Doc. Ing. Eva Candráková, PhD., odborníčka na obilniny, strukoviny a olejniny, vysokoškolská učiteľka, docentka na Katedre rastlinnej výroby Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Vyučuje predmety: Všeobecná rastlinná výroba, Integrovaná rastlinná výroba a Alternatívne a energetické plodiny. Odborné zameranie: obilniny – jačmeň jarný (nahý aj plevnatý), strukoviny – hrach siaty, sója fazuľová, olejniny – ľan olejný.
Doc. Eva Candrákova pochádza z Dolných Lefantoviec, okres Nitra. Študovala na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. V rokoch 1976 – 1996 pracovala ako agronómka v poľnohospodárskom podniku. Od roku 1996 pôsobí na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite (SPU) v Nitre, najskôr ako odborná asistentka. V rokoch 2002 – 2009 bola tajomníčkou Katedry rastlinnej výroby Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU. V roku 2010 obhájila habilitačnú prácu a získala hodnosť docent. Je členkou Slovenskej spoločnosti pre potravinárske, lesnícke a veterinárne vedy pri Slovenskej akadémii vied, pobočka Nitra.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Na základe čoho ste sa rozhodli ísť študovať na Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre?
E. CANDRÁKOVÁ: „Rozhodnutie ísť študovať na Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre – VŠP (teraz Slovenská poľnohospodárska univerzita – SPU) bolo jednoduché. Narodila som sa a vyrástla v dedinskom prostredí v okrese Nitra. Od malička som chodila pomáhať mame na polia Jednotného roľníckeho družstva, ktoré ľuďom dávalo prídely pestovaných plodín na ošetrovanie: jednotenie repy cukrovej, maku, okopávanie kukurice, zeleniny a iných. Preto som išla na Strednú poľnohospodársku školu v Nitre a automaticky, bez rozmýšľania, po maturite som sa prihlásila na VŠP. Vtedy sme ešte robili prijímacie skúšky a spomínam si, ako som s hrdosťou prišla na pole za mamou a oznámila jej, že ma prijali do školy.“
M. B.: Kam smerovali Vaše kroky po absolvovaní vysokoškolského štúdia?
E. CANDRÁKOVÁ: „Diplomovú prácu som robila na Katedre rastlinnej výroby, vtedy u doc. Ing. D. Kulíka, CSc., ktorý chodil radiť poľnohospodárom do okresu Rimavská Sobota. Raz nás, tri diplomantky, zobral na takúto pracovnú cestu, aby sme videli ako to vyzerá v praxi. Na Okresnej poľnohospodárskej správe (OPS) nás privítal pán riaditeľ a navštívili sme niekoľko jednotných roľníckych družstiev. Prostredie sa mi páčilo a keď som ukončila školu, tak som sa vybrala hľadať robotu práve do tohto okresu. Na OPS mi okamžite ponúkli miesto aj so spätným financovaním štipendia za piaty ročník a tak som tam zostala. V okrese som odrobila 20 rokov (1976 – 1996) na JRD v Rimavskej Seči (8) a na JRD Veľký Blh (12) ako hlavná agronómka. Po rozpade družstiev som sa náhodou dostala na uvoľnené miesto na VŠP na Katedru rastlinnej výroby, kde som už tiež 20 rokov.“
M. B.: Čo obsahuje Vaša práca?
E. CANDRÁKOVÁ: „Na Katedre rastlinnej výroby vyučujem predmety zamerané na pestovanie poľných plodín, kde patria aj strukoviny. Od začiatku pôsobenia na SPU som sa venovala výskumu jačmeňa siateho jarného, z ktorého výsledky som spracovala aj v habilitačnej práci. Prvý financovaný grant som získala na pestovanie ľanu olejného a potom zo strukovín na pestovanie sóje fazuľovej. Venovala som sa aj výskumu lupiny bielej a bola som spoluriešiteľkou aj v iných projektoch. V súčasnom období pokračujeme v riešení výskumnej úlohy zameranej na striedanie plodín v osevnom postupe, v ktorom je jednou z plodín hrach siaty.“
M. B.: Máte rozsiahlu publikačnú činnosť. Je niektorá téma, ktorá Vám dala najviac zabrať pri spracovaní? A o čom budete písať v najbližšom období?
