Na cestách dnes hynie viac než 10 percent celkovej populácie vtákov a netopierov. Vedci chcú tento trend zmeniť.
Viac než 10 percent populácie vtákov a netopierov, bohužiaľ, zahynie na cestách. Foto: Tiina Mäkalä
K smrteľným kolíziám živočíchov s automobilmi dochádza čoraz častejšie. Viac než 10 percent populácie vtákov a netopierov pri nich, bohužiaľ, na cestách zahynie.
Výskumníci z Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity (MU) sa preto pustili do projektu s názvom Zachovanie bezpečných migračných koridorov pre lietajúce stavovce v česko-saskom pohraničí, vďaka ktorému by mohli tento nelichotivý trend významne zmeniť. Cieľom projektu je vytvoriť elektronickú mapu rizikových území a navrhnúť efektívne ochranné steny pozdĺž ciest.
Chýbajú dôkazy o ich účinnosti
Aj keď v susednom Nemecku môžeme vidieť v okolí ciest rôzne typy ochranných stien častejšie ako v Česku, v oboch krajinách chýbajú dôkazy o ich účinnosti. Vedci budú preto v rámci projektu skúmať správanie a aktivitu vtákov a netopierov pri preletoch rôznych typov ochranných stien. Vďaka získaným dátam budú môcť odporučiť steny s najvyššou efektivitou ochrany proti kolíziám.
„Hlavným cieľom projektu, ktorý bude trvať do konca roku 2026, je ochrana biologickej rozmanitosti na migračných koridoroch sasko-českého pohraničia. Biologickým prieskumom, zhotovením databázy a elektronickej mapy rizikových území a testovaním vhodných ochranných opatrení minimalizujeme negatívny vplyv nových ciest a skapacitnenie tých súčasných,“ priblížil obsah projektu jeho hlavný riešiteľ a vedúci pracoviska zameraného na výskum stavovcov na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity Tomáš Bartonička.
Čoraz viac áut
Sieť ciest sa v oboch krajinách rozširuje a množstvo automobilov na nich sa neustále zvyšuje. Dochádza tak k významnému nárastu fragmentácie krajiny. „Najmä v miestach, kde migračné koridory lietajúcich stavovcov krížia pozemské komunikácie, sú ochranné steny jediným možným riešením, ako obmedziť smrteľné kolízie živočíchov a automobilov,“ vysvetlil Bartonička.
Vymedzenie oblastí, v ktorých by mali byť ochranné steny inštalované, rovnako ako testovanie ich typov, je preto pre zachovanie priestupnosti krajiny kľúčové.
Rôzne typy materiálov
V Sasku existujú ochranné steny z rôznych typov materiálov, plné i zhotovené z pletiva. Dosiaľ však nik neoveril, či svoju ochrannú funkciu reálne plnia a aká je prípadná miera ich efektivity. V Česku boli zatiaľ namontované len protihlukové plné steny, ktoré musia spĺňať nevyhnutné technické normy, no ich náklady na výstavbu sú vysoké, a tak ich nemôžu inštalovať príliš často.
Základné princípy a priebeh výskumu opísal Erik Bachorec, koordinátor terénneho výskumu z Ústavu botaniky a zoológie Prírodovedeckej fakulty MU. Podľa jeho slov sa má uskutočniť vizuálny, akustický a termovízny výskum súčasných stien a meranie dopravným radarom, ktorý overí, ako menia steny správanie lietajúcich stavovcov pri preletoch ponad cesty a ako znižujú steny ich mortalitu.
Na dvoch lokalitách mimo cesty budú zároveň postavené i kontrolné mobilné modifikovateľné steny. „Už existujúce steny ciest sa totiž nedajú meniť a chceme si tiež overiť, či zvieratá po prerušení koridorov nezmenili správanie. Na základe analýzy ziskov a strát bude potom odporučený najvhodnejší typ steny,“ priblížil Bachorec.
Súčasťou projektu bude dvojjazyčné odporúčanie
Významnou súčasťou projektu, spolufinancovaného v rámci programu Interreg Česko – Sasko (2021 – 2027), bude dvojjazyčné odporúčanie pre správcov komunikácií a orgány ochrany prírody riešiace rizikové kríženie ciest a koridory v česko-nemeckom pohraničí. Výsledky z terénnych výskumov budú pomocou elektronickej mapy využité aj v prípade ostatných významných krížení takzvanej zelenej a šedej infraštruktúry.
„Mapa bude kategorizovať riziká a vymedzí lokality, v ktorých majú ochranné steny potenciál znížiť mortalitu lietajúcich stavovcov. V spolupráci s Riaditeľstvom ciest a diaľnic ČR pripravíme tiež technickú dokumentáciu nízkonákladovej ochrannej steny z recyklovateľných materiálov, využiteľnej v obidvoch krajinách,“ dopĺňa Bartonička.
Dvojjazyčné semináre
V druhej polovici roku 2026 sa následne uskutočnia dvojjazyčné semináre pre krajských úradníkov, orgány ochrany prírody a správcov komunikácií, na ktorých budú vyššie zmieňovaní zoznámení s výsledkami štúdie, všetkými podkladmi a možnosťami ich využitia. To by mohlo pomôcť znížiť negatívny dopad človeka na rozmanitosť regionálnych druhov a v budúcnosti urýchliť proces hodnotenia vplyvov cestných stavieb na vtáky a iné lietajúce stavovce.
Zdroj: MUNI
(af)
