Potvrdzujú to pozorovania na rôznych miestach zemegule. Nie všetci vedci s tým však súhlasia.
Obrázok ilustruje zloženie zemegule – zemská kôra, zemský plášť, vonkajšie jadro a vnútorné jadro. Zdroj: iStockphoto.com
Významný vedecký magazín Nature Geoscience publikoval včera 23. januára štúdiu dvoch čínskych vedcov, ktorou dokazujú, že zemské jadro sa prestalo otáčať rýchlejšie ako zvyšok planéty. Ich zistenia približuje článok na portáli Nature.
Mnoho vedcov si myslí, že vnútorné jadro sa točí rýchlejšie ako zvyšok planéty. Yi Yang a Xiaodong Song z Pekinskej univerzity v Pekingu teraz tvrdia, že superrotácia vnútorného jadra sa zastavila okolo roku 2009. Dospeli k tomu na základe štúdií zemetrasení, ktoré sa uskutočnili väčšinou medzi rokmi 1995 až 2021. Zmenu pozorovali na rôznych miestach po celej zemeguli, čo podľa nich potvrdzuje, že ide o skutočný celoplanetárny fenomén súvisiaci s rotáciou zemského jadra, nielen lokálnou zmenou na jeho vnútornom povrchu. „Dosť nás to prekvapilo,” priznávajú.
Ich výsledky by mohli pomôcť objasniť mnohé záhady z hĺbky Zeme vrátane odpovede na otázku, akú úlohu zohráva vnútorné jadro pri udržiavaní magnetického poľa planéty a pri ovplyvňovaní rýchlosti rotácie celej planéty, a teda aj dĺžky dňa. Ale sú len poslednou časťou v dlhotrvajúcom úsilí vysvetliť nezvyčajnú rotáciu vnútorného jadra a nemusia byť konečným slovom v tejto problematike.
Prečo sa točí
Vnútorné jadro Zeme objavili vedci v roku 1936, keď študovali, ako prechádzajú seizmické vlny zo zemetrasení planétou. Odhalili ho práve vďaka zmenám v ich rýchlosti.
Jadro planéty je široké asi 7-tisíc kilometrov, pozostáva z pevného stredu zloženého najmä zo železa a z plášťa, ktorý tvorí tekuté železo a ďalšie prvky. Keď železo z vonkajšieho jadra Zeme kryštalizuje na povrchu jej vnútorného jadra, mení hustotu vonkajšej kvapaliny a poháňa víry, ktoré udržiavajú magnetické pole Zeme. Toto tekuté vonkajšie jadro oddeľuje od zvyšku planéty 2 400 kilometrov široké vnútorné jadro, ktoré sa tým pádom môže točiť vlastným tempom.
V roku 1996 Song a ďalší výskumník oznámili, že študovali zemetrasenia, ktoré vznikli v rovnakom regióne počas troch desaťročí, a ich energiu zachytila rovnaká monitorovacia stanica vzdialená tisíce kilometrov. Od 60. rokov 20. storočia sa podľa vedcov doba cestovania seizmických vĺn vychádzajúcich z týchto zemetrasení zmenila, čo naznačuje, že vnútorné jadro rotuje rýchlejšie ako plášť planéty, čiže vrstva tesne za vonkajším jadrom.
Zemské jadro. Zdroj: iStockphoto.com
Príčinou zrýchlenia môžu byť testy jadrových zbraní
Názory vedcov na rotáciu jadra sa však líšia. Niektorí tvrdia, že vnútorné jadro rotuje rýchlejšie ako plášť asi o jednu desatinu stupňa za rok. Iní sú presvedčení, že superrotácia prebieha väčšinou v odlišných obdobiach, napríklad na začiatku tohto tisícročia, a nie ako súvislý stabilný jav. Ďalší dokonca hovoria, že superrotácia neexistuje a rozdiely v časoch prechodu seizmických vĺn zapríčinených zemetraseniami spôsobujú fyzikálne zmeny na povrchu vnútorného jadra. A minulý rok vyšla štúdia o tom, že vnútorné jadro Zeme začalo rotovať rýchlejšie ako zemský plášť až po sérii testov jadrových zbraní vykonaných v USA v rokoch 1969 a 1971.
Najnovšia štúdia naznačuje, že vnútorné jadro sa možno vracia k pomalšej rotácii a mení jej smer. Ak je to ale tak, otvárajú sa mnohé iné otázky. A jedinou možnosťou, ako na ne nájsť odpovede, je čakať na ďalšie zemetrasenia.
Zdroj: Nature
(GL)
