Poprední vedci v štúdiách hodnotili, v akom stave je kryosféra Zeme či ako vplýva otepľovanie na biosféru.
Motto novej správy s názvom Stav kryosféry znie: S topiacim sa ľadom nemožno vyjednávať. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Na Zemi je dostatok snehu a ľadu na to, aby sa hladina svetového oceánu zvýšila o 65 metrov. V najbližšom čase takýto scenár síce nehrozí, teoreticky by však jeho realizáciu umožnili len doteraz objavené ložiská fosílnych zdrojov. Problémy v pobrežných oblastiach by nastali oveľa skôr, než by sa roztopil všetok ľad. Stačí pripomenúť, že v uplynulom roku sa už museli vysťahovať pôvodní obyvatelia stredoamerického ostrova v Paname, pretože ich malý ostrov pri severnom pobreží sa stal neobývateľný práve pre vysokú hladinu oceánu.
Kolaps termohalinnej cirkulácie
Nová sprava o roztápaní ľadu a zvyšovaní hladiny svetového oceánu prináša ďalšie znepokojujúce informácie. Medzinárodný tím zložený z vyše 50 popredných vedcov uverejnil novú správu s názvom Stav kryosféry, ktorej motto znie: S topiacim sa ľadom nemožno vyjednávať. Oteplenie výrazne prekračujúce hodnotu 2 °C by znamenalo následkom roztopeného ľadu „katastrofu pre miliardy ľudí“.
Podľa autorov sa môže svet tomuto scenáru vyhnúť, ale len v prípade, ak by nárast teploty ku koncu storočia neprekročil 1,5 °C a v 22. storočí by klesol ešte o ďalšieho 0,5 °C. Iba tak sa podarí dostať rast hladiny oceánu na zvládnuteľnú úroveň. V prípade, že by emisie nekontrolovane rástli aj ďalej, nemožno po roku 2300 vylúčiť zvýšenie hladiny oceánu o viac ako 15 metrov.
Ak by sa oteplenie nepodarilo zo súčasnej úrovne (1,2 °C) znížiť, nebolo by možné v priebehu storočí zabrániť zvýšeniu hladiny oceánov o niekoľko metrov. Pre pobrežné oblasti by to znamenalo katastrofu. V prípade oteplenia o 2 °C by prakticky o všetok ľad prišli Alpy, Škandinávia, Island, Skalnaté hory v Severnej Amerike.
Ešte pred koncom tohto storočia existuje aj určité riziko kolapsu termohalinnej cirkulácie AMOC (Obr. 1), ktorú verejnosť pozná ako Golfský prúd (ten je však iba jej súčasťou). Môže sa tak stať dokonca aj v prípade, že by sa podarilo emisie skleníkových plynov výrazne znížiť. Dôsledky pre poľnohospodárstvo v časti severozápadnej Európy a Severnej Ameriky by boli likvidačné. Je zaujímavé, že takýto mrazivý scenár veľmi úspešne – hoci, samozrejme, s veľkou dávkou autorskej licencie – stvárnil katastrofický sci-fi triler Deň potom (The Day After Tomorrow), ktorý nakrútil Roland Emmerich už v roku 2004.
Obr. 1: Prognóza vývoja sily prúdenia termohalinnej cirkulácie podľa rôznych emisných scenárov (1 svedrup = milión kubických metrov za sekundu = 1hm3/s). Hranica 6 svedrupov sa považuje sa stav, keď prestáva termohalinná cirkulácia fungovať a nastane jej kolaps. Modrá čiara znázorňuje dokumentované spomalenie prúdenia po roku 2000. Zdroj: State of Cryosphere, 2025
Miznúci morský ľad i permafrost
Morský ľad je pre zachovanie stabilnej klímy kľúčový. Jeho pokles či dokonca úplné zmiznutie prináša riziko narušenia charakteru počasia a morských prúdov, ako aj zrýchlené roztápanie Antarktídy a Grónska. Riziko, že Arktída zažije leto bez plávajúceho ľadu už pred rokom 2050, stúpa. Takýto scenár ďalej umocňuje mieru otepľovania, pretože tmavý oceán pohltí väčšinu dopadajúceho žiarenia. Neradostný osud by postihol tiež Grónsko a západnú časť Antarktídy, a to už pri prekročení oteplenia o 1,5 °C. Rýchlosť nárastu hladiny oceánu by sa ku koncu storočia zvýšila zo súčasných 0,5 mm za rok na 1 cm za rok. Tento znepokojivý vývoj potvrdzuje aj nová nezávislá štúdia v časopise Nature GeoScience. V nej vedci zmapovali až šesťnásobné zrýchlenie pohybu a 40-násobné zrýchlenie stenčovania ľadovca Hektoria v pobrežnej časti východnej Antarktídy. Ľadovec v priebehu roka ustúpil o 25 kilometrov, čo doteraz nebolo zmapované nikde na svete. Takýto vývoj označili niektorí za šokujúci.
Topiace sa ľadovce. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
O nič lepšie na tom nie je ani okolitá pôda za polárnym kruhom. Zamrznutý permaforst sa v priemere zmenšil každú dekádu o 210-tisíc kilometrov štvorcových, pričom trend úbytku sa po roku 1990 zrýchlil. Ekonomické škody súvisiace s destabilizáciou pôdy by sa mohli do polovice storočia vyšplhať k takmer 300 miliardám dolárov. Navyše z roztápajúcej sa pôdy sa do atmosféry uvoľňuje dodatočný oxid uhličitý približne v objeme, aký uvoľnia do atmosféry obyvatelia Japonska. Pri oteplení o 2 °C by sa objem emisií zvýšil asi desaťnásobne, teda cca na 3-4 miliardy ton CO2. To predstavuje takmer desatinu súčasnej globálnej spotreby fosílnych palív.
