Medzi nebezpečenstvá, ktorými príroda ohrozuje ľudstvo, patria aj pohyby svahov. Vyskytujú sa zdanlivo nečakane. Majú rôzny pôvod aj rozsah, ktorému však venujeme pozornosť často až vtedy, keď ohrozujú ľudí alebo ich majetok.
„Keď ľudia pochopili, že prírodné živelné pohromy sa opakujú, začali ich evidovať a robiť opatrenia na svoju ochranu. Vznikli osvedčené celosvetové monitorovacie siete.“
S hrozbou prírody – pohybom svahových hmôt, sa stretávame najmä vo vysokých horách, kde sa naplno prejavuje jeden zo základných prírodných zákonov – gravitácia. Len pred nedávnom sme boli svedkami katastrofického pohybu svahov vo Vrátnej. Veľká časť zosuvov sa však uplatňuje aj v topograficky nevýrazne členených oblastiach, ktoré vo väčšine prípadov označujeme ako pahorkatiny.
Geologická stavba – rozhodujúci faktor
Územie Slovenska je plochou neveľké, zato má však extrémne rôznorodú geologickú stavbu. A tak nečudo, že sa na ňom vyskytujú aj pohyby svahov katastrofických rozmerov. Z geologických jednotiek, ktoré tvoria mozaiku stavebných jednotiek Západných Karpát, je pre vznik svahových pohybov najnáchylnejšie vonkajšie flyšové pásmo. Ide o 20 až 50 km širokú zónu pri vonkajšej hranici západokarpatského oblúka. Tiahne sa poloblúkom od Dunaja cez územie Česka a hornú Oravu na územie Poľska, Ukrajiny a do Rumunska. Tvoria ho prevažne usadeniny v podobe príkrovov, nasunutých na svoje predpolie. Hovoríme najmä o pieskovcoch, ílových bridliciach a zlepencoch. Dobré podmienky majú zosuvy svahov aj v pohoriach a pahorkatinách centrálnej zóny Západných Karpát (Považský Inovec, Strážovské vrchy, Malá a Veľká Fatra, Slovenské rudohorie a ďalšie pohoria).
Čína – viac ako 270 000 obetí
K najväčším katastrofickým svahovým pohybom v 20. storočí došlo v Ázii. Mimoriadne deštrukčne sa prejavili nespevnené či len nevýrazne spevnené horninové podložia. Takými sú najmä spraše, štvrtohorné jemnozrnné usadeniny naviate vetrom. V Číne pokrývajú veľkú časť územia. Ich pohyb väčšinou závisí od zvýšenej zrážkovej činnosti. V decembri 1920 v stredozápadnej časti Číny dlohodobo pršalo, spraše sa premočili. Akoby to už nestačilo, pridalo sa jedno z najsilnejších zemetrasení so silou 8,5 stupňa Richterovej stupnice s epicentrom v tamojšej provincii Ningxia. Pohyb pôdy prehradil riečne toky na viacerých miestach a nastala katastrofa. Zimné počasie, nedostatok vody a potravín ešte zvýšil celkové množstvo obetí až na viac ako 270 000. Čo sa však týka materiálnych škôd, medzinárodné agentúry priniesli zaujímavé zistenia – posuny svahových hmôt prinášajú najvyššie hospodárske škody v Európe.
Lahar z Mount Saint Helens
Príkladom obrovského pohybu svahových hmôt je explózia vulkánu Mount Saint Helens (Hora Svätej Heleny), na severe USA z roku 1980. Po výbuchu sopky a po ďalších sprievodných procesoch sprevádzajúcich túto erupciu sa premiestnili viac ako tri kubické kilometre hornín, ktoré sa veľkou rýchlosťou pohybovali ako 95 km dlhý kamenito-bahnitý prúd, známy pod označením lahar.
Pohroma vo Vrátnej
Ešte si dobre spomíname na nedávne správy z Terchovej. Strmé svahy vo Vrátnej doline a značná hrúbka rozrušených hornín (kremence, vápence, granity) boli príčinou, že sa nasiaknuté vodou po prudkých dažďoch a ešte k tomu na šmykových plochách, tieto svahy dali do pohybu. Na 21. júla tak skoro nezabudnú ani domáci obyvatelia, ani turisti, ktorí sa našťastie pred dažďom ukryli na hornej stanici lanovky a v horskej chate Vrátna, a tak sa vyhli pohrome. Odtrhla sa značná časť zo svahov kopcov Hromové a Steny, kamenie zaplavilo spodnú budovu kabínovej lanovky a spôsobilo veľkú deštrukciu infraštruktúry celej doliny. Bolo veľkým šťastím, že nikto nezahynul.
Autor: prof. RNDr. Dušan Hovorka, DrSC
Foto: Vladimír Fecko a Vladimír Ješko
Viac sa dočítate v časopise Quark (číslo 10/2014).
Uverejnila: ZČ