Do roku 2030 sa obmedzí rybolov, námorné trasy a ťažba z dna na 30 percentách objemu medzinárodných vôd.
Otvorené more, inak nazývané aj medzinárodné vody, tvorí vyše 60 percent svetových oceánov. Keďže sa začína 370 kilometrov od pobrežia na hranici takzvaných teritoriálnych vôd, na ktoré sa vzťahuje suverenita pobrežných štátov, nespadá pod jurisdikciu žiadnej krajiny.
Význam otvoreného mora spočíva nielen v druhovom bohatstve živočíchov a rastlín, ale aj v zachytávaní oxidu uhličitého (CO2) z atmosféry. Podľa spravodajského portálu CNN za posledné desaťročia absorbovalo vyše 90 percent prebytočného tepla na svete.
K dohode o ochrane 30 percent otvoreného mora s cieľom obnovy morskej prírody dospeli zástupcovia takmer 200 krajín po 38 hodinách rokovaní v sídle Organizácie Spojených národov (OSN) v New Yorku. Rokovania sa pre nezhody o právach na rybolov a financovaní naťahovali od roku 2004, uvádza spravodajský portál BBC News.
Cieľom dohody je ochrana prírodného bohatstva
Podľa právneho rámca dohody, ktorá sa už označuje Zmluva o otvorenom mori, sa do ochrany 30 percent svetových oceánov investuje viac peňazí. Obmedzí sa rozsah rybolovu a námorných trás aj ťažba z morského dna, ktorá sa týka napríklad minerálov. Zachová sa však prístup k morským genetickým zdrojom, čiže biologickému materiálu z rastlín a zo živočíchov, ktoré môžu byť prínosom pre spoločnosť, napríklad pri vývoji liečiv či potravín.
Posledná medzinárodná dohoda o ochrane oceánov – Dohovor OSN o morskom práve – bola podpísaná v roku 1982. Definovala sa ňou oblasť nazývaná otvorené more, respektíve medzinárodné vody, kde majú všetky krajiny právo na lov, výskum a dopravu. No iba 1,2 percenta týchto vôd je chránených.
Generálny tajomník OSN António Guterres povedal, že Zmluva o otvorenom mori je kľúčová pre riešenie trojitej planetárnej krízy, ktorú predstavuje zmena klímy, strata biodiverzity a znečistenie. Formálne bude prijatá neskôr, keď ju skontrolujú právnici a preloží sa do šiestich jazykov.
Zdroje: BBC News, Euractiv.com, OSN, CNN
(GL)