Na ceste ku „klimatickému chaosu“
Okrem hodnotenia stavu kryosféry zverejnil nezávislý medzinárodný tím popredných vedcov pod vedením amerického ekológa Williama Ripplea aj hodnotenie vplyvu otepľovania na biosféru. Kolektív autorov tiež prináša odporúčania, ako by sa dalo pokračujúce zhoršovanie klimatických indikátorov spomaliť a zvrátiť. Autori nadväzujú na svoju prácu z roku 2020, keď prvý raz varovali pred klimatickým „stavom núdze“. Štúdiu zverejnil časopis BioScience.
Autori svoju prácu začínajú tvrdením, že planéta smeruje ku „klimatickému chaosu“, pričom i kľúčové planetárne procesy blikajú výstražnou červenou. Rok 2024 bol rekordne teplý, pravdepodobne najteplejší za posledných 125 000 rokov, signalizujúc eskaláciu problému zmeny klímy. Až 22 z celkovo 34 hodnotených „životných indikátorov“ je na rekordnej úrovni. Rýchlosť otepľovania planéty sa zvyšuje najskôr ako dôsledok poklesu emisií aerosólov (predovšetkým z lodnej dopravy), spätnej väzby oblačnosti a celkového znižovania albeda. Aktivity ľudí sú v tlaku na životné prostredie rozhodujúcou silou, pričom populácia, živočíšna výroba, konzumácia mäsa a HDP sú na rekordnej úrovni. Každý týždeň pribudne na planéte 1,3 milióna ľudí a 0,5 milióna prežúvavcov. Zároveň bola spotreba všetkých fosílnych palív, čiže uhlia, ropy a zemného plynu, na rekordnej úrovni. Medziročný rast koncentrácie CO2 bol v roku 2024 tiež rekordný, k čomu čiastočne prispel doznievajúci jav El Niño a intenzívne lesné požiare. Globálna plocha lesov spálená lesnými požiarmi bola rekordná, pričom nárast oproti roku 2023 predstavoval 370 percent so znateľnými škodami na biodiverzite. Rekordne vysokú úroveň dosiahol takisto tepelný obsah oceánov, ktorý priniesol dosiaľ nepoznaný rozsah zasiahnutej plochy koralov – až 84 percent.
Grónsky a antarktický ľad sa topia rýchlejšie, pričom Grónsko a západná Antarktída sa blížia k nevratným zmenám, ktoré nakoniec prinesú zvýšenie hladiny svetového oceánu o niekoľko metrov. Na tomto hodnotení sa teda zhodujú aj s expertmi na kryosféru. Škody následkom extrémov počasia prudko rastú a globálne dosiahli úroveň 18 biliónov dolárov. Otepľovanie podnebia priamo ohrozuje tisíce živočíšnych druhov vyhynutím a lokálne dochádza ku kolapsom ich populácií. Pokiaľ sa nezvýšia existujúce ambície mitigácie skleníkových plynov, oteplenie dosiahne do konca storočia úroveň až 3,1 °C (Obr. 2).
Obr. 2: Vývoj globálnej teploty za posledných 9500 rokov až do roku 2020. Priemer teploty v rokoch 2023 – 2024 prekročil 1,5 °C. Prognóza vývoja teploty do konca storočia pri súčasných opatreniach hovorí o náraste 3,1 °C. Zdroj: Rippley a kol., 2025
Ak by súčasné zrýchlenie otepľovania pokračovalo aj do budúcnosti, oteplenie o 3 °C by sme dosiahli už v polovici tohto storočia. Aj menšie oteplenie by znamenalo prekročenie kritických systémov klimatického systému, najmä kolaps ľadových pokrývok na póloch, topenie pôd bohatých na organický uhlík (permafrost) a rozsiahly úhyn lesných ekosystémov vrátane veľkej časti amazonského pralesa. Keďže klimatický systém je dynamický a prepojený, autori upozorňujú, že prelomenie kritickej hranice pri jednom systéme (napríklad topenie arktického morského ľadu) vyvolá kaskádu prelomení ďalších kritických hraníc, ktorej výsledkom by bolo ustanovenie novej stabilnej klímy, no s výrazne vyššou teplotou. Tento proces by bol nezvratný aj v prípade zastavenia nášho príspevku k zosilňovaniu skleníkového efektu.
Autori zdôrazňujú, že hoci sú ekonomické náklady mitigácie emisií vysoké, potenciálne škody následkom pokračujúceho otepľovania sú výrazne vyššie. Zavádzanie nízkouhlíkových technológií má tiež vedľajšie pozitívne socioekonomické dôsledky, ktoré sú ťažko kvantifikovateľné. Cesty k úspešnej mitigácii existujú, vyžadujú však spoluprácu na národnej a nadnárodnej úrovni v súčinnosti s transformáciou reťazcov výroby, ale aj spotreby. Autori identifikovali celkovo viac ako 40 činností znižujúcich emisie skleníkových plynov vrátane zastavenia odlesňovania, zalesňovania a udržateľný lesný a poľnohospodársky (pôdny) manažment ako jedny z najefektívnejších nástrojov mitigácie hneď po zvyšovaní kapacít obnoviteľných zdrojov.
Zdroje: Nature GeoScience, BioScience, State of the Cryospehre
(zh)
