Klimatológ získal Cenu za vedu a techniku 2022 v kategórii Popularizátor vedy.
Mgr. Jozef Pecho. Zdroj: CVTI SR
Klimatológ Jozef Pecho si v piatok na Týždni vedy a techniky prevzal ocenenie za popularizáciu vedy a osvetové aktivity v oblasti zmeny klímy a jej dosahov. V rozhovore pre portál Veda na dosah rozpráva o svojom vzťahu k našej planéte i tom, čo formovalo jeho profesionálnu cestu.
Minulý piatok ste získali Cenu za vedu a techniku 2022 v kategórii Popularizátor vedy a techniky. Čo pre vás toto ocenenie znamená? Môže byť prínosom pre vašu ďalšiu prácu?
Určite môže. Vnímam to ako istú vzpruhu, aby som v týchto veciach pokračoval, pretože to má význam nielen pre mňa, ale aj pre spoločnosť. Ľudia potrebujú a chcú vedieť, čo sa deje a ako tento problém môžeme čo najefektívnejšie vyriešiť.
Komunikácia o zmene klímy nie je jednoduchá, lebo ani samotný problém a jeho riešenie nie sú jednoduché, no treba v tom pokračovať. Toto ocenenie je ocenením pre celú slovenskú klimatológiu a najmä pre tých, ktorí sa osvete venujú dlhé roky podobne ako ja.
Pozrite si
Čo vás priviedlo k štúdiu meteorológie a klimatológie? Fascinovalo vás počasie a klíma odjakživa alebo vás niekto inšpiroval?
Vždy ma fascinovala príroda. Vyrastal som v Hornej Nitre a čiastočne aj na myjavských kopaniciach. Je to krásny, aj keď dosť drsný kraj. Dlhé hodiny som trávil v lesoch a pri potokoch. Napríklad som sledoval, ako voda modeluje terén a svoje koryto, a dokázal som dlho pozorovať aj oblohu a to, čo sa na nej deje. Fascinovali ma búrky.
Na prvom stupni základnej školy, keď som sa v škole ešte dokázal nudiť, som sa zaoberal všetkým, čo súviselo s prírodou, a bol som veľmi zvedavý. V tomto období som už asi vedel, že sa tým budem živiť. Keď som dospieval, chcel som byť geológom a vulkanológom, no neskôr som si uvedomil, že väčší zmysel má venovať sa dynamickým a naliehavejším témam. Aj preto som nakoniec skončil pri meteorológii a klimatológii.
Zmena klímy nie je len odborný a fyzikálny problém, ale je to symptóm čohosi podstatne hlbšieho.
Z komunikácie v médiách a na sociálnych sieťach je zrejmé, že klimatickou zmenou a upozorňovaním na jej dosahy doslova žijete. Akú máte odozvu a čo považujete pri riešení aktuálnej situácie za absolútne najdôležitejšie?
Ako som už naznačil, čoraz viac ľudí sa začína o zmenu klímy zaujímať. Cítim to najmä od roku 2018. V posledných rokoch do tejto témy doslova vhupli aj ľudia z humanitných odborov, čo ma veľmi teší.
Treba si uvedomiť najmä to, že zmena klímy nie je len odborný a fyzikálny problém, ale je to symptóm čohosi podstatne hlbšieho. Dôvod, prečo sme sa ocitli až pri riešení takého závažného civilizačného a existenčného problému, spočíva skôr v tom, ako žijeme, respektíve aká je naša predstava o tom, ako žiť šťastný život.
Mnohí svoje šťastie hľadajú v materiálnych statkoch a pôžitkoch, a keď sa im nedostáva v očakávanom rozsahu, padajú do úzkosti a takzvanej blbej nálady. Ak si predstavy o šťastnom živote v hlavách trochu upraceme a prehodnotíme, bude to podstatný kľúč k riešeniu všetkých environmentálnych problémov vrátane zmeny klímy. Práve preto som veľmi rád, že sa k tejto téme zásadne vyjadrujú aj filozofi a psychológovia či sociológovia.
Mgr. Jozef Pecho. Zdroj: Archív JP
Ako popularizátor klimatickej krízy pravidelne vediete prednášky a diskutujete so študentmi základných, stredných i vysokých škôl. Ako na zmenu klímy reaguje mladá generácia? Sú títo ľudia podľa vás dostatočne vnímaví?
Myslím si, že áno, sú. Treba však povedať, že istú časť populácie vrátane niektorých členov mladej generácie táto téma nikdy neosloví. Väčšina však problém vníma dosť citlivo. Trochu ma mrzí, že prvý kontakt s faktmi spôsobuje najmä mladým ľuďom určité nepohodlie a nepríjemnosti. Niekedy sú reakcie hnevlivé.
