Rast celosvetovej populácie, rozvoj technológií a globalizácia spôsobili prudký vzostup negatívnych vplyvov človeka na život na Zemi.
Plagát k prednáške Františka Máliša. Zdroj: CVTI SR
Prečo v poslednom období klesá biodiverzita? Aký vplyv majú globálne environmentálne zmeny na lesnú vegetáciu? Ako sa dá adaptovať obhospodarovanie lesov? Odpovede na tieto otázky, ale aj ďalšie zaujímavosti sme sa dozvedeli od ekológa Ing. Františka Máliša, PhD., z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, ktorý vystúpil v bratislavskej Vedeckej cukrárni s prednáškou na tému Biodiverzita v čase globálnych zmien alebo ako slovenské lesy prichádzajú o rozmanitosť života.
Jeho špecializáciou je výskum biodiverzity a druhového zloženia vegetácie lesov mierneho pásma. Podieľa sa na výučbe predmetov súvisiacich s ekológiou lesnej vegetácie. Výsledky svojho výskumu publikuje predovšetkým v medzinárodných vedeckých časopisoch, napríklad v časopise Nature Ecology & Evolution.
Biodiverzita (biologická diverzita) zahŕňa rôznorodosť, rozmanitosť alebo pestrosť života na Zemi. Do druhovej diverzity zaraďujeme rôzne druhy živočíchov, rastlín, húb a mikroorganizmov. Ďalšou úrovňou je genetická diverzita. Ide o rôznorodosť alebo odlišnosť jedincov v rámci toho istého druhu. Dá sa charakterizovať na príklade človeka – jeden má modré oči, druhý hnedé, jeden je vysoký, druhý nízky a podobne, čiže každý je iný. Je to podmienené genetickou diverzitou.
Najviac druhov je v oblasti trópov
Organizmy sa zvyčajne vyskytujú v závislosti od podmienok, v ktorých sa nachádzajú. Niektoré majú radi teplo, iné sa adaptovali na chladné podmienky. Ide o priestorovú biodiverzitu, tá je však spravidla nízka. Nachádzajú sa v určitých spoločenstvách, druhových kombináciách, v priestorových suchozemských alebo vodných meradlách (ekosystémoch).
Pokiaľ ide o priestor celej našej planéty a príklad druhovej bohatosti stavovcov, akými sú cicavce, vtáky, plazy, tak najbohatšie sú v oblasti trópov. Podobne je to aj s rastlinami – najviac druhov sa nachádza práve v tropickom pásme. Za takzvaný hotspot diverzity rastlín sa považuje oblasť juhovýchodnej Ázie, napríklad ostrov Borneo, kde sa nachádza až stotisíc druhov cievnatých rastlín, čo predstavuje štyridsať percent svetovej flóry a sedemdesiat percent drevín.
Uvedená enormná rozmanitosť vedie napríklad k tomu, že na ploche jedného hektára môže byť až 480 druhov rastlín. V podstate každý strom, ktorý tam rastie, môže byť iným druhom. Je to spôsobené najmä tým, že v tropickej oblasti je veľmi vyrovnaná klíma. Je tam stále teplo, dostatok vody, živín a to podporuje ich život.
Dostatok zdrojov sa podpisuje na rôznorodosti pôd, ktoré sú bohaté alebo chudobné na živiny, a keďže substrát je rôznorodý, rastú na ňom aj rôzne druhy. Na Slovensku máme pomerne bohaté prírodné podmienky. Máme rozmanité geologické podložie a rôznorodú topografiu, od teplej klímy v nížinách až po chladnú horskú klímu. Predurčuje to vysokú diverzitu života na pomerne malom území.
Udržateľné obhospodarovanie lesov dokáže zachovať ich biodiverzitu. Svetovými rekordérmi v biodiverzite sú napríklad Lúky Bielych Karpát v Česku a na Slovensku a Kopanecké lúky v Slovenskom raji. Na ploche pol štvorcového metra sa tam nachádza až 52 druhov rastlín.
