Každú tretiu sobotu zaznievajú z rozhlasového éteru RTVS diskusie vedcov, ktorí prinášajú verejnosti fakty na tvorbu pravdivých názorov v rôznych oblastiach života. V poslednom vydaní relácie Veda SK si k jednému stolu sadli známi slovenskí geológovia RNDr. Ján Madarás, PhD., zástupca riaditeľa Ústavu vied o zemi SAV a doc. RNDr. Jozef Hók, CSc., z Katedry geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
Odborníci sa v úvode venovali zemetraseniam, ktoré môžu byť v mnohých prípadoch nebadateľné, ale z histórie dávnej či menej dávnej pochádzajú dôkazy o extrémne ničivých silách. Tento prírodný úkaz vysvetľuje Ján Madarás na jednoduchom príklade.
„Rád používam na vysvetlenie nasledujúce prirovnanie: Zem môžeme pripodobniť k zošívanej futbalovej lopte a každý plát, ktorý tvorí loptu, tak to je tá zemská doska, teda litosferická doska, ktorá pláva na zemskom plášti a počas všetkých procesov tie dosky do seba buď narážajú, alebo jedna pod druhú sa podsúva, alebo sa posúvajú vedľa seba. Odkedy má Zem žeravé jadro, dochádza k takýmto javom a vždy je to spojené so zemetraseniami a sopečnou činnosťou. Tento proces sa v histórií opakuje a myslím si, že sa ďalšie miliardy rokov opakovať bude. Napríklad Mars má už veľmi hrubú kôru a to jeho jadro už nie je aktívne, žeravé. Nedochádza tam už k týmto procesom, to znamená, že jeho história vyhasla pred miliardami rokov a dnes už vidíme túto planétu ako stabilnú mŕtvu zem.“
Vďaka pohybu litosferických dosiek vzniklo aj územie, na ktorom dnes žijeme. Tento proces bližšie ozrejmil Jozef Hók.
„Aj územie Slovenska, alebo Západných Karpát podľahlo subdukcií. Jedna doska sa podsúvala pod druhú a územie, ktorému dnes hovoríme Západné Karpaty, tak to sa stretlo s európskou platformou a napríklad na miestach, kde došlo k stretu s českým masívom, tak to je hranica medzi Českom a Slovenskom, ktorú poznáme dnes. Celé toto sa dialo v období neogénu, čo predstavuje rozhranie medzi 20 – 18 miliónmi rokov a 8 – 7 miliónmi rokov,“ povedal Jozef Hók.
Vek Zeme odhadujú odborníci na 4,5 miliardy rokov. Potvrdili aj fakt, že naša zemská kôra je niekoľkokrát recyklovaná.
„Je to v podstate taká veľká kaša, ktorá sa niekoľkokrát ponorila do veľkých hĺbok a vznikli nové minerály. Niektoré staré tam však zostali, a my súčasnou technikou, laboratórnymi sondami vieme naozaj ísť až do tých mikrónových rozmerov a zamerať sa nielen na konkrétny minerál, ale až na jadro toho minerálu. Podľa toho vieme určiť jeho históriu, históriu Zeme, ale aj históriu vývoja samotnej horniny. Pri týchto záležitostiach ideme do minulosti rádovo až do tých miliárd rokov späť,“ povedal Ján Madarás.
Život sa na planéte Zem zrodil neskôr a jeho ďalšia existencia nebola vždy samozrejmosťou. Nastali aj obdobia, ktoré „prečkali“ len tie najsilnejšie a najodolnejšie druhy.
„Život tu existuje 3,6 miliardy rokov, to je preukázané. Ale máme očitých svedkov, ktorí videli momenty, počas ktorých mohol život na planéte aj úplne zaniknúť. Týmito svedkami sú horniny, ktoré sa u nás v Západných Karpatoch vyskytujú takmer všade. Pochádzajú zo spodného triasu a sú to kremenné pieskovce. Na rozhraní dvoch období – permu a triasu nastalo v dôsledku toho, že kontinenty boli spojené v jeden superkontinent, ktorý geológovia nazvali Pangea, veľké vymieranie. Pretože ten kontinent bol vo vnútri mimoriadne suchý, 95 % živočíšnych druhov, ktoré poznáme z fosílií, vtedy vymrelo. Zem bola na pokraji toho, že život stratí, ale spamätala sa a nasledovala takmer 250 rokov trvajúca éra dinosaurov,“ vysvetlil Jozef Hók.
Záverom relácie dodal, že Slovensko je z pohľadu geológie fascinujúca krajina, pretože na malom priestore koncentruje neuveriteľne veľa odlišných typov hornín. „Ten proces je zložitý, lebo Západné Karpaty vznikli v orogénnom procese. Oceán, ktorý tu bol – v ňom sedimentovali rôzne horniny. Tektonickými silami bol stlačený do extrémne úzkeho priestoru, sčasti erodovaný, čiže my dnes vedľa seba nachádzame horniny najrôznejšieho pôvodu – od magmatických, hlbokovodných, plytkovodných, paleozoických či terciérnych. Máme takú nádhernú koláž horninových typov na veľmi malom priestore.“
Celú reláciu na tému si môžete vypočuť z archívu Rádia RTVS
Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