Pôdu možno považovať za neobnoviteľný a nenahraditeľný prírodný zdroj. Vo všeobecnom povedomí prevažuje stále pohľad na pôdu ako na základ produkcie potravín, dreva, či iných surovín. Aj v prípade lesnej pôdy je v popredí najmä produkčná funkcia. V poslednom období si však najmä odborná verejnosť, ale vo vyspelých krajinách aj decízna sféra, čoraz viac uvedomuje rôzne typy ohrozenia pôd a presadzuje sa pohľad na pôdu ako súčasť ekosystémov, v ktorých významnú úlohu majú aj iné funkcie.
Vo svojom príspevku Vyhodnotenie vybraných chemických vlastností lesných pôd na základe výsledkov II. cyklu NIML SR to konštatovali autori Vladimír Šebeň, Zuzana Sitková a Pavel Pavlenda z Národného lesníckeho centra – Lesnícky výskumný ústav Zvolen.
Na Slovensku sa v súčasnosti zameriavajú na zisťovanie stavu pôd na celoštátnej úrovni dva reprezentatívne čiastkové monitorovacie systémy (ČMS) v rámci informačného systému o životnom prostredí SR, a to ČMS Pôda a ČMS Lesy. „Jadrom aktivít ČMS Pôda je pravidelné detailné monitorovanie stavu poľnohospodársky využívaných pôd v pravidelnom 5-ročnom cykle (Kobza et al. 2014). V rámci ČMS Lesy, ktorý je zároveň súčasťou medzinárodného programu ICP Forests, sa vykonali dve podrobné zisťovania stavu pôd na plochách v sieti 16 x 16 km, a to ako súčasť európskych projektov. Prvé vzorkovanie prebehlo v rokoch 1993 – 1995, druhé sa realizovalo v rokoch 2006 – 2008 ako súčasť projektu BioSoil. Išlo o unikátny projekt, keďže v Európe sa takto harmonizované zisťovanie stavu pôd nerealizovalo ani na poľnohospodárskych pôdach.“
Výsledky boli na úrovni Európy síce čiastočne spracované (Hiederer et al. 2011, De Vos, Cools 2011), ale vyhodnotenie údajov z oboch inventarizácií a interpretácia zmien stavu pôd v Európe sa už nerealizovali. Na národnej úrovni boli výsledky monitoringu pôd zatiaľ podrobnejšie spracované iba v niektorých krajinách. Príkladom komplexného výstupu je podľa odborníkov Nemecko (Wellbrock et al. 2016). „Samozrejme, existujúce databázy sa aj na domácej úrovni využívajú na spracovanie a vyhodnotenie údajov, ale ide tu iba o úzko zamerané témy týkajúce sa najmä zásoby uhlíka v pôdach.“
Ako pokračujú autori pri hodnotení lesných pôd sa kladie dôraz na niekoľko nosných tém. „K najvýznamnejším patrí problematika pôdneho organického uhlíka. Špecifickým a významným problémom je v niektorých oblastiach acidifikácia lesných pôd. Pokles depozícií zakysľujúcich iónov bol predpokladom regenerácie pôd pri povrchu, ale viaceré výsledky poukazujú na pokračujúci pokles zásob báz v iných vrstvách pôd (Wellbrock et al. 2016). Problémom zostávajú zvýšené vstupy dusíka do pôd z atmosférických depozícií. Pokles depozície rizikových prvkov, najmä olova, sa prejavuje v poklese ich obsahu v najvrchnejšej časti pokrývkového humusu, ale akumulácia pretrváva na rozhraní pokrývkového humusu a minerálnej pôdy.“
Na národnej úrovni je podrobne spracovaná priestorová distribúcia koncentrácií jednotlivých prvkov, vrátane rizikových v pôdach (Čurlík, Šefčík 1999), ktorá vymedzuje oblasti s výraznou kontamináciou pôd. „V prípade lesných pôd je však mimoriadne potrebné poznať aj stav kontaminácie pokrývkového humusu. Ďalším aspektom hodnotenia lesných pôd je udržateľnosť zásob pôdnych živín pri intenzifikácii odberu biomasy v súvislosti s výrazným tlakom na využívanie obnoviteľných zdrojov, čo v našich podmienkach znamená hlavne využívanie lesnej biomasy na výrobu energie.“
V súčasnosti však chýba podrobnejší súhrnný výstup o lesných pôdach Slovenska z databáz, zhodli sa odborníci. Komplexnejšie spracovanie výsledkov na celoslovenskej úrovni, vyhodnotenie stavu v kontexte poznatkov celoeurópskych zisťovaní, ako aj vyhodnotenie indikátorov funkčného potenciálu je preto aktuálnou úlohou lesníckeho pedologického výskumu.
Významný potenciál pre získanie poznatkov o stave a vývoji vlastností lesných pôd majú výsledky analýz vzoriek odoberaných v rámci Národnej inventarizácie a monitoringu lesov Slovenskej republiky (NIML SR). Cieľom príspevku kolektívu autorov Vladimír Šebeň, Zuzana Sitková a Pavel Pavlenda bolo prezentovať prvé výsledky hodnotenia chemických analýz pôdnych vzoriek odobratých počas II. cyklu NIML (2015 – 2016).