Mnohí sú z toho smutní a prepadajú úzkostným stavom. Je to v podstate prvá fáza vyrovnávania sa s drsnou realitou. Čím rýchlejšie človek túto fázu spracuje, tým je to preňho lepšie, pretože keď sa zbaví zlej nálady, začína hľadať riešenia aj vo vlastnom živote, a to je veľmi pozitívne.
Občas sa ľudia v záplave negatívnych informácií strácajú a nevedia, ako presne s nimi majú naložiť. Aj preto je nevyhnutné, aby osveta a popularizácia v tejto téme pokračovali a boli ešte intenzívnejšie.
Existuje niekto, kto vás inšpiruje vo vašej práci, niekto, vďaka komu si hovoríte, že vaša práca má zmysel?
Áno, takýchto ľudí je veľa, najmä v posledných rokoch. Aj keď sa zmene klímy venujem už viac ako dvadsať rokov, musím povedať, že oči mi takpovediac otvoril Alexander Ač. Kým sme sa nestretli a nezačali spolupracovať, vnímal som celú problematiku najmä očami klimatológa a cez fyziku atmosféry.
Alexander je svojím fundamentom skôr ekológ a rastlinný fyziológ, a tak sa mu podarilo ukázať mi, že ide o oveľa komplexnejší problém. Doviedol ma k poznaniu, že zmena klímy má veľmi zásadné dosahy v prírodnom svete, ale ovplyvňuje aj ekonomiku. Inými slovami, predostrel mi úplne novú dimenziu tohto problému a myslím si, že ma inšpiroval v tom, ako o ňom premýšľať komplexnejšie. Týmto sa mu chcem poďakovať.
Myšlienky sa nedajú len tak vypnúť, zvlášť vtedy, keď sa človek denne konfrontuje s poznatkami o klimatickej kríze. Dokážete sa napriek tomu od premýšľania nad možnými katastrofickými scenármi z času na čas odpútať? Privádza vás nejaká aktivita na iné myšlienky?
Keď som v Bratislave, veľmi vypnúť nedokážem. Neviem, čím to je, no mám s tým veľký problém. No len čo vybehnem do prírody, do hôr, dokážem všetko hodiť za hlavu, aj keď prejavy zmeny klímy vnímam najmä v prírode.
Pohľad iných vás niekedy môže nasmerovať na nečakane pozitívnu cestu.
Kedysi som každý deň intenzívne cvičil jogu, pri nej sa človek naučí byť v tomto ohľade disciplinovanejší. Musím však povedať, že keď o tejto téme prednášam a najmä diskutujem s ľuďmi, dokážem vypnúť tiež.
Pohľad iných vás niekedy môže nasmerovať na nečakane pozitívnu cestu. A pozitívom môže byť aj to, že vám rozhovor či diskusia s druhými o zmene klímy dodá energiu, keďže vám to celé zrazu dáva zmysel. Dáva mi zmysel, aby ľudia o týchto veciach vedeli.
Viac ako päť rokov ste pôsobili na Ústave fyziky atmosféry Akadémie vied Českej republiky a takmer rok v Českom hydrometeorologickom ústave v Prahe. Ako hodnotíte túto skúsenosť? Podarilo sa vám poznatky zo zahraničia aplikovať neskôr do praxe i na Slovensku? Dá sa to vôbec?
Šesťročné pôsobenie v Česku vnímam z dnešného pohľadu ako veľký prínos a obohatenie. Mal som tam dostatok času študovať a nasávať informácie. Musel som sa z toho uponáhľaného Slovenska načas niekam doslova odpratať, aby som si uvedomil, čo má a bude mať v mojom pracovnom živote zmysel.
Nejde, samozrejme, len o popularizáciu klimatológie. V Česku som sa naučil aj mnohé odbornejšie zručnosti, za čo som nesmierne vďačný. Prišiel som tam na to, čo som potreboval, a som veľmi rád, že som sa nakoniec vrátil na Slovensko.
Aké máte idey, vízie a plány do najbližšej budúcnosti?
Chcem pokračovať v tom, čo som začal. Celkom určite ostanem aj pri téme zmeny klímy, dáva mi mimoriadny zmysel o nej hovoriť a diskutovať. Momentálne sú predo mnou aj nové výzvy, niektoré veľmi ťažké.
Chceli by sme na Slovensku rozbehnúť vlastný klimatický model, na základe ktorého by sme mohli presnejšie a detailnejšie modelovať, čo nás čaká v najbližších rokoch a kam to môže smerovať.
Technicky je to pomerne náročná činnosť, ale musíme ju zvládnuť, pretože tieto informácie budeme potrebovať. A časom by som veľmi rád učil klimatológiu na univerzite. Už som sa k tomu čiastočne dostal, ale išlo zatiaľ iba o voliteľné kurzy.
