Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vlny horúčav testujú limity energetických a vodných systémov v Európe

VEDA NA DOSAH

Teplejšie podnebie ovplyvňuje dodávku vody, ktorá je nevyhnutná pre chladenie elektrárne a pre výrobu palív a vodnej energie. © tailex, Adobe Stock 2019

Na globálne otepľovanie sú citlivé nielen tepelné elektrárne, ale aj jadrové, pretože na fungovanie potrebujú veľké množstvo chladiacej vody. Nová analýza JRC vo svojej správe navrhuje opatrenia na riešenie tohto druhu problémov v energetickej a vodohospodárskej politike EÚ.

V júli 2019 bolo niekoľko jadrových elektrární dočasne zatvorených v rôznych častiach Európy z dôvodu vysokých teplôt vody. Produkcia a zásoby vodnej energie boli ovplyvnené aj vo Francúzsku, Španielsku, na Balkáne v Škandinávii.

Keďže sa predpokladá, že sa zvýši náš dopyt po energii, vedci vidia rastúce teploty ako hrozbu pre správne fungovanie našich energetických a vodných systémov.

„Najteplejší mesiac bol zaznamenaný v júli 2019. Rastúce teploty majú vplyv na energetiku a vodné systémy – dva systémy, ktoré sú navzájom veľmi závislé. Energetický priemysel je silne závislý od dostupnosti vody, ale aj od odvetvia vodného hospodárstva. Závisí od energie, aby bolo možné zbierať, pumpovať, čistiť a odsoľovať vodu, “ uviedol výskumný pracovník JRC Davide Magagna, jeden z autorov štúdie.

Vzájomná závislosť medzi vodnými a energetickými systémami zvyšuje neistotu

Silná vzájomná závislosť medzi energetickými a vodnými systémami je predmetom novej správy JRC Science for Policy Report. Správa charakterizuje túto vzájomnú závislosť ako „kritickú neistotu“.

„Až donedávna sa silné prepojenie medzi vodohospodárskym a energetickým sektorom nepovažovalo za zásadný problém. Ale so stúpajúcimi teplotami sa to rýchlo stáva kritickým problémom. Niektoré formy obnoviteľnej energie vyžadujú veľa vody. Naše sladkovodné zdroje sú však obmedzené a vystavené účinkom zmeny klímy, “vysvetľuje Davide.

To by sa mohlo stať problémom, pokiaľ ide o dosiahnutie ambicióznych cieľov EÚ v oblasti dekarbonizácie do roku 2050, ak sa navrhované riešenia budú spoliehať na energetické technológie náročné na vodu.

„Do roku 2050 môže byť voda vzácnejšia a musíme to vziať do úvahy, keď sa pozrieme na možné riešenia dekarbonizácie“.

Alternatívne odhady plánovaného využívania vody v energetickom systéme EÚ do roku 2050

 Alternatívne odhady plánovaného využívania vody v energetickom systéme EÚ do roku 2050

 Technologické možnosti na zníženie potreby vody v energetickom systéme EÚ

Očakáva sa, že do roku 2050 sa celková voda odvádzaná a spotrebovaná v energetickom sektore zníži, ale energetický sektor bude stále potrebovať značné množstvo vody, aby fungoval. Zmena klímy bude mať negatívny vplyv na dostupnosť vody a nedostatok vody by mohol viesť k častejším problémom s výrobou energie v niekoľkých regiónoch EÚ.

„Klimatické modely naznačujú, že narušenia pozorované počas leta 2018 sa stanú bežnejšími a tvrdšími. V celej Európe sa bude pociťovať nedostatok vody postihujúci najmenej 90 miliónov Európanov. A to nielen v stredomorských regiónoch, ale aj v iných krajinách ako Poľsko, Česko a Nemecko,“ uviedol výskumný pracovník JRC Giovanni Bidoglio, ďalší z autorov štúdie.

„Naše zistenia naznačujú, že bude viac záplav a období sucha, vyššie teploty vody a zmeny sezónnych tokov riek. Tieto udalosti ovplyvnia chladenie elektrární a výrobu vodnej energie,“ pokračoval Giovanni.

Správa JRC predstavuje niektoré technologické možnosti, ktoré by mohli pomôcť znížiť spotrebu vody v energetickom systéme. Jednou z nich je zvýšenie prechodu z uhlia a jadrovej energie na obnoviteľné zdroje energie.

Aj keď sa očakáva, že dekarbonizácia energetického systému povedie k významnému zníženiu využívania vody do roku 2050, uhoľné a jadrové elektrárne by v roku 2050 stále predstavovali 50 % plánovaného využívania vody.

Voľba rozhodnutia pre formy obnoviteľnej energie, ktoré nie sú náročné na vodu, ako je veterná alebo solárna energia, by ďalej znížilo požiadavky na energiu energetického systému EÚ, čím by sa zvýšila aj jeho bezpečnosť,“ vysvetľuje Davide Magagna.

Správa tiež odporúča použitie vzduchových a pokročilých chladiacich systémov, medzi ďalšie možnosti patrí využívanie odpadového tepla na vykurovacie účely a nahradenie vody inými prostriedkami v ropnom a plynárenskom priemysle. Inteligentné merače môžu pomôcť optimalizovať hospodárenie elektrárni s vodou, znížiť množstvo odpadu a únikov a zlepšiť zber údajov.

Správa JRC vyzýva k integrovanej vodo-energetickej politike a ponúka niekoľko politických odporúčaní.

 

Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj: JRC Science for Policy Report

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky