Uplatnenie nájdu aj v záhradníctve či na záhradkách pri výsadbách sadeníc zeleniny, kvetov alebo stromčekov.
Ekologické a rozložiteľné hydrogély zo srvátky. Zdroj: Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně
Vedci z Centra polymérnych systémov Univerzity Tomáša Baťu (UTB) v Zlíne testujú priamo v praxi nový druh hydrogélov. Jednou zo základných surovín, ktorá sa použila pri ich výrobe, je srvátka. Hydrogély, ktoré dokážu v období sucha udržať vlahu v pôde, sú kompletne rozložiteľné na neškodné látky. Tie sa potom stanú zdrojom živín pre rastliny. Keďže dokážu v zemine udržať vodu, pomôžu lesom počas opakujúcich sa období sucha.
Testovanie v praxi
Nový druh hydrogélov vedci teraz testujú v teréne. Hydrogély majú pomôcť pri obnove buchlovských lesov. „Výsledky laboratórneho testovania nám vychádzali veľmi dobre. Preto sme sa rozhodli osloviť Lesy Českej republiky, s. p., konkrétne Lesnú správu Buchlovice a Lesnú správu Strážnice, aby sme mohli vyrobené hydrogély vyskúšať priamo v praxi,“ opísal Vladimír Sedlařík, riaditeľ Centra polymérnych systémov.
Pozrite si
Hydrogély vyvíjané v Centre polymérnych systémov použili vedci pri výsadbe sadeníc dubov, aby obnovili les v lokalite Pískovny Bzenec, kde suchšia klíma a piesčitá pôda komplikujú úspešné zalesnenie. „Očakávame, že srvátkové hydrogély by mohli vytvoriť vhodnejšie podmienky na zakorenenie a následný rast, a to vďaka svojej schopnosti viazať zrážkovú vodu, ktorú potom postupne uvoľňujú do pôdy najmä ku koreňovému systému rastlín v období sucha,“ vysvetlila ich funkciu vedkyňa Silvie Duřpeková z Centra polymérnych systémov.
Vedkyňa Silvie Duřpeková. Zdroj: Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně
V hlavnej úlohe srvátka
Hydrogély vyvinuté zlínskymi vedcami sú špecifické tým, že ich hlavnou zložkou je srvátka, vedľajší produkt pri spracovaní mlieka a syrov. Srvátka ako taká obsahuje minerály, dôležité látky a bielkoviny. „Pri výrobe hydrogélov sa najprv do srvátky zamiešajú dva typy celulózy a potom sa pridá kyselina citrónová, ktorá je dôležitá pre správnu funkciu hydrogélu,“ opísala ich výrobu v roku 2022 pre český iRozhlas vedkyňa Magdaléna Žalková. Väčšina podobných prípravkov používaných vo svete sa vyrába z ropných produktov.
Spolupráca s Lesmi Českej republiky
Vďaka spolupráci s Lesmi Českej republiky, s. p., našli hydrogély zo srvátky uplatnenie aj pri výsadbe lipovej aleje v blízkosti hradu Buchlov. Zlínski vedci tam spolu s lesníkmi vysadili 30 odrastkov. „V súčasnosti ide už o druhé zlepšenie pôvodnej výsadby realizovanej v rokoch 2014 a 2015. Tentoraz bol po prvý raz s pomocou kolegov z Centra polymérnych systémov pri UTB v Zlíne použitý hydroabsorbent zlepšujúci uchytenie sa sadených drevín a my dúfame, že práve srvátkový hydrogél zvýši šancu, že sa tieto dreviny ujmú. Budeme ich starostlivo sledovať a súčasne kontrolovať ich zdravotný stav,“ vysvetlil Lukáš Jankových, technik Lesnej správy Buchlovice. „Na základe výsledkov budeme v nasledujúcom období vyhodnocovať pôsobenie hydrogélu v reálnych podmienkach. Zároveň pripravujeme technológie na veľkokapacitnú výrobu hydrogélov tak, aby bola ich produkcia ekonomicky aj ekologicky výhodná,“ doplnila Silvie Duřpeková.
Vítaná pomoc aj v záhradníctve
Hydrogély možno pripraviť v podobe prášku, kryštálikov alebo granúl, ktoré sa aplikujú do pôdy pred sadbou rozmetaním či zaoraním do hĺbky približne 20 centimetrov. Uplatnenie nájdu aj v záhradníctve či na súkromných záhradkách pri výsadbách sadeníc zeleniny, kvetov alebo stromčekov: malé množstvo sa pridá priamo ku koreňom alebo sa zmieša s pestovateľským substrátom, do ktorého sa rastliny vysadia. Doterajšie výsledky ukazujú, že pomocou aplikácie srvátkového hydrogélu možno prispieť k zvýšeniu retenčnej kapacity pôdy o 30 až 40 percent a k zadržaniu dažďovej alebo závlahovej vody v pôde až o 50 percent dlhšie v porovnaní s pôdou bez hydrogélu. „Receptúra hydrogélov je chránená úžitkovým vzorom a v súčasnosti rokujeme s priemyselným partnerom, ktorý má záujem náš produkt uviesť na trh,“ uzatvoril Vladimír Sedlařík.
Zdroj: Univerzita Tomáše Bati ve Zlíne, iRozhlas
(zh)
