Počúvame o tom prakticky denno-denne. Ľudia po celom svete zažívajú extrémne horúčavy, silné dažde, tropické búrky, suchá, povodne, nepredvídateľné správanie počasia. Hovorí sa o oteplení o 1,5 stupňa Celzia, iní varujú pred 2 stupňami, ďalší hrozia až 4 stupňami. Klimatológovia na jednej strane varujú, že už včera bolo neskoro, politici sa buď opatrne pridávajú alebo pre istotu odvracajú hlavu, mladí vychádzajú do ulíc v obavách o svoju budúcnosť. Čím ďalej, tým viac sa do povedomia ľudí, najmä v rozvinutých krajinách, dostáva recyklácia odpadu, zero waste, ekologickejší prístup k doprave, či potreba znižovať spotrebu.
Napriek tomu je ale klimatická zmena ako ju zažívame dnes bezprecedentná. Hoci Zem je na zmeny klímy, na postupné ochladzovanie a otepľovanie zvyknutá, kľúčové slovo je práve „postupné“. Rýchlosť, akou sa Zem v súčasnosti ohrieva, planéta ešte za normálnych okolností nezažila (výnimkou boli len také udalosti ako erupcie supervulkánov alebo pád veľkého asteroidu). A môžeme si za to sami. Otázkou je len to, či sa podarí živým organizmom a aj samotnému druhu Homo Sapiens prispôsobiť. A to dnes nevie odhadnúť nikto.
„Žiadna ľudská civilizácia doposiaľ nefungovala v takejto nestabilnej klíme a príčinou tejto nestability je druh Homo Sapiens a jeho aktivity za posledné približne dve storočia. Či sú tieto podmienky zlučiteľné s prežitím našej civilizácie a ďalších veľkých organizmov, to nevieme odhadnúť,“ hovorí ekologický aktivita MUDr. Juraj Mesík. Už dnes žijeme v období šiesteho veľkého vymierania druhov – masovo vymierajú rôzne druhy organizmov a ďalšie sú ohrozené. A pri rýchlosti, ako zmeny prebiehajú, nemá život čas adaptovať sa.
Existuje riešenie?
Dve cesty
„Z môjho pohľadu existujú v podstate len dve cesty, ako môžeme klimatickú krízu zvládať… ale to ešte neznamená aj zvládnuť. Prvá je zmena správania ľudí, druhou je technologický vývoj,“ myslí si Juraj Mesík. Pokiaľ ide o tú prvú cestu, aktivista ju vidí pesimisticky. „Od narodenia sme všetci vystavení nepretržitému tlaku na spotrebu. Ako príklad môžeme uviesť tlak systému na ženy, aby používali množstvá kozmetiky, alebo tlak na mladých, že musia mať značkové oblečenie, každý rok ho meniť a podobne. Stále sme pod tlakom spotreby.“ To však podľa Mesíka zmeníme len ťažko, jednak pre vlastnú pohodlnosť, ale aj pre hlbokú klimatickú negramotnosť, pre ktorú si ľudia neuvedomujú dopady svojho správania na planétu.
Malý optimizmus prináša druhá cesta, teda rozvoj technológií. Elektroautá, alternatívne spôsoby dopravy, zelená energia, výrobné procesy, ktoré vynechávajú potrebu chemikálií a fosílnych palív, to by mohol byť tiež spôsob – hoci nie stopercentný – ako našej planéte pomôcť. „Trochu optimizmu pre mňa prinášajú ľudia ako Elon Musk. Hoci sa o niektorých jeho nápadoch dá polemizovať, jeho aktivity v oblasti elektromobility prinútili ostatných výrobcov, aby sa pridali, vyrábali a postupne uvádzali na trh vozidlá s alternatívnym pohonom.“ Pokiaľ však ide o využívanie obnoviteľnej energie u nás, Mesík vidí veľký problém najmä v korupcii a v nesprávnych politických rozhodnutiach, ktoré nástupu nových technológií bránia. Aj preto je podľa neho veľmi dôležité byť voči planéte zodpovedný, zúčastňovať sa volieb a dávať svoj hlas tým, ktorí sa o ochranu planéty aktívne starajú, a to nielen rečami.
