Urbanizovaná krajina predstavuje komplexný a komplikovaný celok, ktorého pozmenené prírodné vlastnosti môžu vyústiť do ekologických problémov. Narastajúce zastavanie územia, spevňovanie plôch, úbytok zelene a zhutňovanie pôd vedú k zmene hydrologického režimu, čo má za následok nadmerný povrchový odtok, preplňovanie vodných tokov a následné záplavové stavy. V mestskej krajine je problém so spracovaním dažďových vôd čoraz viac citeľnejší, pretože nároky obyvateľstva na bývanie, služby a všeobecný komfort stále narastajú. Dažďové záhrady predstavujú jedno z riešení problému nakladania s dažďovými vodami v mestskom prostredí, konštatujú vo svojom príspevku „Využitie geograficko-informačných systémov pri výbere umiestnenia dažďových záhrad – prípadová štúdia Žirany“ autorky Veronika Vaculová a Roberta Štěpánková, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva (FZKI) Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Pokračujú, že okrem ekologickej funkcie plnia tieto prvky aj úlohu ekonomickú, pretože pomáhajú minimalizovať náklady na spracovanie prebytočnej zrážkovej vody, a úlohu estetickú, nakoľko svojim charakterom sadovnícky dotvárajú okolité prostredie. „Ich tvorba a funkcionalita je spojená s viacerými pravidlami zohľadňujúcimi prírodné podmienky lokality. Zameriavame sa na vytvorenie metodického modelu určenia vhodných lokalít pre dažďové záhrady v obci Žirany s použitím geograficko-informačného systému. Východiskovým materiálom pre spracovanie problematiky boli realizované metodiky podľa McCormack (2015) Rokus (2005) a Marney (2012). Pracovným prostredím pre vypracovanie analýz bol geograficko-informačný systém QGIS, ktorý spracoval jednotlivé podkladové materiály v podobe parametrov územia – pôdne vlastnosti, sklon územia, využitie lokality, vlastníctvo parciel a výšku hladiny podzemnej vody; ich váhovú hodnotu, vzájomný vzťah a vplyv na vhodnosť lokality pre použitie dažďových záhrad.“
Výsledkom tejto práce bola rastrová mapa vhodností lokalít pre inštaláciu dažďových záhrad v intraviláne obce Žirany, ktorá klasifikovala štyri stupne vhodností lokalít. Za najvhodnejšie boli následne vyhodnotené verejné priestranstvá intravilánu, najmä v centrálnej časti obce nachádzajúce sa popri cestách, v zelených pásoch a predzáhradkách rodinných domov. „Tieto územia sú podľa danej metodiky smerodajné pri ďalšom postupe riešenia v praxi,“ uviedli Veronika Vaculová a Roberta Štěpánková.
Príspevok „Využitie geograficko-informačných systémov pri výbere umiestnenia dažďových záhrad – prípadová štúdia Žirany“ odznel v rámci Študentskej vedeckej konferencie FZKI. Vedecká konferencia študentov s medzinárodnou účasťou sa koná tradične, každoročne. V roku 2017 sa na nej zúčastnili študenti a doktorandi študijných programov FZKI všetkých troch študijných stupňov. Prihlásení účastníci boli rozdelení do troch sekcií: Záhradníctvo, Krajinárstvo a Krajinná a záhradná architektúra, ktoré zodpovedajú študijným odborom rozvíjaným na FZKI.
Zdroj informácií:
http://www.fzki.uniag.sk/sk/aktualne-informacie-reader/items/svk-fzki-2018/ (september 2018)
Informácie prebrané zo zborníka Študentskej vedeckej konferencie FZKI 2017;
autori príspevku: Veronika Vaculová (SR) – Roberta Štěpánková (SR)
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /rihaij/
Uverejnila: VČ