Hodnotenie a výsledky medzinárodného projektu PlasticFreeDanube

Marta Bartošovičová

Výsledkom slovensko-rakúskeho environmentálneho projektu je aj akčný plán, ktorý má pomôcť znížiť znečistenie Dunaja.

Dunaj v Rakúsku. Zdroj: plasticfreeconnected.com

Dunaj v Rakúsku. Zdroj: plasticfreeconnected.com

Rieka Dunaj je jedným z najdôležitejších medzinárodných ekologických koridorov v Európe. Jej znečistenie plastovým odpadom má výrazný dopad nielen na zvieratá a ekosystémy, ale v konečnom dôsledku aj na ľudí.

Slovensko-rakúsky environmentálny projekt PlasticFreeDanube (Dunaj bez plastu), podporený Európskou úniou, úspešne finišuje. Jeho cieľom bola analýza plastov a získanie komplexného súboru poznatkov o plastovom odpade v Dunaji a pozdĺž neho, vyhodnotenie environmentálnej záťaže a príprava metodológie ich triedenia. Skúmanie zloženia zozbieraných plastov okrem iného ukázalo, že sa odlišuje v závislosti od oblasti zberu. Dôležitou súčasťou projektu je aj zvýšenie povedomia spoločnosti o znečistení plastmi.

Viac sa dozviete v rozhovore, ktorý nám poskytla zodpovedná riešiteľka projektu pod názvom Odpad z makroplastov v a pozdĺž Dunaja Ing. Mária Omastová, DrSc., vedúca vedecká pracovníčka v Ústave polymérov Slovenskej akadémie vied v Bratislave.

Ako vznikol projekt PlasticFreeDanube? Kto ho inicioval?

Projekt iniciovali kolegovia z Univerzity prírodných zdrojov a života vo Viedni z odboru vody, atmosféry a životného prostredia (BOKU). Partnermi projektu boli viadonau – Rakúska spoločnosť pre vodné cesty – a Národný park Donau-Auen.

Tím z Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied pol pozvaný doplniť projektovú zostavu o špecialistov na identifikáciu plastov. Zaoberali sme sa materiálovým zložením vzoriek, chemickou analýzou makroplastov, ktoré sa nedali identifikovať jednoducho, napríklad podľa recyklačného symbolu. V rámci riešenia projektu sme vytvorili metodológiu pre analýzu makroplastového odpadu, ktorá bude na konci marca zverejnená na projektovej platforme.

Optická mikroskopia povrchu PET fľaše. Zdroj: Ústav polymérov SAV

Optická mikroskopia povrchu PET fľaše. Zdroj: Ústav polymérov SAV

V čom spočívala spolupráca Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied v Bratislave s rakúskymi partnermi?

Pre našich kolegov z Rakúska bolo dôležité poznať, aké typy plastového odpadu prevládajú a čo je zdrojom takéhoto odpadu. Našli sme veľa penových plastov, napríklad polystyrén, ktorý sa používa na zateplenie budov, alebo polyuretán z rôznych výstuží. Môžeme teda povedať, že pôvodcom tohto typu odpadu je stavebný priemysel. Medzi predmetmi boli však aj plasty pochádzajúce z domácností, športových aktivít, lodí alebo medicínske plasty.

Z nášho výskumu sme partnerom poskytli aj výsledky analýzy fragmentácie a odolnosti voči oderu makroplastov v riečnom systéme, ktoré sme skúmali na PET fľašiach, obaloch, ale aj na penovom polystyréne. Hodnotenie dopadu makroplastov na riečny systém a nami pripravená správa o možnom dopade znečistenia makroplastovým odpadom v Dunaji a pozdĺž neho doplnili výskum, ktorý bol plánovaný na začiatku projektu.

Tím odborníkov z rôznych oblastí objasnil mnoho otázok, ktoré sa identifikovali ako dôležité pri skúmaní plastového odpadu v Dunaji a na jeho brehoch.

