Tím českých vedcov z Ústavu biologie obratlovců AV ČR pod vedením Lumíra Gvoždíka tri roky skúmal, ako sa mloky prispôsobujú sezónnym výkyvom teplôt, ktoré sú stále častejšie.
Na klimatické zmeny môžu živočíchy reagovať tromi spôsobmi: prispôsobiť sa, premiestniť sa alebo vyhynúť. Keďže krajina sa neustále mení, lesy a trávnaté časti miznú, naopak, pribúdajú obytné časti, cesty a iné betónové plochy, migrácia je pre živočíchov stále ťažšia. Ak teda obojživelníky nechcú vyhynúť, musia sa prispôsobiť.
Podľa štúdie českých vedcov publikovanej v odbornom časopise Functional Ecology aj mloky hľadajú vhodnú stratégiu, ako sa prispôsobiť nepredvídateľným sezónnym zmenám, ktoré sú v dôsledku klimatických zmien stále častejšie. Zvolili taktiku zmeniť svoj vzhľad (fenotyp) každý rok inak.
Všeobecná predstava opäť neplatí
Vedecký tím Lumíra Gvoždíka tri roky skúmal, ako sa mlok bodkovaný a mlok horský prispôsobujú sezónnym výkyvom teplôt.
„Všeobecná predstava bola, že všetci jedinci v populácii prispôsobia svoj fenotyp lokálnemu optimu, teda hodnote, ktorá za daných podmienok maximalizuje prežívanie a reprodukčnú úspešnosť,“ vysvetľuje v tlačovej správe Akadémie vied ČR vedúci štúdie, Lumír Gvoždík.
Podľa tejto predstavy by sa jedinci mali líšiť v schopnosti prispôsobiť sa a okrem toho by príroda na základe prirodzeného výberu mala jednoducho uprednostniť tých, ktorí dokážu svoj fenotyp zmeniť tak, aby sa čo najviac priblížil k optimálnej hodnote teploty v danom roku.
Českí vedci však zistili, že to môže byť inak. Z ich výsledkov vyplynulo, že životná stratégia mlokov sa zmenila. Rozhodli sa vytvárať čo najväčšiu rozmanitosť v rámci populácie.
„Zistili sme, že individuálna opakovateľnosť sezónnej plasticity bola počas rokov prekvapivo nízka, čo znamená, že jedinci menia svoj fenotyp každý rok inak,“ konštatoval Gvoždík.
Prečo je výhodné zvýšiť svoju rozmanitosť?
Klimatické zmeny sú jednou z hlavných výziev súčasnosti, ovplyvňujú život všetkých organizmov tejto planéty. Vedci už máji roku 2019 ľudí varovali, že do roku 2100 môže nastať oteplenie planéty až o 6,5 stupňa.
V dôsledku klimatickej krízy sa stali za posledných štyridsať rokov sezónne zmeny nepredvídateľnými. Organizmom, ako sú mloky, to zabraňuje prispôsobiť sa z roka na rok. Odborníci zdôrazňujú, že práve to je hlavný dôvod, prečo je pre mloky najvýhodnejšie, keď sú čo najrozmanitejší.
„Rozmanitosť sezónnej plastickej odpovede znižuje riziko vyhynutia populácie, pretože aspoň časť bude viac alebo menej prispôsobená aktuálnym podmienkam,“ objasnil Gvoždík.
Oba typy mlokov, ktoré vedci sledovali, nájdeme aj na Slovensku.
Mlok bodkovaný je najrozšírenejším druhom na našom území. Vyskytuje sa od nížin po pahorkatiny, približne do 700 metrov nad morom.
Mlok horský obýva najmä podhorské a horské oblasti do 2500 metrov nad morom. Na Slovensku patrí medzi zákonom chránené živočíchy.
Zdroje:
