Podľa Mgr. Kristána Csicsaya, PhD. z Ústavu vied o Zemi SAV, sú zemetrasenia jedným z dôkazov o tom, že naša Zem je živá planéta, ktorá je v neustálom pohybe, počas ktorého sa ďalej formuje. O tom, že tieto monumentálne prírodné úkazy patria medzi najčastejšie prejavy vnútorných geologických síl a neobchádzajú ani naše Slovensko, sme sa dozvedeli v nasledujúcom rozhovore.
K. CSICSAY: Podstatná väčšina zemetrasení je tektonického pôvodu a vieme ich vysvetliť teóriou litosferických dosiek. Tektonické zemetrasenie je jav, pri ktorom sa náhle uvoľní nahromadená energia medzi dvoma horninovými blokmi, pričom časť energie sa uvoľňuje v podobe seizmických vĺn. V hĺbkach pod zemským povrchom sú horninové bloky pod určitým tlakom. Tlakom vzniká napätie, ktoré sa tam môže kumulovať desiatky rokov ba dokonca aj stáročia. Keď nahromadená energia (napätie) prekročí medzu pevnosti – zväčša na styku – týchto horninových blokov, vtedy dôjde k spomenutému náhlemu uvoľneniu nahromadenej energie a jej šíreniu formou seizmických vĺn. Následne tieto seizmické vlny vyvolajú chvenie a trasenie zemského povrchu. Náhle uvoľnenie naakumulovanej energie môže vyvolať výrazný vzájomný posun horninových blokov aj obrovských rozmerov.
B. H.: Môžeme predpokladať výskyt zemetrasení aj na území Slovenska?
K. CSICSAY: Slovensko je krajina s miernou seizmickou aktivitou. Ročne sa tu vyskytne približne 70 – 80 zemetrasení, pričom vo veľkej väčšine z nich ide o veľmi slabé javy zaznamenané len prístrojmi. Zemetrasení pozorovaných aj obyvateľmi je približne tri až šesť ročne a nie všetky tieto zemetrasenia majú epicentrum na území Slovenska. Aj zemetrasenia s epicentrom v Maďarsku alebo Rakúsku (dokonca v bývalej Juhoslávii či Taliansku) môžu mať makroseizmické prejavy aj na území Slovenska. Napríklad v roku 2014 bolo u nás makroseizmicky pozorovaných päť zemetrasení a epicentrum ani jedného z nich sa nenachádzalo na území Slovenska. Všetky tieto zemetrasenia mali epicentrum na území Maďarska pri obci Balassagyarmat (Balážske Ďarmoty). Za seizmicky aktívne považujeme celé územie Slovenska. Môžeme vyčleniť nasledovných päť oblasti so zvýšeným výskytom zemetrasení: oblasť Dobrej Vody (severná časť Malých Karpát), oblasť Komárna, oblasť Žiliny, stredné Slovensko (okolie Banskej Bystrice) a východné Slovensko (Vihorlat, Humenné, Vranov nad Topľou).
Z historických prameňov a kroník vieme, že od roku 1034 bolo pozorovaných viac ako 750 zemetrasení s makroseizmickými prejavmi na dnešnom území Slovenska, dokonca množstvo z nich spôsobilo škody na budovách a niektoré aj straty na ľudských životoch.
Keďže nemáme dôkazy o tom, že by sa tektonický vývoj Slovenska zastavil, výskyt zemetrasení očakávame aj v budúcnosti a to najmä v oblastiach, kde máme dokumentovanú seizmickú aktivitu aj z minulosti.
B. H.: V akej intenzite môžeme očakávať zemetrasenie na Slovensku?
K. CSICSAY: Tu treba podotknúť, že existuje magnitúdo zemetrasenia a intenzita zemetrasenia. Zjednodušene povedané, magnitúdo zemetrasenia vyjadruje množstvo uvoľnenej energie vo forme seizmických vĺn a počíta sa zo záznamu zemetrasenia. Je to spojitá veličina, ktorá môže nadobúdať pre veľmi malé zemetrasenia aj záporné hodnoty. Intenzita zemetrasenia, na rozdiel od magnitúda, je veličina, ktorá nadobúda diskrétne hodnoty a vyjadruje veľkosť účinku zemetrasenia na ľudí, predmety, stavby a prírodu. Určuje sa až dodatočne z nahlásených pozorovaní prejavov zemetrasenia – tzv. makroseizmických pozorovaní. Informácie o makroseizmických pozorovaniach daného zemetrasenia Ústav vied o Zemi SAV získava z makroseizmických dotazníkov, ktoré ústavu posielajú občania. Makroseizmický dotazník je prístupný v elektronickej forme na našej web stránke, ba dokonca je aj optimalizovaný na smart telefóny a jeho vyplnenie zaberie len pár minút.
Intenzita zemetrasenia sa vyjadruje v stupňoch tzv. makroseizmickej stupnice, ktorých sa vo svete používa niekoľko druhov. V súčasnosti je v Európe používaná 12-stupňová makroseizmická stupnica EMS-98. V minulosti bola na Slovensku používaná makroseizmická stupnica MSK-64, ktorá mala tiež 12 intenzitných stupňov.
