ktoré sú hospodárske. V prostredí totiž dominujú nepôvodné dreviny, ktoré sú využívané na produkciu drevnej hmoty.“
Ďalším cieľom slovenskej, ale aj maďarskej štátnej ochrany prírody je vytvorenie prírodného parku Szigetkoz – Žitný Ostrov na obidvoch stranách Dunaja, uvádza sa v práci. Hlavnými partnermi podľa autorov sú Štátna ochrana prírody SR a Národný park Fertő-Hanság.
V budúcnosti je podľa autorov práce v Dunajskom regióne pravdepodobné prostredníctvom cezhraničnej spolupráce vytvorenie prírodného parku medzi mestami Komárno/Győr/Tata. „Podunajské chránené oblasti by zaberali plochu 121 339 ha. Cieľom projektu je zachovanie a medializácia prírodného a kultúrneho dedičstva, záchrana biodiverzity, environmentálna osveta, zvyšovanie povedomia v regióne a prispievanie k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu v okolí miest. Ide o projekt založený na princípe integrovanej ochrany, ktorého realizáciou bude vysadených 4 000 nových stromov a kríkov, budú vyčistené močiare, zemníky, kanály, vytvorené budú hmyzie hotely, búdky, búdy slúžiace na sledovanie vtákovi kamery, typické studne a informačné tabule. Bude zrealizovaná výstavba dvoch environmentálnych vzdelávacích centier, jeden typický vidiecky dom a usporiadanie 1. festivalu chutí podunajskej prírody.“
Autori v záver práce poznamenávajú, že pri analýze ochrany prírody troch krajín zistili, že úroveň ochrany prírody v povodí Dunaja je na Slovensku na nižšom stupni, keďže na území Slovenska sa v oblasti Podunajska nenachádza žiadny národný park, len chránené územie CHKO Dunajské luhy. „Vyplniť prázdne miesto od konca Veľkolélskeho ostrova po Štúrovo by mohol Národný park Podunajsko, ku vzniku ktorého by mohol pomôcť práve možný prírodný park pri mestách Komárno/Győr/Tata a pripravovaný prírodný park Szigetkoz – Žitný Ostrov. Oba projekty, t. j. vytvorenie prírodného parku Szigetkoz – Žitný Ostrov a vytvorenie prírodného park pri mestách Komárno/Győr/Tata, sú súčasťou aktuálnej cezhraničnej spolupráce Maďarska so Slovenskom.“
Príspevok vyšiel v rámci zborníka Študentskej vedeckej konferencie 2018 Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici. (zborník)
Študentské vedecké konferencie sú jedinečnou príležitosťou pre študentov prezentovať výsledky svojej vedecko-výskumnej práce, vyskúšať si a zažiť jedinečnú atmosféru vedeckej konferencie a v neposlednej miere aj získať možnosť publikovať svoj prvý príspevok. Pre mnohých študentov je to možno prvá, avšak veľmi dôležitá osobná skúsenosť s vedeckým životom.
Tentokrát mali možnosť stretnúť sa študenti Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici na spoločnej Študentskej vedeckej konferencii (ŠVK). Konferenciu hostila Fakulta prírodných vied UKF v Nitre. Študenti bakalárskeho, magisterského a prvého ročníka doktorandského štúdia úspešne prezentovali výsledky svojho výskumu v sekciách konferencie: Biológia; Ekológia a environmentalistika; Fyzika, Chémia a Matematika; Geografia a regionálny rozvoj; Informatika; Didaktika biológie, geografie; Didaktika matematiky, fyziky, informatiky a techniky.
Informačný a foto zdroj:
https://konferencie.ukf.sk/index.php/svk/svk2018 (september 2018)
autori príspevku: Attila Hanzsér; Školiteľ: Hilda Kramáreková
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /LubosHouska/
Uverejnila: VČ