Zabúdame na korene
Podľa klimatológa SHMÚ Mgr. Jozefa Pecha je problém aj v tom, že ľudia vo virtuálnom svete zabúdajú na svoje korene, na to, kam vlastne patríme. „Zabúdame, že sme na prírode závislí a virtuálny svet v nás tento pocit len umocňuje. Ak budeme takto pokračovať, ocitneme sa v bode, kedy sa planéta a zdroje minú. Či už hovoríme o nedostatku materiálov alebo o mieste pre ľudí – v súvislosti s migračnou krízou.“ Ako príklad uvádza občiansku vojnu v Sýrii, ktorá pred niekoľkými rokmi zmenila krajinu na nepoznanie. „Mentálne nie sme od Sýrčanov, Jemencov alebo vôbec Afričanov ďaleko. Máme možno stabilnejšie politické, ekonomické a technologické zázemie, ale je otázne, či nám to s rastúcou teplotou klímy pomôže.“
Pred vážnym problémom klimatickej migrácie varuje aj prof. RNDr. Milan Lapin, CSc., meteorológ a klimatológ pôsobiaci na Katedre astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFI UK v Bratislave. „Ak sa posunú klimatické pásma, ľudia z tropických oblastí sa budú musieť presťahovať. Pred niekoľkými storočiami to ešte nebol taký problém, pretože v tej oblasti bolo ľudí málo. Dnes je v Afrike takmer päťnásobok ľudí, ako bolo v polovici 20. storočia a do konca tohto storočia sa má aktuálny počet ešte strojnásobiť. Všetko je obsadené, niet sa kam premiestňovať. Ďalšia vec je, že tieto krajiny nemajú finančné prostriedky na to, aby s touto krízou bojovali, teda aby sa úspešne adaptovali na klimatickú zmenu.“
Znižujme spotrebu
Hoci sa zdá, že bežní ľudia nemajú v rukách moc ovplyvniť správanie politikov a veľkých korporácií, vedia na nich vyvíjať tlak jednak výberom zástupcov, ktorí reprezentujú ich názory, ale aj ovplyvnením vlastnej spotreby. A práve akékoľvek znižovanie spotreby jednotlivca je cesta, hoci nepohodlná, ako zlepšiť klimatické podmienky na našej planéte.
„Akokoľvek malý je vklad jednotlivca do šance na prežitie druhu, je potrebné ho spraviť. Akékoľvek zníženie spotreby čohokoľvek je plus. Na výrobu každého produktu, ktorý spotrebujeme sa využila energia a veľká časť tej energie pochádzala z fosílnych palív,“ vysvetľuje Mesík. Radí preto necestovať autami so spaľovacím motorom, znížiť konzumáciu mäsa, prípadne dať šancu vegetariánstvu, zbytočne nelietať, hoci môže byť pri nízkych cenách za letenky a dostupnosti ďalekých destinácií turizmus lákavejší, ako kedykoľvek predtým a ako už bolo povedané, voliť.
Pecho dodáva, že na to, aby sme boli schopní pripraviť sami seba o naše pohodlie a možnosti, ktoré nám spotrebný svet ponúka, je potrebné pochopiť aj motiváciu vlastného správania. „Musíme sa v prvom rade zamyslieť nad tým, či všetky tie hračky, ktoré nás obklopujú, naozaj potrebujeme. Väčšina technologických vymožeností má obrovskú uhlíkovú stopu, pretože sa dovážajú z diaľky. Devastácia prírody v Indii alebo v Číne je obrovská už len tým, že je potrebné na výrobu techniky ťažiť čisté vzácne kovy.“ Podľa neho je však problémom aj naše časté porovnávanie sa s okolím a drahé či najnovšie typy smartfónov alebo áut, ktoré sú u nás späté so spoločenskou prestížou. Riešenie klimatickej zmeny preto v podstate začína uvedomením si týchto našich vlastností, v informovanosti a vo vzdelaní.
A práve zmena nášho spotrebného správania dokáže mať vplyv na množstvo vyrobeného tovaru, jeho dovoz, cenu a v konečnom dôsledku uhlíkovú stopu, ktorú po sebe každý z nás na Zemi zanecháva.
Tlak ale musí prichádzať z oboch strán. Zdola od ľudí, zhora od politikov, firiem a inštitúcií, ktoré budú hľadať cestu, ako zaviesť ekologické zmeny vo veľkom.
Spracovala: Jana Nováková pre portál Veda na dosah
Foto: Lucia Kralovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /skeeze/
Uverejnila: VČ