Národný lesnícky ústav má voči správe o výsledkoch ich odbornej analýzy výhrady. Pozrime sa na argumenty oboch strán.
Medveď hnedý. Zdroj: Pixabay.com
Prísne chránený medveď hnedý v poslednom období na Slovensku napáda človeka viac ako zvyčajne. V rokoch 2009 až 2020 sa podľa štatistík ochranárskeho združenia Vlk takéto konflikty udiali dvakrát až päťkrát ročne. V roku 2021 rovnako ako v tomto roku informovali noviny zakaždým o ôsmich dramatických stretoch medveďa s človekom. Väčšina útokov sa síce odohrala v lese, no znepokojujúce je, že i na frekventovaných turistických trasách a v blízkosti obcí, kde sa medvede vyskytujú čoraz častejšie. Odborníci tvrdia, že za stratu plachosti môže človek, a to tým, že stiera hranice medzi prírodným a urbanizovaným prostredím.
Najväčšie problémy má stred a sever Slovenska
Asi najviac tento problém ilustruje príhoda z 13. júna tohto roku, keď podľa denníka SME medveď napadol staršieho muža v Porube v okrese Prievidza na pomerne frekventovanom mieste, neďaleko miestnej kaplnky. Stalo sa to neďaleko domov, navyše dopoludnia. Muža ošetrili na urgentnom príjme, našťastie nemusel byť pre zranenia hospitalizovaný.
Niekoľko medveďov, ktoré sa neboja zájsť do obce evidujú odborníci zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR) v okolí Kľačna – informovali o tom Aktuality. „Medvede sa opakovane objavujú v blízkosti záhrad, kde vyhľadávajú potravu v podobe ovocných plodov a spôsobujú škody na hospodárskych zvieratách,” citovali Kristínu Bockovú, manažérku pre komunikáciu ŠOP SR.
Najväčšie problémy s medveďmi sú na strednom a severnom Slovensku a logicky vzbudzujú vášne. No kým poľovníci hovoria, že medvede sú premnožené a dožadujú sa ich regulácie odstrelom, ochranári oponujú, že oficiálne počty tejto šelmy nezodpovedajú pravde a v skutočnosti môžu byť aj trikrát vyššie.
Pozrite si
Pre medvede bol na „odstrel“ aj minister Budaj
Pre rozkol v názoroch medzi týmito dvomi skupinami bol kritizovaný tiež minister životného prostredia Ján Budaj, ktorý sa prikláňal skôr k ochranárom. Začiatkom júna preto čelil občanom z Podpoľania, ktorí na protestnom zhromaždení žiadali jeho odstúpenie z funkcie. Koncom júna ho aj preto odvolávali v parlamente, čo však ustál. Medzitým povedal, že je pripravený zaviesť reguláciu medveďa hnedého, keď bude mať výsledky zo sčítania medveďov, ktoré budú danej potrebe zodpovedať.
Samozrejme, čísla a pohľad nezávislého tímu expertov mal priniesť do rozvášnenej debaty pokoj a poriadok. Štátna ochrana prírody SR sa preto spojila s nezávislými expertmi z Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, ktorí uskutočnili DNA analýzu viac ako 2 000 vzoriek srsti a trusu medveďa hnedého z územia Slovenska. Jej výsledky boli zverejnené pred pár dňami, avšak Národný lesnícky ústav na ne vzápätí reagoval kriticky. Pozrime sa na argumenty oboch strán.
Vraj ich nepribudlo
Nezávislý zahraničný tím vedcov hypotézu o premnožení medveďov na Slovensku predbežne nepotvrdil. Na základe prvých výsledkov štúdie v porovnaní s výsledkami predchádzajúceho genetického sčítania možno konštatovať, že k výrazným zmenám vo veľkosti populácie medveďa hnedého na Slovensku pravdepodobne nedochádza – hovorí tlačová správa zverejnená na portáli Štátnej ochrany prírody.