Globálne environmentálne zmeny a biodiverzita lesov
Pôsobenie globálnych environmentálnych zmien je rôznorodé. Ide o komplex mnohých vzájomne pôsobiacich fenoménov. Jedným z najzávažnejších je klimatická zmena. Ovplyvňujú ju aj zmeny vo využívaní lesa a krajiny, napríklad prechod z extenzívneho hospodárenia na intenzívne. Degradáciu biotopov spôsobila ťažba surovín, odlesňovanie a rybolov. Prispelo k tomu znečistenie prírody plastami, chemické znečistenie vôd, ovzdušia a depozície dusíka. Naďalej sa vyčerpávajú sladkovodné zdroje, šíria sa invázne druhy. Veľký vplyv má aj urbanizácia.
Biodiverzita je jedným z ukazovateľov stavu životného prostredia a zásadne ovplyvňuje využívanie krajiny. Lesy sú najzložitejším suchozemským ekosystémom s vysokým stupňom biodiverzity, ktorú ovplyvňuje najmä ťažba dreva bez následnej obnovy lesa.
Intenzita ľudského vplyvu má v posledných desaťročiach podiel na masívnom vymieraní druhov a novej geologickej epoche, zvanej antropocén. Ide o obdobie, v ktorom výrazne ovplyvňuje stav zemského povrchu, hydrosféry a atmosféry ľudská populácia svojou činnosťou. Za začiatok tohto najmladšieho vývoja Zeme sa považuje príchod priemyselnej revolúcie v 18. storočí.
Výskum biodiverzity
Počet druhov živočíchov a rastlín na Zemi celkovo v dôsledku ľudskej činnosti klesá. Na lokálnej úrovni však môžeme pozorovať nielen pokles, ale aj nárast počtu druhov. Tento zdanlivý rozpor riešil tím vedcov spolupracujúcich v rámci iniciatívy forestREplot. Členom tímu bol aj František Máliš.
„Hlavným výsledkom štúdie je zistenie, že druhy, ktoré sú zriedkavé a majú vyhranenejšie nároky na vlastnosti prostredia, nahradzujú tie druhy, ktoré sú bežné a vyskytujú sa na stanovištiach s rôznorodejšími vlastnosťami. Teda takzvaných špecialistov nahradzujú takzvaní generalisti,“ povedal.
Vedci pracovali s rozsiahlou databázou informácií o druhovom zložení lesnej vegetácie zo 68 lokalít naprieč Európou, ktorá obsahuje aj päťdesiat rokov staré údaje. Študovali vyše tisíc druhov rastlín. Výsledky ich vedeckej práce boli publikované v časopise Nature Ecology & Evolution.
Máliš doplnil, že vedci môžu vo svojom výskume stavať na údajoch, ktoré siahajú do histórie a analyzovať ich. K dispozícii majú údaje, ktoré reprezentujú stav lesov a celkovo prírody spred obdobia, keď začali globálne klimatické zmeny. Procesy v lese sú veľmi dlhododobé. Je to podmienené tým, že stromy sú dlhoveké organizmy a sú prioritou pri formovaní prostredia v lese. Dlhovekosť a pomalosť rastu v lese však výskumníkom trochu zväzuje ruky pri hľadaní odpovedí na to, čo robiť, aby sme biodiverzitu obnovili.
Čo sa týka travinno-bylinnej vegetácie, sú celkom dobre rozpracované manažmentové plány pre niektoré lúky a pasienky. Inštitút aplikovanej ekológie DAPHNE už dávnejšie publikoval postupy na zachovanie biodiverzity týchto porastov. Zmeny v tejto vegetácii sú rýchle, preto ich aj výskum môže veľmi rýchlo zachytiť a na základe získaných poznatkov navrhnúť, ako zvrátiť nepriaznivý vývoj.
