Klimatológ RNDr. Pavel Faško, CSc., pôsobí od roku 1983 v Slovenskom hydrometeorologickom ústave (SHMÚ) v Bratislave, v odbore Klimatologická služba. V klimatológii sa dlhodobo venuje problematike, ktorá súvisí s atmosférickými zrážkami a snehovou pokrývkou. Spolupracuje s príbuznými vedeckými inštitúciami na Slovensku a v zahraničí, a zároveň pôsobí na niektorých vysokých školách ako vedúci, resp. oponent bakalárskych, diplomových a doktorandských prác.
V roku 1983 ukončil štúdium na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, odbor Fyzická geografia a kartografia so špecializáciou na hydrológiu a klimatológiu. V roku 1992 obhájil dizertačnú prácu na tému Analýza štruktúry zrážkového poľa na Slovensku. V roku 2001 získal vedecký kvalifikačný stupeň IIa. Ako spoluautor sa podieľal na vydaní Klimatického atlasu Slovenska.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Čo je hlavným obsahom Vašej práce a čím je pre Vás príťažlivá?
P. FAŠKO: Klimatológovia pôsobiaci v hydrometeorologických ústavoch musia skĺbiť vo svojej práci prevádzkové činnosti s tvorivou prácou. Práve toto mi vyhovuje. Mám príležitosť prácou s aktuálne meranými a pozorovanými meteorologickými údajmi, ich spracovaním, analýzou, zlepšovať ich kvalitu a súčasne byť pri vytváraní databázy, ktorá je zdrojom dlhých časových radov hodnôt meteorologických prvkov, resp. ich charakteristík. Týmto je pre klimatológa vytvorený optimálny priestor pre jeho prácu. V súčasnosti je v tejto práci stále viac zreteľná nová skúsenosť, ktorá vyplýva z toho, že klíma sa mení. Toto otvára klimatológovi nové možnosti a zvýrazňuje význam jeho práce.
Totalizátor – zariadenie na meranie atmosférických zrážok v ťažko dostupných horských oblastiach
M. B: Ako sa sledujú klimatické zmeny a čo tieto zmeny ovplyvňujú?
P. FAŠKO: Klimatická zmena podmienená činnosťou človeka sa prejavuje aj vo výsledkoch meteorologických meraní. Práve na ich základe sa konštatuje, že rýchlosť klimatickej zmeny podmienenej činnosťou človeka je podstatne vyššia, v porovnaní s kolísaniami klímy v predchádzajúcej histórii Zeme. V tomto spočíva najvážnejší vplyv. Adaptovať sa na aktuálnu klimatickú zmenu má problém aj človek, nehovoriac o iných rastlinných a živočíšnych druhoch na Zemi. Je to systémová záležitosť, kedy otepľovanie narušuje väzby medzi jednotlivými subsystémami klimatického systému, čím sa narušuje režim meteorologických prvkov, čo ovplyvňuje hydrologický režim a vznikajú tým v niektorých regiónoch výrazné obmedzenia v dostupnosti vodných zdrojov.
Totalizátor v zime
M. B.: Kedy hovoríme o globálnom otepľovaní a čo je jeho príčinou?
P. FAŠKO: Klimatická zmena podmienená činnosťou človeka spôsobuje vzostup teploty vzduchu a otepľuje sa aj ostatné prírodné prostredie. Otepľovanie zasahuje celú Zem, aj keď regionálne, rôznou intenzitou. Preto je v tejto súvislosti zaužívaný výraz globálne otepľovanie. Jeho príčinou je skleníkový efekt, ktorý podporuje rastúca produkcia skleníkových plynov. Najviac sa otepľuje vo vysokých zemepisných šírkach severnej pologule a toto má vplyv na anomálie v cirkulácii vzduchu, ktoré sa považujú za príčinu pribúdajúcich a výraznejších teplotných výkyvov. Tieto majú okrem iného vplyv na stabilitu snehovej pokrývky v nižších nadmorských výškach, ktorá sa potom prejavuje zmenami hydrologického režimu.
M. B.: V roku 2018 bola na Slovensku nameraná najvyššia priemerná teplota. Za aké obdobie sa porovnávajú priemerné ročné teploty a aký majú trend?