Výsledky laboratórnych analýz a zistené údaje o vlastnostiach pôd boli hodnotené v niekoľkých krokoch. Prvým krokom bolo spracovanie opisnej štatistiky v hodnotenom súbore. Druhým krokom bolo mapové znázornenie priestorovej distribúcie zistených hodnôt pre jednotlivé vlastnosti a hĺbky pôd. „Ako príklad tu uvádzame hodnoty pH v hĺbke pôdy 010 cm a vypočítané zásoby výmenného horčíka a draslíka. Hodnoty aktívnej reakcie (pH – H2O) sa v pokrývkovom humuse pohybovali v rozpätí 3,27 až 7,13 (priemer 5,31 ± 0,81), v hĺbke pôdy 0 – 10 cm v rozpätí 3,29 až 7,84 (priemer 5,20 ± 1,01) a v hĺbke 10 – 20 cm v rozpätí 3,31 až 7,94 (priemer 5,22 ± 1,06). Vysoké hodnoty sú samozrejme v pôdach z karbonátových pôdotvorných substrátov, naopak extrémne nízke hodnoty pH sú v pôdach, ktoré sú veľmi chudobné na bázy a zároveň sú vo vyšších polohách (obr. 1).“
Ďalej bol zisťovaný obsah organického uhlíka – ten sa v pokrývkovom humuse pohyboval od 15,0 do 35,3 % (90 % vzoriek), v hĺbke pôdy 0 – 10 cm v rozpätí 2,0 až 15,0 % a v hĺbke 10 – 20 cm v rozpätí 1,0 až 10,4 %. Čo sa týka obsahu celkového dusíka, v polovici vzoriek humusu sa hodnoty pohybovali v rozmedzí od 1,0 do 1,5 % a necelá tretina v rozmedzí od 0,5 do 1 %.
Obsahy bázických živín (výmenná forma) sú podľa očakávania odborníkov mimoriadne variabilné (v rozpätí 1,5 až 3 321 kg.ha-1), čo je odrazom pestrosti mineralogického zloženia pôdotvorných substrátov, ako aj prebiehajúcich pôdotvorných procesov. „Priestorová distribúcia vysokých zásob horčíka zodpovedá výskytu karbonátových hornín, vrátane aluviálnych sedimentov s vysokým obsahom tohto prvku, ale aj niektorých vulkanických hornín. Najnižšie hodnoty sú najmä v pôdach, ktoré sa vyvinuli zo zvetralín hornín kryštalinika, kremitých pieskov a v niektorých častiach flyšového pásma. Priestorová distribúcia draslíka sa nevyznačuje takou výraznou väzbou na určitý typ hornín.“
Autori v závere konštatovali, že v ďalšom hodnotení je potrebné pokračovať s cieľom komplexne vyhodnotiť a korektne interpretovať nielen zistený stav pôd, ale aj jeho zmeny. „Mimoriadne významný potenciál pre hodnotenie reprezentuje široká škála veličín charakterizujúcich lesné porasty, teda veličín, ktoré sú hlavnou súčasťou inventarizácie lesov. Celý súbor dát NIML SR si zaslúži komplexné spracovanie všetkých získaných údajov, vrátane hodnotenia zmien, ku ktorým došlo počas desiatich rokov medzi prvým a druhým cyklom inventarizácie.“
Optimálne využitie informácií o stave pôd v lesoch Slovenska predpokladá okrem podrobného spracovania databáz oboch výberových zisťovaní (ČMS Lesy, NIML) aj prepojenie s inými existujúcimi celoslovenskými informáciami o pôdach, vrátane existujúcej mapovej vrstvy pôdnych predstaviteľov. V tomto smere by bolo podľa autorov potrebné: Revidovať a aktualizovať existujúcu GIS vrstvu mapy pôdnych predstaviteľov (aktualizácia klasifikácie, logická kontrola vzájomných väzieb medzi informáciami o pôdotvornom substráte, pôdnej jednotke, hĺbke pôdy a pod.), tiež spracovať všetky existujúce priestorové informácie o lesných pôdach vo väzbe na jednotky lesníckej typológie, ale aj iné informácie o prvotnej krajinnej štruktúre a v neposlednom rade analyzovať možné kroky pre zjednotenie informácií o mapovaných pôdnych jednotkách zaznamenaných na lesnom pôdnom fonde a poľnohospodárskom pôdnom fonde.
Tento príspevok vyšiel v zborníku recenzovaných príspevkov z konferencie konajúcej sa začiatkom novembra 2017 s názvom Dlhodobý ekologický výskum a monitoring lesov, Súčasné poznatky a výzvy do budúcnosti.
Odborný garant textu: Vladimír Šebeň z Národného lesníckeho centra – Lesnícky výskumný ústav Zvolen
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