E. CANDRÁKOVÁ: „Publikačná činnosť je prirodzeným výstupom mojej výskumnej a vedeckej práce. Od toho sa odvíja hodnotenie učiteľov a je dôležitým ukazovateľom pri akreditácii fakulty a školy. Doteraz sa nám darilo získavať aspoň nejaké finančné prostriedky cez granty, ale v súčasnosti je to problém, pretože vraj ani ministerstvo školstva nemá dosť peňazí na financovanie všetkých projektov. Snažím sa využiť všetky získané vedecké výsledky pre publikovanie, ale nie je to jednoduché. V súčasnosti mi zostáva projekt, ktorý sa venuje osevnému postupu, v ktorom je pestovaná pšenica, jačmeň, hrach, kukurica, ďatelina a medziplodina horčica biela. Pre tieto plodiny skúmame aj spôsoby obrábania pôdy a hnojenie priemyselnými hnojivami a pozberovými zvyškami predplodiny. Z toho predpokladám ešte publikačné výstupy v budúcnosti.“
M. B.: Rok 2016 je Medzinárodným rokom strukovín. Aké posolstvo z neho vyplýva? Zúčastnili ste sa niektorých aktivít v rámci tohto roka?
E. CANDRÁKOVÁ: „Posolstvo Organizácie Spojených národov je v slogane „Výživné zrná pre trvalú udržateľnú budúcnosť.“ Predpokladá sa tým vylepšiť výživu ľudí, hlavne v chudobnejších oblastiach sveta. Z mojich aktivít sú publikované články o strukovinách. V mesiaci november som sa zúčastnila na konferencii Vidieckeho parlamentu na Slovensku, kde sme navrhli určité opatrenia pre zlepšenie pestovania a konzumácie strukovín na Slovensku. Začiatkom decembra som prezentovala výsledky z našich pokusov so strukovinami na konferencii v Piešťanoch., ktorú organizovalo NPPC Výskumný ústav rastlinnej výroby.“
M. B.: Ktoré strukoviny a ako často by sme mali konzumovať?
E. CANDRÁKOVÁ: „Konzumácia strukovín je individuálna záležitosť. Tak ako nikomu nemôžeme prikázať konzumáciu napríklad rýb alebo mäsa, tak je to aj so strukovinami. Niekomu chutia viac a inému menej, alebo vôbec nie. V každom prípade, konzumácia strukovín je pre zdravie človeka prospešná. Strukoviny nie sú nový objav. V minulosti ich ľudia na Slovensku konzumovali viac z dôvodu, že boli lacnejšie ako mäso. Problémom v súčasnom období je, že každý má menej času, čo sa prejavuje aj pri varení v domácnostiach a hľadajú sa potraviny s rýchlejšou kuchynskou prípravou. Väčšinu strukovín (okrem šošovice) je potrebné pred prípravou jedla nechať namočené vo vode aspoň od večera do rána, aby sa odbúrali niektoré látky a vylepšila sa ich kulinárska hodnota.“
M. B.: Šošovicová polievka je obľúbená v jedálničku slovenských rodín, dá sa povedať, po celý rok. Čím je výnimočná, že ju kladieme aj na štedrovečerný stôl?
E. CANDRÁKOVÁ: „Šošovica je veľmi chutná strukovina a nevyžaduje si špeciálny postup pri varení. Okrem bielkovín obsahuje aj prvok železo, ktorého v potravinách nie je prebytok. Tým, že má drobné semená, ľudia si to spájali s peniazmi a utešovali sa, že po jej jedení vo vianočnom období budú bohatší. Žiaľ, s peniazmi to nefunguje, ale zdravší budú určite a to je viac ako peniaze.“
M. B.: Rok 2016 sa pomaly končí. Ako by ste ho rekapitulovali?
E. CANDRÁKOVÁ: „To záleží od toho, z akého pohľadu ho hodnotíme. Pre poľnohospodárov bol pomerne úspešný, čo sa týka úrod obilnín aj iných plodín. Opakujúci sa problém je, že keď máme niečoho viac, tak nám za to menej platia a nikdy sa nám nedarí výrazne si prilepšiť. Z pohľadu záhradkárov, a hlavne pestovateľov ovocia, bol rok 2016 v niektorých lokalitách Slovenska nie veľmi priaznivý. Veľké teplotné a vlahové výkyvy spôsobujú na mnohých miestach problémy. Prejavilo sa to na jar silnými mrazmi, kde aj v mojom bydlisku a okolí, sme zostali prakticky bez ovocia. Najhoršie je, že aj bez pričinenia prírody nie sme vo väčšine domácich produktov na Slovensku sebestační. Pretože si pamätám z minulosti na akej vysokej úrovni sme mali poľnohospodársku výrobu, chcela by som, aby kompetentní urobili také opatrenia, aby zastavili súčasný úpadok poľnohospodárstva na Slovensku.“
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
Uznávaná odborníčka na strukoviny doc. Eva Candráková, PhD., bude hosťom decembrovej vedeckej kaviarne Veda v CENTRE – Vianočný špeciál, kde vystúpi na tému: Strukoviny nielen na vianočnom stole. Stretnutie širokej verejnosti s osobnosťou vedy sa uskutoční 15. decembra 2016 o 17.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave, Lamačská cesta 8/A (Patrónka).
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: z pracoviska doc. Evy Candrákovej