Podľa nej na základe získaných vzoriek DNA medveďa hnedého odborníci odhadujú početnosť jeho západokarpatskej populácie na 1 056 jedincov. Vzhľadom na možnú štatistickú odchýlku sa tak skutočná početnosť najväčšej slovenskej šelmy pohybuje v intervale od 1 012 do 1 275 jedincov.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Ako vedci zisťovali počet medveďov
Vedci z Karlovej univerzity v Prahe použili k modelovaniu rovnaký prístup, aký bol použitý pri publikovanom odhade početnosti medveďov v Slovinsku. Predbežné výsledky modelovania populácie medveďa hnedého na základe DNA analýzy tak potvrdili výsledky predchádzajúceho genetického sčítania z rokov 2013 a 2014, ktoré realizoval tím profesora Ladislava Pauleho. Tie stanovili odhad početnosti západokarpatskej populácie medveďov na 1 214 jedincov.
Výsledky vedeckých štúdií sa štandardne medializujú až po tom, ako sa publikujú vo vedeckom časopise. „V tomto prípade však v súvislosti so situáciou na Slovensku robíme vzhľadom na potrebu informovať verejnosť výnimku,“ povedal doc. Pavel Hulva z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe.
Vzorky medveďa hnedého, ktorý na Slovensku predstavuje unikátnu genetickú líniu, takmer izolovanú od zvyšku karpatského oblúka, zbierali zamestnanci ŠOP SR, ako aj množstvo dobrovoľníkov na celom našom území v dvoch vegetačných obdobiach neinvazívnym spôsobom. Na uskutočnenie DNA analýzy početnosti medveďa hnedého bolo vyzbieraných celkovo 2 179 vzoriek DNA, zväčša medvedieho trusu a medvedej srsti. Ich zber sa uskutočnil v dvoch fázach, t. j. od 1. septembra 2019 do 30. apríla 2020 a od 1. septembra 2020 do 30. apríla 2021. Vzorky boli získané neinvazívnou formou, pri ktorej nedošlo k rušeniu zvierat.
Pavel Hulva ďalej uvádza: „Výsledok porovnania tejto štúdie s predchádzajúcim genetickým sčítaním možno zhrnúť tak, že na Slovensku v poslednej dekáde pravdepodobne nedochádza k výrazným zmenám veľkosti populácie medveďa hnedého.“ Odhady získané na základe genetiky sú v zhode s údajmi z klasického monitoringu na základe priameho pozorovania alebo sledovania pobytových znakov, ktoré dlhodobo prebieha v rade chráneným území, kde rovnako nepozorujú nárast počtu medveďov okrem lokálnych zmien populačnej hustoty spôsobených napríklad zmenami v rámci získavania potravy.
Prečo naša najväčšia šelma stráca plachosť
Generálny riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska podotkol, že hoci k výrazným zmenám početnosti medveďov nedochádza, úlohu zohrávajú taktiež iné faktory. „To, čo sa výrazne zmenilo, nie je počet medveďov, ale ich správanie. Nezabezpečené kontajnery, vnadiská, pestovanie kukurice v podhorských oblastiach či urbanizácia prírodného prostredia zapríčinili, že sa medvede zdržujú v čoraz tesnejšej blízkosti ľudských obydlí a strácajú plachosť. Všetky tieto faktory zvyšujú riziko stretu človeka s najväčšou slovenskou šelmou,“ konštatoval Karaska.
Ako predísť útokom medveďov na ľudí
Uvedené informácie však nepopierajú, že medveď môže byť pre človeka nebezpečný. Pravdepodobnosť interakcie medveďa s človekom predstavuje veľmi zložitý komplex otázok, na ktorých praktická ochrana prírody intenzívne pracuje. ŠOP SR dlhodobo poukazuje na problematiku ľahko dostupnej potravy v podobe nezabezpečeného komunálneho odpadu, nelegálnych krmovísk či kukurice pestovanej v podhorských oblastiach, čo spôsobuje zmenu správania nielen v prípade medveďa hnedého. Štatistiky jasne dokazujú, že počet útokov medveďa na človeka nesúvisí s počtom odlovených medveďov. Jediným efektívnym riešením je kombinácia odstránenia príčin vzniku zmeny správania sa medveďov s identifikáciou a následnou elimináciou medveďov s už nenávratne zmeneným správaním, ktoré ŠOP SR realizuje prostredníctvom činnosti Zásahového tímu pre medveďa hnedého.