Analýza plastového odpadu. Zdroj: PlasticFreeDanube

Analýza plastového odpadu. Zdroj: PlasticFreeDanube

Ako ste zhodnotili projekt na záverečnej konferencii?  

PlasticFreeDanube sme riešili tri a pol roka. Projekt sa venoval téme makroplastového znečistenia, čo znamená, že sme monitorovali plastové častice, ktoré sú väčšie ako 5 mm, a to v Dunaji a pozdĺž Dunaja. Projekt sa zameral na úsek Dunaja od Viedne až po vodné dielo Gabčíkovo.

Výsledky sme predstavili v priebehu záverečnej konferencie, ktorá sa konala online 23. februára 2021 s približne 70 účastníkmi. Zároveň sme diskutovali o budúcich trendoch, pričom naším cieľom je dosiahnuť to, aby boli rieky bez plastového znečistenia.

Zhodnotili sme plnenie základných cieľov, ktoré zahŕňali nasledujúce zámery. Po prvé poskytnúť metodiku, dáta a manuál pre posúdenie a monitoring plastového znečistenia v riečnych systémoch. Po druhé vytvorenie akčného plánu pre manažment odpadov z plastov a implementáciu pilotných opatrení proti plastovému znečisteniu v Dunaji. Po tretie zvýšenie povedomia všeobecnej verejnosti a zúčastnených strán o znečistení odpadmi z plastov v rieke.

Zámerom bolo podať celkový obraz o prenose a tvorbe plastového odpadu pozdĺž Dunaja. Spojením informácií o vzniku odpadov, odhadzovania odpadkov a odpadov zadržaných vodnými elektrárňami vznikla komplexná analýza materiálového toku odpadu vstupujúceho do Dunaja, zadržaného vodnými elektrárňami a ďalší transport odpadu po prúde medzi Rakúskom a Slovenskom.

V rámci projektových aktivít bolo zozbieraných a roztriedených viac ako 2000 kilogramov plastového odpadu z rôznych mestských lokalít, ale aj z oblasti Národného parku Donau-Auen. Náš tím sa niekoľkokrát zúčastnil zberu, napríklad v rámci Dňa Dunaja, keď sme zbierali plasty pri vodnom diele Gabčíkovo. Z analýzy zozbieraného plastu vyplynulo, že najviac, a to 30 až 40 percent, bolo PET fliaš a iných jednorazových obalov.

Jedným zo zaujímavých experimentov, ktorý sa v rámci projektu uskutočnil, bolo trasovanie odpadov. Rôzne plastové predmety boli farebne označené, vybavené GPS vysielačom a hodené do Dunaja tesne nad vodnou elektrárňou Freudenau v Rakúsku. Tento experiment by mal na jednej strane pomôcť lepšie pochopiť transport plastov v Dunaji a na druhej strane odhadnúť retenčný potenciál vodných elektrární, ktoré pomocou hrablíc vyberajú odpad z rieky.

Označené PET fľaše boli tiež vybavené správou vo fľaši. Ak by sa fľaša stratila pod Viedňou a uviazla by napríklad na brehu Dunaja, mohol by nás nálezca kontaktovať a informovať o mieste nálezu.

Modelovanie toku materiálu. Zdroj: PlasticFreeDanube

Modelovanie toku materiálu. Zdroj: PlasticFreeDanube

Čo podstatné vyplýva z výsledkov medzinárodného projektu PlasticFreeDanube?

Nie je jednoduché vymenovať všetky dosiahnuté výsledky, tak uvádzam niekoľko najzaujímavejších. Na základe informácií o množstve a zložení odpadu vstupujúceho do Dunaja medzi Viedňou a Bratislavou boli vyvinuté opatrenia na zníženie tohto problému, tzv. Akčný plán, o ktorom sme diskutovali s autoritami, odborníkmi a verejnosťou. Práve sa finalizuje a bude ho možné nájsť na projektovej platforme.

