Znečistenie Dunaja odpadovými vodami sa za posledných 20 rokov výrazne znížilo aj vďaka opatreniam Európskej únie.
Pohľad na rieku Dunaj z Devína. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Dnes 29. júna je Medzinárodný deň Dunaja a zároveň 30. výročie zriadenia Medzinárodnej komisie na ochranu Dunaja (ICPDR). Založená bola s cieľom dohliadať na udržateľné a spravodlivé využívanie vôd tejto medzinárodnej tepny, ktorá preteká naprieč Európou a ústi do Čierneho mora.
Ochranu rieky, jej ekosystémov a biodiverzity zabezpečujú aj opatrenia Európskej únie (EÚ). Tím rakúskych vedcov, ktorí skúmali zloženie vody v Dunaji na viacerých miestach počnúc ústím rieky až po rumunskú deltu, teraz dospel k povzbudivým zisteniam.
Ciele stanovené Európskou úniou týkajúce sa ochrany vôd Dunaja prinášajú prvé ovocie. Kontaminácia vôd Dunaja odpadovými vodami a baktériami rezistentnými proti antibiotikám sa v členských štátoch EÚ výrazne znížila.
Výsledky výskumu, o ktorom informuje rakúska stránka science.ORF, boli uverejnené v poprednom časopise Water Research.
30 rokov ochrany vôd Dunaja
S cieľom zabezpečiť rieke Dunaju a jej ekosystémom maximálnu možnú ochranu bol prijatý Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja alebo len Dohovor na ochranu Dunaja (Danube River Protection Convention – DRPC), podpísaný 29. júna 1994 v Sofii. Do platnosti vstúpil v roku 1998. Dohovor o ochrane Dunaja predstavuje celkový právny nástroj spolupráce v oblasti cezhraničného vodného hospodárstva v povodí Dunaja.
Dohovorom sa zriadila Medzinárodná komisia na ochranu Dunaja (ICPDR), ktorá slúži na kontrolu plnenia stanovených cieľov a ako dohľad nad dodržiavaním pravidiel. Tento rok oslavuje už 30. výročie.
Nebezpečné rezistentné baktérie
Rezistentné baktérie predstavujú celosvetovo veľký problém. Nedávno uverejnená správa WHO uvádza, že každý rok len v Európe zapríčinia viac ako 30 000 úmrtí.
Kým v minulosti sa na prvých priečkach zoznamu rezistentných baktérií nachádzali typické nemocničné baktérie, teraz v zozname vedú často sa vyskytujúce mikroorganizmy, ako napríklad Klebsiella pneumoniae a Escherichia coli, ktoré sú súčasťou bežnej flóry ľudského tela.
V boji s rezistentnými baktériami zohráva podstatnú úlohu čistota vôd. Základom je preto úprava odpadových vôd, ktoré sa dostávajú do riek a neskôr do morí. Zabezpečovať by ju mali čističky odpadových vôd. Ako ukázal aj nedávny mikrobiologický prieskum vody Dunaja, nie všade je potrebná infraštruktúra plne vybudovaná.
Pozrite si
Čistota vôd odzrkadľuje dodržiavanie nariadení
Nariadenia Európskej únie týkajúce sa životného prostredia a ich dodržiavanie sa odzrkadľujú tiež v nameraných hodnotách, uvádza autor štúdie Alexander Kirschner z MedUni vo Viedni a zo súkromnej univerzity v Kremse.
EÚ stanovuje environmentálne normy, ktoré musia členské štáty dodržiavať, nie všade sa však dodržiavajú. Dobre viditeľné je to hlavne v krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ, „najmä v Srbsku, kde odpadové vody z veľkých miest, ako sú Belehrad a Nový Sad, prúdia do vody bez čistenia“.
Dunaj preteká aj srbským mestom Nový Sad. Na fotografii vidno Petrovaradínsku pevnosť nad Dunajom. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Ohniská vysokej koncentrácie baktérií našli vedci i v Rumunsku a Bulharsku. „Síce tam už existuje posun k lepšiemu, infraštruktúra ešte stále nie je plne vybudovaná.“ Z pohľadu životného prostredia preto hovorí všetko v prospech vstupu Srbska do EÚ, tak by existovali jednotné pravidlá pre všetkých.
Navyše existuje súvislosť medzi rezistenciou voči antibiotikám a „bežným“ znečistením vody. Ako ukázal výskum mikrobiológa Kirschnera, problém rezistencie sa zhoršuje, ak sú vo vode aj ťažké kovy alebo pesticídy. Baktérie totiž dokážu odčerpávať cudzie látky z bunky, a tak strácajú necitlivosť na akékoľvek antibiotiká.
Napriek tomu existuje tiež dobrá správa. Znečistenie Dunaja odpadovými vodami sa za posledných 20 rokov výrazne znížilo, čo je pravdepodobne i dôsledkom environmentálnych predpisov EÚ.
Pozrite si
Rezistentné baktérie v nemocniciach
Geografický vzorec je badateľný aj v európskych nemocniciach a systémoch zdravotnej starostlivosti. Podľa mikrobiológa Gernota Zarfela z MedUni v Grazi je hlavne v Holandsku a škandinávskych krajinách zaobchádzanie s antibiotikami príkladné. „V Európe máme klasické rozdelenie na sever a juh. Situácia sa zhoršuje najmä smerom k Stredozemnému moru. Španielsko, Taliansko a balkánske krajiny sú na tom oveľa horšie ako sever.“ Problémy s rezistentnými baktériami majú tiež krajiny ako Belgicko a Spojené kráľovstvo.
Vo všeobecnosti platí, že ak je systém zdravotnej starostlivosti dobre rozvinutý, problém s rezistenciou je zvyčajne menej dramatický.
Zdroj: science.ORF.at, Medizinische Universität Wien, ICPDR
(zh)
