Vedci zo Slovenskej technickej univerzity (STU) sa môžu pochváliť ďalším úspechom s medzinárodným rozmerom. Nová štúdia, ktorú zverejnili v spolupráci so zahraničnými kolegami v prestížnom odbornom magazíne, sa dotýka jedného z najpálčivejších problémov Zeme – klimatickej zmeny.
Klimatológovia zo Slovenskej technickej univerzity (STU) prognózujú, že povodne v Európe by v budúcnosti mohli byť väčšie a ničivejšie.
„Čo sa týka územia strednej Európy, ako aj Slovenska, je potrebné zdôrazniť, že obraz o zmenách nie je jednoznačný. Slovensko je geomorfologicky veľmi členitá krajina, a na našom území existuje veľká rozmanitosť podmienok tvorby extrémneho odtoku. Z uvedeného dôvodu nemožno v budúcnosti vylúčiť výskyt extrémnych povodňových udalostí na určitom povodí alebo v regióne,“ komentovala pre Vedu na dosah profesorka Silvia Kohnová, vedúca Katedry vodného hospodárstva krajiny (SvF) na STU, ktorá sa na výskume spolupodieľala.
Ako doplnil profesor Ján Szolgay, prorektor STU, ktorý spolupracoval na výskume a výslednej štúdii zverejnenej v magazíne Nature, vedecký tím vychádzal z pozorovaní ročných prietokov z viac než 3 700 vodomerných staníc v celej Európe v rokoch 1960 až 2010: „Inými slovami, sledovali sme 50-ročnú históriu najväčších povodní na daných tokoch. Tiež sme analyzovali údaje o maximálnych ročných 7-denných úhrnoch zrážok, údaje o maximálnej vlhkosti pôdy, priemernej dennej teplote vzduchu a ďalšie. Z hľadiska rozsahu išlo o ojedinelý výskumný projekt – na grante ERC spolupracovalo až 35 vedeckých tímov z celej Európy.“
Regióny so stúpajúcou (modrá farba) a klesajúcou povodňovou aktivitou (červená farba). Zdroj foto: STU/Ján Szolgay
Výskum priniesol jasný dôkaz
Odborník zdôraznil, že dáta v takom veľkom rozsahu sa podarilo získať a analyzovať prvýkrát. „Výskum je jasným odkazom nie iba dovnútra úzkej vedeckej komunity hydrológov, ale aj pre ďalších odborníkov, a tiež politikov, aby zahrnuli tieto zistenia do nových stratégií manažmentu povodňových rizík,“ dodal profesor Szolgay, ktorému udelila Medzinárodná hydrologická asociácia v spolupráci s UNESCO a Svetovou meteorologickou organizáciou veľkú vedeckú cenu Volker Prize.
Profesorka Kohnová k výskumu povodní doplnila, že medzi najdôležitejšie faktory, ktoré ovplyvňujú charakter povodní, patria maximálne úhrny zrážok rôzneho trvania, vlhkosť pôdy na povodí, priemerná teplota vzduchu, výška snehovej pokrývky v zimnom období, ako aj stav povodia a jeho náchylnosť na tvorbu extrémneho dotoku.
Povodeň na Dunaji. Zdroj foto: STU
Sme uprostred klimatickej zmeny
Tím výskumníkov viedol profesor Günter Blöschl z Viedenskej univerzity, podľa ktorého je vplyv klimatických zmien na veľkosti povodní za posledné desaťročia jasne viditeľný. Dodal, že „v Európe naozaj existujú konzistentné vzory zmien vo veľkostiach povodní, ktoré sú v súlade s predpokladanými dopadmi zmeny klímy. To naznačuje, že sme už uprostred klimatickej zmeny.“
Univerzity sa pripájajú ku globálnemu klimatickému štrajku
Štúdia, na ktorej sa podieľali aj slovenskí vedci, je jednou z mnohých, ktoré poukazujú na intenzitu prebiehajúcich klimatických zmien. V tejto súvislosti sa nielen Slovenská technická univerzita, ale aj Univerzita Komenského v Bratislave a Slovenská akadémia vied pripájajú ku globálnemu klimatickému štrajku, ktorý sa uskutoční piatok 20. septembra 2019 o 10.00 hod. na Šafárikovom námestí v Bratislave, odkiaľ sa pochod presunie na Námestie slobody. K účasti na protestnom zhromaždení vyzývajú všetkých študentov, pedagogických zamestnancov i širokú verejnosť.
Spracovala a uverejnila: Zuzana Hrubá, NCP VaT pri CVTI SR
Fotografie poskytla: STU
Súvisiace zdroje:
https://www.nature.com/articles/s41586-019-1495-6