Pre zemetrasenia, ktoré neboli prístrojovo zaznamenané (platí to najmä pre historické zemetrasenia), je možné magnitúdo stanoviť iba približne.
B. H.: Dá sa seizmická činnosť účinne predpovedať a aký výskum prebieha v tejto oblasti na Slovensku?
K. CSICSAY: Bohužiaľ, zemetrasenia nie sú ako počasie, že by sa dali predpovedať. Je pravda, že existujú skupiny vedcov po celom svete, ktoré sa tým zaoberajú, ale relevantným dôkazom o predpovedaní zemetrasení sa ešte nikto nevedel preukázať. V 70-tych rokoch minulého storočia sa vedci optimisticky a s veľkým nadšením pustili do vypracovania teórie predpovedaní zemetrasení, ale po uplynutí rokov a množstve neúspechov sa dopracovali k zisteniu a otázke, či je to vôbec možné. Čo však možno predpovedať pravdepodobnostno-štatistickým prístupom, sú účinky budúcich zemetrasení (úroveň seizmického pohybu pôdy). Existujú katalógy zemetrasení, ktoré sú akýmsi archívom a databázou zemetrasení v určitej zdrojovej zóne, regióne, štáte atď. Na základe týchto informácií je možné vykonať pravdepodobnostné výpočty ohľadom možných očakávaných zemetrasení v danej zdrojovej zóne, regióne, štáte atď. Za týmto účelom sa Ústav vied o Zemi SAV podieľal v rokoch 2010 až 2012 na príprave novej mapy seizmického ohrozenia územia Slovenska, ktorá sa s účinnosťou od 1. marca 2012 stala súčasťou slovenskej technickej normy ako národná príloha k STN EN 1998-1 Eurokód 8 Navrhovanie konštrukcií na seizmickú odolnosť. Ďalej sa Ústav vied o Zemi SAV podieľa na analýze seizmického ohrozenie vybraných národohospodársky dôležitých lokalít (jadrové elektrárne, vodné diela a pod.).
B. H.: Ako sa zaznamenávajú zemetrasenia a aké boli najvýznamnejšie zaznamenané otrasy pôdy u nás?
K. CSICSAY: Zemetrasenia sa zaznamenávajú špeciálnymi prístrojmi, tzv. seizmometrami. Začiatky prístrojového zaznamenávania zemetrasení sa na území dnešného Slovenska datujú k roku 1902, kedy bola uvedená do prevádzky seizmická stanica v Hurbanove, ktorá stále analógovo zaznamenáva otrasy zemskej pôdy – pohyb zemského povrchu sa vyrýva na začadený papier a seizmická stanica v Hurbanove je až doteraz zaradená do Národnej siete seizmických staníc Slovenska. Túto sieť prevádzkuje Ústav vied o Zemi SAV a aktuálne je tvorená 13 seizmickými stanicami. Okrem už spomenutej stanice v Hurbanove všetky seizmické stanice sú vybavené digitálnymi trojzložkovými seizmometrami, ktoré sú veľmi precízne spracované a vyhotovené prístroje s presnosťou a citlivosťou na veľmi vysokej úrovni. Hlavnou úlohou týchto seizmických staníc je monitorovať seizmickú aktivitu územia a v prípade zemetrasenia s makroseizmickými účinkami umožniť vykonať rýchlu a dostatočne presnú lokalizáciu, vypočítať magnitúdo a následne upovedomiť obyvateľov, prípadne orgány štátnej správy, napr. civilnú ochranu. Okrem už spomínaných činností Ústav vied o Zemi SAV analyzuje kontinuálne dáta z Národnej siete seizmických staníc a vykonáva dennú rutinnú interpretáciu zaznamenaných seizmických javov. Medzi analyzované a interpretované seizmické javy, okrem zemetrasení z územia Slovenska a priľahlých regiónov, patria aj zemetrasenia z celého sveta zaznamenané Národnou sieťou seizmických staníc, ba dokonca aj jadrové testy.
Najsilnejšími zemetraseniami za posledných 15 rokov s epicentrom na území Slovenska boli:
| 30. 12. 2002 | okolie Šamorína | lokálne magnitúdo 3,0 |
| 20. 05. 2003 | okolie Jasenova (Vihorlat) | lokálne magnitúdo 3,7 |
| 23. 09. 2004 | okolie Krupiny | lokálne magnitúdo 3,6 |
| 13. 03. 2006 | okolie Dobrej Vody (okr. Trnava) | lokálne magnitúdo 3,2 |
| 17. 01. 2013 | okolie Kolárova | lokálne magnitúdo 2,9 |
| 03. 11. 2015 | okolie Brezna | lokálne magnitúdo 3,2 |
Pri niektorých z vyššie spomenutých zemetrasení boli obyvateľmi hlásené aj škody na budovách a v niektorých prípadoch makroseizmická intenzita pre danú lokalitu dosahovala až 6oEMS-98.
B. H. Ďakujeme za rozhovor.
Rozhovor pripravila: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: archív Mgr. Kristián Csicsay, PhD., Ústav vied o zemi SAV, Bratislava
Uverejnila: ZVČ