P. FAŠKO: V roku 2018 zaznamenala časť meteorologických staníc na Slovensku najvyššiu priemernú ročnú teplotu vzduchu v histórii meteorologických meraní na Slovensku. Najdlhší časový rad tejto charakteristiky teploty vzduchu je na Slovensku k dispozícii z Hurbanova od roku 1871, takže o dva roky dosiahne 150 rokov. Trend hodnôt priemernej ročnej teploty vzduchu na Slovensku je vzostupný a teplotné podmienky sa v období necelých 150 rokov u nás zmenili, oteplilo sa o takmer 2 °C.
M. B.: Pre zaujímavosť, kedy bola na Slovensku zaznamenaná najvyššia denná teplota a kedy najnižšia? Môžeme očakávať aj extrémnejšie rekordy?
P. FAŠKO: Len nedávno, 11. 2. 2019, sme si pripomenuli 90. výročie namerania najnižšej teploty vzduchu na Slovensku. Počas jednej z najchladnejších zím (1928/1929) na Slovensku klesla teplota vzduchu 11.2.1929 vo Vígľaši-Pstruši na mínus 41,0 °C a táto hodnota ostala, v sieti meteorologických staníc SHMÚ, stále najnižšou, až do súčasnosti. V absolútnej hodnote, takmer porovnateľné, ale na opačnej, kladnej strane spektra hodnôt teploty vzduchu, boli zaregistrované u nás v roku 2007 najvyššie hodnoty teploty vzduchu, kedy 20. júla dosiahla maximálna denná teplota vzduchu v Hurbanove 40,3 °C a v Dudinciach 40,2 °C. V roku 2013, 8. augusta, namerali 40,2 °C aj v Gabčíkove. V súvislosti s trendom charakteristík teploty vzduchu, nie je vylúčené, že v blízkej budúcnosti môžu byť podobné hodnoty maximálnej dennej teploty vzduchu u nás dosiahnuté znova. Pomerne pravidelne sú dosahované v posledných rokoch celoslovenské rekordy niektorých charakteristík teploty vzduchu pre príslušný deň, ale je to tak v kladnej časti spektra hodnôt teploty vzduchu. Preto je pravdepodobnosť výskytu rekordov vyššia práve v tejto časti ich hodnôt.
M. B.: Ste spoluautorom publikácie Klimatický atlas Slovenska. Na ktorej kapitole ste pracovali a čo zaujímavé prináša tento atlas pre širokú verejnosť?
P. FAŠKO: V Klimatickom atlase Slovenska som spolupracoval na obsahu dvoch kapitol, atmosférické zrážky a potom, sneh a snehová pokrývka. Som vďačný za túto príležitosť, splnilo sa moje profesionálne želanie, prispieť k vydaniu takejto komplexnej publikácie o klimatických podmienkach Slovenska. Publikácie takéhoto charakteru sa vydávajú s dosť veľkým časovým odstupom, predchádzajúca porovnateľná, bola napríklad u nás publikovaná v roku 1958. Keď som pripravoval, analyzoval a spracovával podkladové údaje, nebol čas vnímať význam takejto práce. Teraz, s odstupom času, si viac uvedomujem, aké množstvo poznatkov je v nej sústredených. Okrem odborného obsahu, je to práca, ktorá púta pozornosť, svojim kartografickým spracovaním. Rozsah Klimatického atlasu Slovenska je taký obsiahly, že po každom nahliadnutí do neho, máme príležitosť všimnúť si niečo zaujímavé a pre väčšinu ľudí sú to aj nové informácie, ktoré v takejto kompaktnej podobe nemali dlho k dispozícii.
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
Klimatológ RNDr. Pavel Faško, CSc., zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave, vystúpi na tému Mimoriadne až extrémne prejavy počasia na Slovensku a čo od neho ešte môžeme očakávať? v Bratislavskej vedeckej cukrárni, ktorá sa uskutoční dňa 19. februára 2019 (v utorok) o 9.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR, Lamačská cesta 8/A, na Patrónke, v Bratislave.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Fotografie a graf poskytol: RNDr. Pavel Faško, CSc.