Larvy invázneho sršňa ázijského obsahovali vyše 1400 rôznych druhov koristi. Najčastejšou korisťou je včela medonosná.
Štátna ochrana prírody SR potvrdila výskyt sršňa ázijského na Slovensku v roku 2024. Zdroj: ŠOP SR. Foto: Mgr. Jozef Lengyel, PhD., Správa Chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy
Invázny druh sršeň ázijský (Vespa velutina nigrithorax), pôvodom z Číny, bol do Európy náhodne zavlečený pri preprave kontajnera s čínskou keramikou v roku 2004. Odvtedy sa rozšíril do 15 európskych krajín. Ešte skôr bol potvrdený v Kórei a v Japonsku. Na Slovensku bol prvýkrát objavený v Palárikove v septembri 2024 pracovníkmi Slovenskej akadémie vied. Jeho výskyt zaznamenali aj v USA.
Nemá prirodzeného nepriateľa
Kým v Číne, Japonsku a Južnej Kórei má sršeň ázijský prirodzeného nepriateľa najväčšieho sršňa na svete Vespa mandarinia, ktorý čiastočne reguluje veľkosť populácie, v Európe to tak nie je. Aj preto sa dokáže veľmi rýchlo šíriť. Odhady vedcov uvádzajú rýchlosť šírenia od pôvodného hniezda 100 km za rok. V oblastiach, kde nemá prirodzeného predátora, to však môže byť aj rýchlejšie.
Sršne ázijské tak predstavujú veľkú hrozbu pre miestny hmyz a predovšetkým včelstvá, ktoré patria medzi jeho hlavný zdroj potravy. „Ak sa v mieste ich hniezda nachádzajú včely, budú loviť prevažne včely medonosné, ďalej muchy a sociálne osy, ale tiež široké spektrum živočíšnych organizmov (identifikovaných bolo najmenej 159 rôznych druhov). Jedno hniezdo sršňov môže spotrebovať v priemere 11,32 kg biomasy hmyzu za jednu sezónu. Vyhľadáva teplejšiu klímu s dostatkom potravy. Spektrum koristi je ovplyvnené okolím hniezda, mestské kolónie lovia viac včely medonosné a lesné kolónie viac sociálne osy. Intenzita útokov dosahuje vrchol začiatkom októbra,“ uvádza v správe k sršňovi ázijskému z roku 2022 Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR).
Hlavné rozdiely medzi sršňom ázijským a sršňom európskym. Zdroj: ŠOP SR
Flexibilný predátor
Hoci sa sršeň ázijský vyskytuje vo veľkej časti západnej Európy, celý rozsah jeho dravej aktivity nie je preskúmaný. Aby dokázali odborníci zaviesť čo najefektívnejšie opatrenia proti šíreniu tohto nepôvodného druhu sršňa, snažia sa o ňom zistiť čo najviac. „Skôr ako je vôbec možné účinne zastaviť rýchle šírenia sršňov Vespa velutina vo svete, musíme najskôr hlbšie porozumieť biologickému cyklu, spôsobu života, komunikácii medzi jedincami v hniezde, spôsobom lovu ich koristi a porozumieť celej spleti súvislostí, ktoré napomáhajú úspešnému šíreniu a množeniu sa sršňov ázijských. To všetko je nevyhnuté na to, aby sme mohli nastaviť účinné opatrenia na jeho zastavenie, a ak je to nevyhnutné, aby sme boli tiež schopní chrániť včelstvá, ktoré sú ich vyhľadávanou korisťou,“ uvádza správa ŠOP SR.
Ostro sledovaný aj vo Veľkej Británii
Sršeň ázijský vzbudzuje obavy aj vo Veľkej Británii, kde ho prvýkrát pozorovali v roku 2016. Jeho výskyt preto pozorne sledujú. V roku 2023 bolo objavených 72 hniezd, v roku 2024 síce len 24, ale v tom istom roku analýza DNA potvrdila, že sa sršne úspešne rozmnožili a prezimovali v Spojenom kráľovstve. Len za rok 2025 evidujú už 13 pozorovaní tohto invázneho predátora. Odborníci sa obávajú, že suchá a teplá jar by mohla prispieť k nárastu jeho populácie v tomto roku.
Sršeň ázijský zaznamenaný vo Veľkej Británii. Zdroj: nationalbeeunit.com
Nová štúdia si posvietila na korisť sršňa ázijského
Nové poznatky o potrave sršňa ázijského priniesol výskum vedcov z Exeterskej univerzity vo Veľkej Británii. Výsledky, ktoré boli nedávno publikované v časopise Science of the Total Environment, potvrdili, že sršeň ázijský je mimoriadne efektívny a flexibilný predátor, čo môže mať potenciálne devastačný vplyv na biodiverzitu.
„Je známe, že sršne ázijské lovia včely medonosné, ale doteraz sa netestoval celý rozsah ich potravy,“ cituje tlačová správa Exeterskej univerzity vedkyňu Siffreyu Pedersenovú, vedúcu autorku štúdie.
V útrobách objavili 1449 rôznych druhov koristi
Vedci identifikovali 1 449 rôznych druhov koristi v útrobách lariev. Išlo o korisť, ktorou dospelé sršne kŕmili larvy v hniezdach, pričom viac ako polovicu (55 percent) vedci identifikovali ako konkrétny druh.