„Celý koncept údajného „premnoženia“ medveďov je navyše problematický. Na základe všeobecných poznatkov ekológie nie je početnosť vrcholových predátorov v prírode regulovaná inými organizmami, ale prostredníctvom samoregulačných mechanizmov, ako je napríklad neskoré pohlavné dospievanie, teritorialita, reprodukčná inhibícia či tzv. infanticida, teda zabíjanie mláďat,“ dodáva na záver Pavel Hulva.
Národné lesnícke centrum má voči analýze výhrady
Národné lesnícke centrum (NLC) má však k predbežným výsledkom tejto DNA analýzy početnosti medveďa hnedého v publikovanej tlačovej správe viacero postrehov či doplňujúcich otázok, ktoré zhrnula na svojom portáli. Podľa NLC sa vzhľadom na symptómy prítomnosti medvedej populácie v krajine (pozorovania, napadnutia, výskyt v intravilánoch, škody, štatistiky a pod.) zdá byť zistený pokles populácie nelogický.
Príčiny takto stanoveného počtu bude možné jednoznačne identifikovať až po spomínanom publikovaní celého výskumu, dovtedy je možné len predpokladať, že ho mohlo spôsobiť jednak nedostatočné vyzbieranie vzoriek (počas prvého sčítania v roku 2014 to bolo približne 3000, teraz len niečo vyše 2000), jednak obdobie, v ktorom sa vzorky zbierali.
Otázne tiež je, prečo neboli, a to aj napriek existujúcim dokumentom, ktoré na to vytvárajú predpoklad (Program starostlivosti o veľké šelmy), vyzvaní k spolupráci lesníci, poľovníci, či verejnosť, tak ako tomu bolo pri sčítaní v roku 2014.
Pozrite si
Univerzita Karlova momentálne povedala iba čistý počet. Na to, aby mal tento údaj výpovednú hodnotu, je potrebné vedieť presnú metodiku – od systematiky zberu vzoriek cez použité markery a genetické identifikátory, ako aj použité štatistické a analytické metódy. Z uvedených čísel sme sa tiež nedozvedeli pomer pohlavia výberovej vzorky a to, či išlo o celoplošné, respektíve výberové sčítanie.
Na základe prezentovaných predbežných údajov je možné zhodnotiť len skutočnosť, že z 2000 odobratých vzoriek bolo spočítaných 1000 medveďov.
NLC tiež kladie otázku: Prečo pri režime s využívaním regulačného lovu populácia medveďa hnedého výrazne narastala a prečo po zavedení prísnejšej ochrany stagnuje až klesá?
Zoológ zásadné omyly nepredpokladá
Národné lesnícke centrum však dodáva, že predbežne prezentované výsledky výskumu veľkosti populácie medveďa hnedého tímom z Karlovej univerzity zhodnotí až po ich reálnom publikovaní vo vedeckom časopise. Aby sa tak stalo, musia prejsť recenziou nezávislých odborníkov.
„Je to súčasť fungovania vedy, ktorá kladie dôraz na postupy zaisťujúce objektivitu, ako sú recenzné postupy, replikovateľnost štúdií zaistená publikovaním primárnych dát a podrobné metodiky, systém odkazov na publikované práce a tak ďalej, čím sa veda odlišuje od iných odborov, ako sú napríklad žurnalistika alebo politika,“ vysvetľuje zoológ Pavel Hulva v origináli tlačovej správy Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity. Napriek tomu predpokladá, že údaje českého vedeckého tímu sa ani po recenzovaní zásadne nezmenia.
Zdroje: OZ Vlk, denník SME, Aktuality, ŠOP SR, NLC, Karlova univerzita
