Ručičky hodiniek sa tento rok pretočia z druhej hodiny na tretiu v nedeľu 26. marca 2023 v noci.
Zdroj: iStockphoto.com
Ste pripravení posunúť si ručičky o hodinu dopredu? Čaká nás totiž každoročná úprava zimného času na letný. Ručičky hodiniek sa pretočia z druhej hodiny na tretiu tento rok 26. marca 2023 v noci. Naspäť na zimný čas prejdú 29. októbra 2023.
Prečo nám zmena času robí problém?
Zaužívaný termín zimný čas nie je správny: malo by sa mu hovoriť štandardný alebo bežný čas. Meniacim sa alebo sezónnym časom je práve letný čas.
Z nejakého dôvodu sa nám pomyslenie na to, že budeme spať o hodinu menej, nepáči. Hoci sa hodiny posúvajú vždy len o jednu hodinu, táto náhla zmena času môže niektorým ľuďom spôsobiť narušenie spánku. Podľa odborníkov zo Spánkovej nadácie môže najmä prechod na letný čas v marci viesť k zníženiu množstva a kvality spánku.
Podľa vedeckých štúdií existuje súvislosť medzi prechodom na letný čas a krátkodobým rizikom srdcového infarktu, mŕtvice, dopravných nehôd, návštev pohotovosti a vážnych porúch nálady. Nedostatok spánku spôsobený zmenou času môže ovplyvniť myslenie, rozhodovanie aj produktivitu.
Tieto problémy vznikajú preto, lebo časové prechody menia náš zaužívaný model expozície dennému svetlu. Zmena narúša vnútorné hodiny, takzvaný cirkadiánny rytmus tela, ktoré pomáhajú kontrolovať spánok a mnoho ďalších biologických procesov.
Ako sa mu môžete prispôsobiť?
Ak na sebe pociťujete, že striedanie času nezvládate dobre, existujú metódy, ako znížiť neželaný vplyv na spánok a dosiahnuť celkovú pohodu.
Ak patríte k ľuďom, ktorí si nastavujú ranný budík, telu sa jednoducho nebude páčiť, že musí vstávať o hodinu skôr. Preto je najlepšie začať sa adaptovať tak, že pôjdete spať a zobudíte sa o 15 až 20 minút skôr niekoľko dní pred zmenou času. Pre telo je dôležité, aby ste si zachovali optimálny 7- až 9-hodinový spánok. Podľa Americkej akadémie spánkovej medicíny (AASM) môže trvať päť až sedem dní, kým sa prispôsobí letnému času.
Dôležité je upraviť a načasovať aj iné denné rutiny, ktoré sú akýmsi časovým signálom pre telo. Ide napríklad o čas, kedy jeme, cvičíme, prípadne užívame lieky. Mozog sa prirodzene riadi aj vizuálnymi podnetmi, aby vedel, koľko je hodín. Ďalšia vec, ktorú môžete urobiť, je posunúť si čas na náramkových hodinkách o štvrť hodiny dopredu, aby ste mozog týmto spôsobom oklamali.
Ak sa deň po zmene času cítite ospalí, skúste sa vyhnúť zdriemnutiu počas dňa. Ak si pospíte cez deň, nebudete večer pociťovať taký tlak ísť spať a môžete si tým narušiť spánkový cyklus.
Takáto príprava je zvlášť dobrá pre tínedžerov, ktorí sú prirodzene naprogramovaní tak, že sú v noci dlho hore a ráno dlho spia. Do tejto skupiny patria aj takzvané nočné sovy, čiže ľudia, ktorých organizmus je prirodzene nastavený na tento režim.
Nedostatok spánku. Zdroj: iStockphoto.com
Dávajte si pozor na svetlo
Príchod letných dní znamená, že severnú pologuľu Zeme zaleje svetlo. Zemeguľa sa nakláňa k Slnku, čo spôsobuje dlhšie a teplejšie dni. Južná pologuľa sa medzitým ponorí do krátkych zimných dní, keď sa odkláňa od Slnka.
Keď svetlo prenikne do očí, je to signál pre mozog, aby vypol produkciu melatonínu, hormónu, ktorý podmieňuje denný rytmus. Aj preto si ráno doprajte 20 až 30 minút jasného svetla, to vám pomôže so zobúdzaním aj samotným adaptovaním sa na letný čas. Svetlo totiž zvyšuje sérotonín v mozgu, ktorý pomáha s prirodzeným zobúdzaním. Rovnaké pravidlo platí aj večer, ale naopak. Odborníci odporúčajú vyhnúť sa jasnému svetlu aspoň tri hodiny pred spaním, to umožní melatonínu stúpať a podporovať spánok.
Väčšine mladších detí stačí tri dni pred posunutím času vstať o 10 až 15 minút skôr, prispôsobia sa veľmi rýchlo. Ak to však neurobíte, môžete z ich strany čakať trochu nevrlosti, kým sa telo dieťaťa neprispôsobí. Rannému stresu zo skoršieho vstávania sa môžete vyhnúť tým, že si večer prichystáte oblečenie, zabalíte potrebné veci, prípadne nachystáte raňajky.
Hodiny ukazujúce čas vo svetových mestách. Zdroj: iStockphoto.com
Raz si možno nebudeme musieť prestavovať čas
Striedanie času by sa malo v Európskej únii jedného dňa skončiť. V roku 2018 sa v rámci európskych krajín uskutočnila anketa, v ktorej sa 84 percent zo 4,6 milióna respondentov vyjadrilo, že im striedanie prekáža. Európska komisia preto poslala do Európskeho parlamentu a rady návrh na jeho zrušenie. Po celý rok by teda platil len jeden čas.
Ukončenie tohto zvyku však nie je jednoduché a vyžaduje si veľa rozhodnutí, aj tých politických. Je na členských štátoch, aby si určili zákonnú lehotu, ktorú si chcú uplatniť. Ich voľba bude závisieť pravdepodobne aj od geografickej polohy krajiny.
Európska komisia prišla s vlastnou iniciatívou, podľa ktorej by sa európske krajiny rozdelili do štyroch časových pásem, väčšinou na základe aktuálneho zimného času. Tieto štyri časové pásma sú tie, ktoré najlepšie zosúlaďujú náš spoločenský čas, naše hodiny, s tým, čo nazývame prirodzený čas, teda geograficky správny čas.
Európsky parlament preto predĺžil lehotu na stanovenie jednotného času do roku 2021. Dovtedy mali zástupcovia krajín diskutovať a nakoniec vyjadriť svoje stanovisko. Napokon zmena času nebude témou prinajmenšom do roku 2026.
Viac o spánku sa môžete dozvedieť zo záznamu z podujatia CVTI Vedecká cukráreň, v ktorom neurológ Martin Kucharík poradil, čo sa dá pre dobrý spánok urobiť a čoho sa treba vyvarovať.
Zdroj: CNN, Today, Tenethealth, Žive, Nathionalgeographic, Sleepfoundation
(JM)