K významným výsledkom patrí aj vytvorenie štandardného protokolu pre zber a triedenie plastového odpadu, pretože v súčasnej dobe neexistujú žiadne spoločné postupy zberu a triedenia odpadu pozdĺž riek, čo sťažuje porovnanie rôznych štúdií napríklad aj európskych riek. Zjednodušená, ale veľmi dobre graficky pripravená verzia je dostupná aj pre deti, ktoré sa rady zapájajú do zberu odpadu.

Rakúski kolegovia vytvorili model materiálového toku a transportu, ktorý poskytuje prehľad plastových tokov a ciest v skúmanej oblasti projektu. Kombinuje údaje hlavných zdrojov, vstupných ciest a dopravných ciest znečistenia plastmi.

Tím z Ústavu polymérov vyvinul metodiku pre kvalitatívne hodnotenie a identifikáciu plastov. Metodika poskytla informácie o zložení plastových odpadkov.

Riešitelia z viadonau prostredníctvom rôznych akcií, ako sú workshopy a školenia, uskutočnili kampaň zameranú na zvýšenie povedomia. Pre učiteľov a žiakov základných škôl bola pripravená brožúra o problematike plastov, ich zbere a triedení. Okrem informácií a názorných obrázkov obsahuje aj kvízy, cvičenia či krížovky, ktoré interaktívnou formou školia a vzdelávajú mladú generáciu. Na slovenskom preklade sa ešte pracuje, ale koncom marca aj tento materiál nájdete na projektovej platforme https://plasticfreeconnected.com/.

Vedkyňa Mária Omastová. Foto: Linda Kisková Bohušová

Vedkyňa Mária Omastová. Foto: Linda Kisková Bohušová

Ing. Mária Omastová, DrSc., je uznávaná vedkyňa, odborníčka na chémiu materiálov, polymérne nanokompozity, plnivá, vodivé polyméry a kompozity i povrchové úpravy materiálov. Je vedúcou vedeckou pracovníčkou v Ústave polymérov Slovenskej akadémie vied, zástupkyňou podpredsedu SAV pre zahraničné styky. Bola predsedníčkou Slovenskej chemickej spoločnosti a v súčasnosti reprezentuje Slovensko v European Polymer Federation (Európskej polymérnej federácii). Od roku 2012 je členkou Učenej spoločnosti pri SAV a od roku 2015 členkou Predsedníctva SAV.

V roku 2011 v hodnotení ARRA agentúry Identifikácia špičkových vedeckých tímov a ich členov v SAV bol tím M. Omastovej zaradený do kategórie špičkový. V roku 2012 získala Cenu SAV za vedeckovýskumnú činnosť, v roku 2015 jej udelili Medailu Daniela Belluša za výnimočné zásluhy o rozvoj chémie. Je nositeľkou titulu Vedkyňa roka SR za rok 2016. V roku 2019 jej prezident Slovenskej republiky udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž 1. triedy a v roku 2020 bola finalistkou ocenenia ESET Science Award v kategórii výnimočná osobnosť slovenskej vedy. Špičkovú kvalitu jej výskumu potvrdzuje vysoká miera citácií jej publikácií (170 CC), rozsiahla medzinárodná spolupráca i časté prednášky na medzinárodných vedeckých konferenciách.

Projekt PlasticFreeDanube pod názvom Odpad z makroplastov v a pozdĺž Dunaja bol realizovaný v období od 1. októbra 2017 do 31. marca 2021. Financovaný bol z programu pod názvom Interreg V-A Slovenská republika – Rakúsko 2014 – 2020 a spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF).

Partnermi projektu boli Univerzita prírodných zdrojov a života vo Viedni (BOKU), Rakúsko; viadonau – Rakúska spoločnosť pre vodné cesty, Rakúsko; Nationalpark Donau-Auen GmbH, Rakúsko; Ústav polymérov, SAV, Bratislava, Slovensko; RepaNet, o. z., Bratislava, Slovensko.

Ďalšie informácie o projekte PlasticFreeDanube nájdete na webovej stránke http://sk.plasticfreedanube.eu.

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.