Ekologické a klimatické problémy súčasného sveta sa podľa varovaní vedcov stávajú pre nás v globále existenčnými a ohrozujú jestvovanie ľudstva na našej planéte. Už v staroveku sa civilizácie borili s množstvom problémov a s niektorými si dokázali poradiť iba útekom na iné teritórium. Pre zabezpečovanie efektívnej ochrany životného prostredia je žiadúce poznať skutočný stav v rámci všetkých jeho zložiek.
Dôsledky meniacej sa klímy najviac pociťujú ľudia v tropickom klimatickom pásme, a to najmä v chudobnejších oblastiach Afriky a Južnej Ameriky, Indie, súostroví juhovýchodnej Ázie a na pobreží tropických ostrovov, najmä v Tichom oceáne, povedal v rozhovore Mgr. Jozef Pecho, zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) v Bratislave. Do pohybu sa dostavajú milióny ľudí. Ľudstvu a prírode by pomohlo zásadné a rýchle prehodnotenie konzumného spôsobu a rýchlejšie presadzovanie potrebnej legislatívny na obmedzenie emisií skleníkových zdrojov z priemyslu, poľnohospodárstva, dopravy a odlesňovania. Čím rýchlejšie tento prístup pochopíme, tým lepšie pre nás a život na Zemi.
Prof. RNDr. Milan Lapin, CSc. a Mgr. Jozef Pecho debatovali o zmene klímy na Festivale vedeckých filmov 2019 v Bratislave
V boji proti globálnemu otepľovaniu existuje cesta. Ale je pre nás veľmi nepohodlná
Festival vedeckých filmov 2019 v Centre vedecko-technických informácií SR sa venoval aj téme Klimatológia. Mgr. Jozef Pecho, klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, v debate upozornil: „Zabúdame, že sme na prírode závislí a virtuálny svet v nás tento pocit len umocňuje. Ak budeme takto pokračovať, ocitneme sa v bode, kedy sa planéta a zdroje minú. Či už hovoríme o nedostatku materiálov alebo o mieste pre ľudí – v súvislosti s migračnou krízou.“
Pred vážnym problémom klimatickej migrácie varuje aj prof. RNDr. Milan Lapin, CSc., meteorológ a klimatológ pôsobiaci na Katedre astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFI UK v Bratislave: „Ak sa posunú klimatické pásma, ľudia z tropických oblastí sa budú musieť presťahovať. Pred niekoľkými storočiami to ešte nebol taký problém, pretože v tej oblasti bolo ľudí málo. Dnes je v Afrike takmer päťnásobok ľudí, ako bolo v polovici 20. storočia a do konca tohto storočia sa má aktuálny počet ešte strojnásobiť.“
Mgr. Alexander Ač, PhD., z Ústavu výskumu globálnej zmeny v Brne, upozorňuje, že priveľa ľudí verí, že otepľovanie našej planéty je prirodzeným cyklom a následky nebudú také závažné. Opak je pravdou. Narušenie ekosystémov, neschopnosť dopestovať potravu pre narastajúce množstvo ľudí na Zemi a masívna migrácia z tropických oblastí, to všetko nás čaká, ak každý z nás nepodnikne kroky, aby klimatické zmeny spomalil. Už viac ako 15 až 20 rokov sme mali dostatok dôkazov na to, aby sme začali obmedzovať vypúšťanie skleníkových plynov na globálnej úrovni. Doteraz sa tak nedeje. Spotreba fosílnych palív stále narastá. Prognózy hovoria, že tento rast bude v najbližších rokoch pokračovať. Potrebujeme zastaviť stále masívne odlesňovanie, naštartovať zalesňovanie a zvyšovať obsah organickej hmoty v pôdach ekologickým hospodárením v krajine.
Klimatológ RNDr. Pavel Faško, CSc., zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave, upozorňuje, že rýchlosť klimatickej zmeny podmienenej činnosťou človeka je podstatne vyššia, v porovnaní s kolísaniami klímy v predchádzajúcej histórii Zeme. Adaptovať sa na aktuálnu klimatickú zmenu má problém aj človek, nehovoriac o rastlinných a živočíšnych druhoch. Otepľovanie narušuje väzby medzi jednotlivými subsystémami klimatického systému, čím sa narušuje režim meteorologických prvkov. Klimatická zmena spôsobuje vzostup teploty vzduchu a otepľuje sa aj ostatné prírodné prostredie. Otepľovanie zasahuje celú Zem, aj keď regionálne rôznou intenzitou. Jeho príčinou je skleníkový efekt, ktorý podporuje rastúca produkcia skleníkových plynov. V období necelých 150 rokov sa na Slovensku oteplilo o takmer 2°C.
Dejiny trochu inak: Človek a životné prostredie
Tému prezentovala Mgr. Lucia Nováková, PhD., z Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, v Bratislavskej vedeckej cukrárni v Centre vedecko-technických informácií SR. V prednáške, okrem iného, zdôraznila, že ekologické a klimatické problémy súčasného sveta sa stávajú pre nás v globále existenčnými a ohrozujú jestvovanie ľudstva na planéte Zem. Už v staroveku sa civilizácie borili s množstvom problémov a s niektorými si dokázali poradiť iba útekom na iné teritórium. Prognóza klimatických zmien naďalej zahŕňa nestálosť podnebia (a jeho extrémne prejavy), úbytok vodných zdrojov, nehovoriac o strate biodiverzity, ktorá už v podstate prebieha v nevídanom rozsahu. Zmeny v geologickej minulosti Zeme je možné vysvetliť odlišnou intenzitou dopadajúceho slnečného žiarenia, zmenou parametrov obežnej dráhy Zeme, pohybom kontinentov či zmenou oceánskeho prúdenia.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová
Foto: NCP VaT a z archívu Mgr. Alexandra Ača, PhD.