Najväčší celoštátny projekt Za čisté Slovensko bez odpadov a plastov jeho iniciátori odštartovali na Hradnom múre Ružínskej priehrady.
Železničný most nad Ružínom. Zdroj: iStockphoto.com
Cieľom projektu je zber a následná recyklácia odpadov z prírody. Ministerstvo životného prostredia chce na projekte spolupracovať s rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny i rezortom dopravy a výstavby.
Priehrada Ružín je jedným z najviac znečistených vodných diel na Slovensku. Stala sa záchytným miestom odpadov priplavených z prítokov riek Hornád a Hnilec. Priehrada je pritom prírodný unikát a nachádza sa v oblasti troch prírodných rezervácií v 5. stupni ochrany. Jej okolie zasa patrí do sústavy osobitne chránených území NATURA.
Napriek všetkej ochrane však z vôd Ružína dobrovoľníci každý rok vytiahnu tony odpadu. Ten sa do priehrady dostáva najmä po silných dažďoch. Od roku 2012 čistia Ružín dobrovoľníci z OZ Ružínska priehrada aj vodohospodári. Začiatkom tohto roka tony plastu a dreva pomáhal z vodnej hladiny zbierať nemecký stroj Harvestor.
Vo vode sa našli aj pohodené chladničky, pneumatiky, plávajú tam PET fľaše i detské plienky. Dobrovoľníci, ktorí vodnú nádrž pravidelne čistia, vedia, že až 90 percent odpadov pochádza z neďalekých osád. Obciam, ktoré znečisťujú životné prostredie, hrozí za čierne skládky pokuta až do výšky 120-tisíc eur.
Účastníci otvorenia environmentálneho projektu na Hradnom múre Ružínskej priehrady. Zdroj: MŽP SR
Pridávajú sa ďalšie dve ministerstvá
„Okolie vodného diela Ružín je pre nás východniarov pýchou vďaka národným parkom a nádhernej prírode, ale aj veľkou hanbou, že sme pripustili dnešný environmentálny stav vodného diela Ružín, ako aj prítokov riek Hnilec a Hornád. Dnešným dňom toto dedičstvo nedávnej minulosti chceme ukončiť,“ povedal pri otvorení projektu jeho koordinátor Jaroslav Karahuta, predseda Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Do projektu zameraného na zber a recykláciu odpadov, ktorý vyhlásilo Ministerstvo životného prostredia SR, sa zapojilo aj Ministerstvo dopravy a výstavby SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Minister životného prostredia Ján Budaj vo svojom príhovore ocenil aktivity miestnych občianskych združení, ktorým záleží na prostredí, kde žijeme. Vyzdvihol, že sa k iniciatíve MŽP pridávajú ďalšie dve ministerstvá, a táto téma sa tak stáva prierezovou. „Iba spájaním síl môžeme urobiť z našej krajiny zdravé a environmentálne čisté srdce Európy a odpad premeníme v rámci obehovej ekonomiky na surovinu, ktorá nám bude šetriť naše vzácne prírodné zdroje,“ povedal.
Štátna tajomníčka Ministerstva dopravy a výstavby SR Katarína Bruncková zdôraznila príležitosť, že ich rezort sa mohol zapojiť do aktivít v oblasti ochrany životného prostredia, a prisľúbila maximálnu súčinnosť pri schvaľovaní nových stavebných materiálov i postupov s použitím recyklovaného odpadu.
Riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach Michal Michalov potvrdil záujem rezortu práce a sociálnych vecí vstupovať aktívne aj do environmentálnych projektov, hlavne v oblasti zamestnávania ťažko sa uplatniteľných osôb na trhu práce a marginalizovaných skupín obyvateľstva. Prisľúbil pomoc rezortu pre sociálne integrované podniky formou príspevku na zamestnanosť pre tých, ktorí sa budú v rámci projektu aktívne podieľať na zbere a triedení odpadu.
Prečerpávacia vodná elektráreň Ružín na rieke Hornád je prvou prečerpávacou vodnou elektrárňou na Slovensku s reverzibilnými (vratnými) turbínami. Sú tu dva turboagregáty s Francisovou turbínou. Priemerná ročná výroba elektriny dosahuje 54,2 GWh. Zdroj: seas.sk
Ružínska priehrada – pýcha plná odpadu
Výstavba vodného diela Ružín sa začala v roku 1963. Názov má podľa zatopenej obce Ružín. Priehrada mala vyrábať energiu a dodávať úžitkovú vodu priemyselným závodom, najmä Východoslovenským železiarňam, ktoré boli najväčším hutníckym podnikom v Československu.
Priehrada vznikla prehradením rieky Hornád v údolí Bujanovských vrchov. Okrem Hornádu pritekajú do Ružína rieky Hnilec a Belá i viaceré potoky. Pozostáva z dvoch vodných nádrží. Hlavná nádrž Ružín I., postavená v roku 1967, má objem 59 miliónov m3. Končí sa priehradným múrom, ktorý dosahuje výšku 60 metrov. Za priehradou je vyrovnávacia nádrž Ružín II., ktorá bola dokončená v roku 1972 a má objem 4,5 milióna m3.
Po prehradení rieky vzniklo jazero, ktoré má dĺžku 14 km. Priehrada má rozlohu 390 hektárov, je úzka a dlhá. Vypúšťaná voda sa využíva na výrobu elektriny.
Na brehoch priehrady, považovanej za raj športových rybárov, boli postavené desiatky chát. Jarné a jesenné vody riek však prinášali do nádrže tony odpadu. Nebolo to len drevo a nánosy z okolitých lesov. V súčasnosti je hladina nádrže zaplavená množstvom komunálneho odpadu z Hornádu, ktorý ním priteká z okolitých obcí. Hladinu čistili vodohospodári, ekologickí aktivisti i občianske združenia, napriek tomu sa ju nepodarilo ochrániť a jej súčasný stav je katastrofický.
Ružín je obkolesený nádhernými horami, najviac zaujme bralnatý vrch Sivec, z ktorého je výhľad na celú vodnú nádrž. Nádrž je obľúbenou rekreačnou oblasťou s množstvom zákutí, niektoré z nich sú takmer nedotknuté civilizáciou. Člnom sa návštevníci môžu doplaviť na skalnatý Ostrov lásky alebo Malý ostrov, ktoré vyrastajú z tmavých vodných hlbín. Ružín je tiež rajom rybárov s množstvom kaprov, ostriežov, zubáčov, pstruhov či sumcov. Najznámejšie strediská sú osada Opátka, Jaklovce a Košická Belá.
RTVS odvysielala v apríli tohto roku reportáž o tom, ako členovia OZ Ružínska priehrada osádzajú do priehrady novú nornú stenu. Norná stena bude zachytávať naplavený odpad, aby sa nešíril ďalej do priehrady. Ten sa následne budú snažiť recyklovať a zužitkovať.
V posledných dvoch rokoch sa podobné bariéry pod náporom ton nahromadeného odpadu trikrát pretrhli. Preto teraz osadili do vody 125-metrovú nornú stenu novej generácie. Podľa predsedu OZ Ružínska priehrada je norná stena oveľa pevnejšia, má lepší vztlak a bude vedieť niesť oveľa väčšiu váhu naplavenín. Druhá norná stena novej generácie bude osadená na sútoku Hornádu a Hnilca. Norné steny osadené za obcami budú signalizovať, z ktorej z nich je najviac naplaveného odpadu.
Zdroje:
