Fyzikálne vlastnosti pôdy majú dôležitú úlohu pri určovaní vhodnosti pôdy na poľnohospodárske, ekologické a stavebné využívanie. S fyzikálnymi vlastnosťami pôdy sú priamo spojené rôzne funkcie pôd ako napr. transportná; zadržiavanie a dostupnosť vody a živín pre rastliny; jednoduchosť prenikania koreňov a tok tepla a vzduchu. Tvrdia to Veronika Krušinová a Jozef Streďanský, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva (FZKI) Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre vo svojej práci Porovnanie zmeny zrnitostného zloženia pôd erodovaných vetrom v k. ú. Kopčany v horizonte 50 rokov (Comparison of changes in grain composition of the wind eroded soils in the cadastral area of Kopčany).
Veterná erózia nie je podľa nich len proces odstraňujúci pôdne častice, ale je taktiež veľmi efektívnym triediacim procesom. „Jej kvantifikácia je založená na meraní horizontálneho odnosu pôdy, čo sa môže využiť na odvodenie straty pôdy/prachových emisií častíc alebo depozície transportovaných častíc. Výskumná oblasť, ktorú sme pre tento projekt vymedzili má 875 ha a je súčasťou katastrálneho územia Kopčany. Nachádza sa na západnom Slovensku, v okrese Skalica. Na analýzu ´historického´ zrnitostného zloženia pôdy v záujmových územiach boli použité dáta v elektronickej forme z KPP (% obsah piesku, prachu a ílu), ktorými disponuje VÚPOP, Bratislava.“
Ako ďalej uvádzajú autori, Balkovič et al. (2010) vytvorili z profilových údajov obsahu piesku a ílu v A horizonte z výberových sond komplexného prieskumu poľnohospodárskych pôd priestorový model (spolu 16 264 georeferencovaných sond). Na interpoláciu bol využitý regresný kriging. Model distribúcie piesku a ílu bol vypočítaný pre raster s veľkosťou bunky 20 m a podľa databázy BPEJ bol upravený pre rozsah poľnohospodárskej pôdy Slovenska. „Na základe týchto dát sme zistili, že naše riešené územie je potenciálne ohrozené účinkami veternej erózie v rozsahu žiadnej – slabej erózie až po extrémnu eróziu. Cieľom tohto výskumu bola analýza zrnitostných frakcií a ich porovnanie s výsledkami KPP. Pri zbere boli zvolené vybrané odberné miesta základných a výberových sond KPP nachádzajúce sa v riešenom území. Pre analýzu bolo vybraných 47 sond z pôvodne 85 sond zastúpených v riešenom území. Zber pôdnych vzoriek prebehol v mesiacoch august – október 2016. Priemerne bolo odobraných 278 g pôdy na jednu pôdnu vzorku. Takto zozbierané pôdne vzorky sa uskladnili a nechali sa na vzduchu prirodzeným spôsobom vysušiť. Pre stanovenie zrnitostných frakcií sme použili laserovú metódu, pomocou laserového analyzátora Fritsch ANALYSETTE 22.V porovnaní s pôvodne použitou sedimentačnou metódou pri KPP je laserová metóda časovo a aj na prípravu menej náročná. Pôdne vzorky boli zbavené organického materiálu, preosiate 2 mm sitom.“
Kvartovacou metódou tvorcovia projektu získali 10 g reprezentatívnej vzorky a pred analýzou vzorky zmiešali s 5 ml 0,05 M roztoku polyfosforečnanu sodného (Grahamova soľ, (NaPO3)n) a nechali stáť 24 hodín. Vzniknutá pasta bola vložená do prístroja, analyzovaná, maximálne v 10 opakovaniach. Pre účely tejto práce boli porovnávané zmeny v zrnitostných frakciách: piesok (2 – 0,05 mm), prach (0,05 – 0,002 mm) a íl (< 0,002 mm). Tiež zastúpenie frakcie > 0,84 mm, na základe ktorej mohli určiť faktor erodovateľnosti pôdy. „Výsledky zrnitostnej analýzy sme spracovali v tabuľkovej podobe a zo zistených hodnôt sme vytvorili priestorový model jednotlivých frakcií, pomocou funkcie IDW s veľkosťou bunky rastra 5 m. Tieto sme porovnávali s priestorovými modelmi zrnitosti, ktoré boli spracované VÚPOP. Zmenu zrnitosti sme si všimli najmä v juhovýchodnej časti riešeného územia, kde bola zaznamenaná zmena zastúpenia frakcie ílu (cca 10 %) v porovnaní s pôvodnými hodnotami. Zrnitostná analýza tiež preukázala zvýšený podiel frakcie prachu (cca + 30 %) a pokles zastúpenia piesku (cca – 30 %) v porovnaní s pôvodnými hodnotami. Môžeme sledovať posun od hlinitých, piesočnato-hlinitých pôd k pôdam prachovitohlinitým až prachovitým. Výsledky považujeme za dôveryhodné. Tieto veľké zmeny si vysvetľujeme časom zberu, kedy väčšina pôdnych celkov bola zoraná, a tak sa jemnejšie častice dostali na povrch, kde boli následne odobrané. Faktor erodovateľnosti pôdy I, sme na základe výsledkov analýzy stanovili na hodnotu 694,9, nakoľko percento erózne neohrozených častíc neprekročilo 1 %,“ uzavreli autori práce.
Tento príspevok odznel počas Študentskej vedeckej konferencie FZKI. Vedecká konferencia študentov s medzinárodnou účasťou sa koná tradične, každoročne. V roku 2017 sa na nej zúčastnili študenti a doktorandi študijných programov FZKI všetkých troch študijných stupňov. Prihlásení účastníci boli rozdelení do troch sekcií: Záhradníctvo, Krajinárstvo a Krajinná a záhradná architektúra, ktoré zodpovedajú študijným odborom rozvíjaným na FZKI.
Zdroj informácií:
http://www.fzki.uniag.sk/sk/aktualne-informacie-reader/items/svk-fzki-2018/ (september 2018)
Informácie prebrané zo zborníka Študentskej vedeckej konferencie FZKI 2017;
autori príspevku: Veronika Krušinová(SK) – Jozef Streďanský (SK)
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /Free-Photos/
Uverejnila: VČ