Na tieto účely vedci zozbierali 103 hniezd sršňa ázijského v čase jeho vrcholiacej aktivity (apríl – november) z viacerých európskych lokalít: z Francúzska, zo Španielska, z ostrova Jersey (ostrov patrí pod Veľkú Britániu) a z Veľkej Británie. Následne analyzovali larvy sršňov. Vedci identifikovali široké spektrum včiel, ôs, múch, chrobákov, motýľov, molí a pavúkov. „Strava sa výrazne menila počas ročných období a v rámci jednotlivých regiónov, čo ukazuje, že sú to veľmi flexibilné predátory,“ uviedla Pedersenová.
Vedci použili na identifikáciu druhov koristi v 1 500 larvách sršňov ázijských metódu hĺbkového sekvenovania. Pomocou metabarcodingu DNA odhalili doteraz nezistenú vysokú variabilitu stravy a adaptabilitu Vespa velutina.
Hniezdo sršňa ázijského. Zdroj: ŠOP SR
Metabarcoding
Metabarcoding je pokročilá metóda sekvenovania DNA, ktorá umožňuje identifikáciu rôznych druhov organizmov v zmesových vzorkách prostredia, ako sú pôda, voda alebo biologický materiál. Metabarcoding umožňuje analyzovať obsah žalúdka a čriev živočíchov a tak zistiť, čím sa živia. Pomocou tejto technológie možno efektívne a spoľahlivo robiť monitoring druhov a ekologické štúdie, ktoré sú kľúčové pre environmentálny výskum, ochranu prírody či priemyslové aplikácie.
„Ukázali sme, že hlavná lovená korisť je z taxónov blanokrídlovce (Hymenoptera) a dvojkrídlovce (Diptera), a to v tomto poradí. Blanokrídlovce boli pritom najčastejšie lovenou korisťou a dvojkrídlovce najrozmanitejšou korisťou, a to v súlade s predchádzajúcimi štúdiami. Ďalšími sledovanými taxónmi boli Coleoptera, Lepidoptera, Araneae, Hemiptera a Orthoptera; každý z nich bol zaznamenaný aj z pozorovaní v Európe, nie však v takom rozsahu alebo v takej rozmanitosti, ako sme zistili tu,“ uvádza sa v uverejnenej štúdii.
Na prvom mieste včela medonosná
Výskum ukázal, najčastejšie lovenou korisťou je včela medonosná Apis mellifera, ktorá bola identifikovaná vo všetkých hniezdach, z ktorých boli odobraté vzorky. Sršeň ázijský uloví v priemere 50 včiel denne. V oblastiach s vyššou hustotou včelstiev vykazovali vzorky viac relatívnych údajov, čo potvrdilo obavy z dosahu Vespa velutina na včelárstvo.
Spomedzi 50 sršňom najčastejšie lovených bezstavovcov bolo 43 opeľovačov vrátane 4 bežných druhov čmeliakov. Toto zistenie naznačuje, že sršeň ázijský predstavuje potenciálne veľké riziko aj pre voľne žijúce opeľovače.
Sršeň ázijský konzumuje včelu medonosnú. Zdroj: University of Exeter. Credit: Peter John Kennedy
Hrozba pre ekosystémy
„Hmyz zohráva dôležitú úlohu pri fungovaní ekosystémov vrátane opeľovania, rozkladu a kontroly škodcov,“ uviedla hlavná autorka štúdie Pedersenová. Populácia hmyzu sa v súčasnosti zmenšuje. Dochádza k tomu vplyvom viacerých faktorov, ako sú ničenie biotopov a chemické znečistenie životného prostredia. Vzostup invázneho predátora sršňa ázijského tak predstavuje pre hmyz ďalší rizikový faktor.
„Naša štúdia poskytuje ďalšie dôležité dôkazy o hrozbe, ktorú predstavuje rozširovanie sršňa ázijského v Európe,“ dodal Dr. Peter Kennedy z Inštitútu pre životné prostredie a udržateľnosť v Exeteri.
Opatrenia na zamedzenie ďalšieho šírenia sršňa ázijského
Vytlačenie sršňov Vespa velutina z európskeho kontinentu už nie je možné a v budúcnosti sa očakáva ich ďalšia expanzia do nových oblastí. Aj preto sú potrebné opatrenia a spolupráca samospráv, farmárov, včelárov, vedcov a hasičov, aby sa zamedzilo ďalšiemu šíreniu invázneho sršňa.
Potenciálny výskyt sršňa ázijského je nutné nahlásiť na Štátnu ochranu prírody SR prostredníctvom systému rýchleho varovania, ktorý je dostupný na webovej stránke ŠOP SR. Pozorovanie možno nahlásiť aj pomocou mobilnej aplikácie Zastav sršňa, ktorú vytvoril Ekofond SPP v spolupráci s PunkHive, s. r. o., so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky a Strednou odbornou školou Pod Bánošom v Banskej Bystrici.
Zdroj: The Guardian, University of Exeter, Science Direct, ŠOP SR (1, 2)
(zh)
