„Svetelné znečistenie síce nie je až tak na očiach, týka sa však nás všetkých, nášho zdravia, prírody, ale možno aj vnímania seba samých,“ hovorí režisér.
Fotograf Tomáš Slovinský vo filme Vo svetle noci. Zdroj: Matej Pok, CVTI SR
Autorský dokumentárny film Mateja Poka z produkcie Centra vedecko-technických informácií SR Vo svetle noci mal premiéru koncom novembra. Odvtedy si ho na YouTube kanáli CVTI SR pozrelo takmer tritisíc ľudí a počet divákov stále rastie.
Okrem nádherných záberov nočnej oblohy a na prvý pohľad atraktívnych pohľadov na vysvietené mestá a historické pamiatky však divákom a diváčkam ponúka najmä znepokojivé informácie o tom, ako nedostatok pravej nočnej tmy vplýva na celú planétu. Režisér, kameraman a scenárista Matej Pok hovorí o tom, ako sa vďaka práci na filme zmenil jeho pohľad na svetlo a tmu, ale aj o tom, ako môže nedostatok pravej tmy ovplyvniť ľudstvo.
Prečo si si vybral zo všetkých vedeckých tém práve tému svetelného znečistenia?
Samozrejme, zaujímavých tém je vo vede obrovské množstvo. Mal som však chuť pustiť sa do niečoho, čo je hmatateľné. Svetelné znečistenie nie je teoretický problém, ktorého riešenie je v nedohľadne. Je tu a teraz a riešiť ho môžeme hneď. Stačí začať.
S akým očakávaním si pristupoval k natáčaniu? Predpokladám, že si si robil prieskum. Dozvedel si sa počas točenia niečo, čo ťa, obrazne povedané, zdvihlo zo stoličky?
Vedel som, že svetelný smog ovplyvňuje prácu astronómov a ovplyvňuje zdravie ľudí. Ale netušil som, aké veľké škody môže nedostatok tmy napáchať v celej prírode. Vedel som, že svetelný smog môže ubližovať zvieratám. Ale šokovalo ma, keď som sa napríklad dozvedel o tom, ako sťahovavé vtáky zvyknú uviaznuť vo „svetelných pasciach“. Tie vytvárajú extrémne žiarivé bodové reflektory upreté na oblohu. Vtáky sú z nich dezorientované až tak, že krúžia dookola do vyčerpania. Prekvapila ma aj informácia o tom, že svetelným znečistením trpia aj stromy a rastliny.
Svetelné znečistenie má však aj úplne iný rozmer. Keď som si robil rešerš témy pred natáčaním, v jednom dokumente som narazil na zaujímavú myšlienku. Desiatky tisíce rokov boli ľudia zvyknutí dívať sa na tmavú oblohu plnú hviezd a vnímať veľkosť a nekonečnosť vesmíru. Vďaka tomuto pohľadu sme mali šancu si uvedomiť našu vlastnú „malosť“, ničotnosť. Formovalo to celú kultúru ľudstva, filozofiu, vzdelanosť, náboženstvá. Dnes, keď sa dívame na oblohu, nevidíme takmer nič. Ktovie, aké dôsledky bude mať tento fakt na ďalší vývoj ľudstva. A možno sa tie dôsledky už prejavujú v našom egocentrizme.
Meranie svetelnosti pomocou mobilného telefónu. Záber z filmu Vo svetle noci. Zdroj: Matej Poj, CVTI SR
Natáčal si v Parku tmavej oblohy v Poloninách. Aké to tam bolo? Máš z natáčania nejaké zaujímavé historky?
Poloniny sú krásne a je tam naozaj veľká tma. Trocha sme bojovali s počasím, ale nakoniec sa nám podarilo natočiť pekné veci. Filmárčina možno znie romanticky, ale v skutočnosti je to niekedy naozaj ťažká práca. V tomto filme som napríklad použil viacero časozberných záberov, ktoré majú nakoniec niekoľko desiatok sekúnd. Natočiť ich však trvá hodiny. Jeden z nich som napríklad natáčal trikrát, kým som bol s výsledkom spokojný. Vyžadovalo to teda 3 x 4 hodiny natáčania v nočnom chlade.
Vo filme sa odborníci vyjadrovali k tomu, čo svetelné znečistenie spôsobuje, a spomínali riešenia. Ako sa na riešenie tohto problému dívaš ty?
Trend je jednoznačne negatívny, každý rok sa situácia zhoršuje. Vedci, ktorí vystupovali v dokumente, sú v podstate pioniermi. Snažia sa, aby sa o tejto problematike viac hovorilo, aby o nej ľudia vedeli a aby sa začala riešiť. Pár jednotlivcov však nezmôže veľa.
Osobne si myslím, že nie je potrebné čakať na nejaké smart riešenia a fixovať sa na chodníky, ktoré sa osvetlia, len keď po nich prejde chodec. Alebo čakať na mestské osvetlenie, ktoré sa bude vypínať automaticky medzi 3 až 5 hodinou v noci. Načo vymýšľať teplú vodu, keď najjednoduchším riešením je jednoducho menej svietiť.
Zaujímavé bolo, že vývoj svetelného smogu sa dá pozorovať aj naživo. Keď som v meste meral svetelnosť len svojím telefónom pomocou aplikácie, na starej ceste v starej štvrti som odmeral 3 luxy, na zrekonštruovanej 15 a na úplne novej 28. Problémom je neexistujúca regulácia zo strany miest.
Súčasný zákon napríklad hovorí o najnižšej možnej miere osvetlenia, najvyššiu úroveň nerieši. A tak si všetci robia, čo chcú a osvetľujú štýlové sklenené fasády, pamiatky a mosty. Niektorí možno nevedia, že to je problém, iným je to asi jedno. Film som natočil práve preto, aby sa čo najviac ľudí dozvedelo, že to problém je. A aj preto, aby si tí, ktorým to je jedno, uvedomili, že by im to jedno byť nemalo.
