Sú z predmetov každodennej spotreby, jeme ich a pijeme. Zatiaľ sa nevie, ako vplývajú na zdravie.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Holandskí výskumníci objavili po prvý raz v histórii v ľudskej krvi mikroplasty. Novú štúdiu zverejnil vedecký magazín Environment International. Vedci analyzovali vzorky krvi 22 zdravých dospelých darcov, pričom plastové častice našli v 17 z nich.
Množstvo a typ plastov sa v skúmaných vzorkách výrazne líšili. Polovica obsahovala PET plasty, bežne využívané v predmetoch každodennej spotreby, tretina polystyrén, ktorý sa používa na balenie potravín, a štvrtina polyetylén, z ktorého sa vyrábajú plastové tašky.
Rozdiely môžu podľa ekotoxikológa Dicka Vethaaka z univerzity Vrije Universiteit v Amsterdame odrážať však aj krátkodobé vystavenie sa plastom bezprostredne pred odobratím krvi. Stačilo, že dobrovoľníci, ktorých krv bola analyzovaná, krátko pred odberom pili z plastového pohára alebo mali na tvári nasadené plastové rúško.
Podľa Vethaaka zatiaľ nie je jasné, aký majú mikroplasty vplyv na zdravie človeka. „Veľkou otázkou je, čo sa deje v našom tele. Zadržiava tieto častice? Transportujú sa do určitých orgánov? Dokážu prejsť cez hematoencefalickú bariéru (bariéru medzi krvným obehom a centrálnou nervovou sústavou, pozn. red.) do mozgu? A sú zistené hladiny dostatočne vysoké na to, aby vyvolali ochorenie?“ pýta sa vedec, ktorý len pred pár dňami označil štúdiu v rozhovore pre portál The Guardian za prelomovú. Doterajšie výskumy totiž potvrdili iba toľko, že sa nám plasty dostávajú do tela v strave či pri pití balenej vody.
Nové zistenia si budú podľa vedca vyžadovať ďalší podrobný výskum. „Určite je opodstatnené mať obavy,“ povedal. Mikroplasty sú totiž pre ľudský organizmus veľmi nebezpečné. Nielenže obsahujú rôzne stabilizátory, ale aj spomaľovače horenia a iné chemické látky.
Sú úplne všade
Plasty, ktoré možno veľkosťou prirovnať k sezamovému semienku, patria dnes k najrozšírenejším znečisťujúcim látkam na našej planéte. Do ovzdušia sa uvoľňujú najmä prostredníctvom cestnej dopravy, opotrebovaním pneumatík, bŕzd a ciest, vo veľkomestách prenikajú do atmosféry vďaka vetru. Ich zdrojom je aj pôdny prach a na malé častice sa rozkladajúce plastové ostrovy v oceánoch.
Záplavy a odpad na pobreží. Zdroj: iStockphoto.com
Mikroplasty boli objavené aj v najhlbších častiach oceánov. Podľa údajov OSN z roku 2017 v moriach pláva až 51 biliónov mikroplastových častíc, čo je 500-krát viac ako hviezd v našej galaxii.
A to nie je všetko! Stretneme sa s nimi aj v sladkovodnom prostredí, v riekach a jazerách, dokonca sú dnes už i vo vode z vodovodu či v pive. A keďže ich omylom prehĺtajú mnohé živočíchy, ktoré následne konzumujeme my, nevyhneme sa im, žiaľ, ani na našich tanieroch.
Mikroplasty dnes krúžia po zemeguli v takzvanom kolobehu znečistenia a hoci sa podarilo dosiahnuť určitý pokrok pri vytváraní biologicky odbúrateľných polymérov (rozložiteľných plastov, pozn. red.), malé plastové čiastočky budú podľa vedcov v zemských systémoch kolovať aj naďalej.
Uvedené skutočnosti podporuje aj štúdia zverejnená v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences. Tá dokladá, že mikroplasty môžu zostať vo vzduchu aj šesť a pol dňa, pričom sú za ten čas schopné preniesť sa cez hlavné oceány a cirkulovať medzi jednotlivými kontinentmi.
Boj s plastmi
Vzhľadom na skutočnosť, že sa mikroplasty v dôsledku ich nadužívania v čoraz väčšom množstve dostávajú do našich tiel, sa dnes jednotlivé krajiny sveta snažia používanie plastových výrobkov obmedzovať.
Na Slovensku vstúpila od 1. decembra 2021 do platnosti novela zákona o plastoch, ktorá zakazuje v trvalých prevádzkach verejného a rýchleho stravovania i na verejných podujatiach jednorazové plastové výrobky.
Zákazníci sa tak už viac nestretnú s plastovými príbormi, taniermi, škatuľkami na potraviny z expandovaného polystyrénu, slamkami či paličkami na miešanie kávy. Minulosťou sú aj paličky na podopieranie balónov a vatové tyčinky na čistenie uší.
V potravinových reťazcoch zároveň spoplatnili plastové vrecúška na pečivo a zeleninu, aby tak znížili ich spotrebu.
Zdroje: The Guardian, CNN, BBC, PNAS, ScienceDirect, Slov-Lex
