Európa musí pristupovať k svojej potravinárskej politike komplexne, aby bola schopná reflektovať nové výzvy. Dôležitý je pritom dôraz na udržateľnosť a zdravie, zhrňuje Európsky hospodársky a sociálny výbor. Komplexná potravinárska politika by mala podporovať ekologické poľnohospodárstvo pre jeho výhody pre zdravie a životné prostredie, konštatuje vo svojom stanovisku.
Potravinárska politika presahuje do politík, ktoré riešia napríklad obezitu, chronické choroby, obehové hospodárstvo alebo klimatickú zmenu. Potravinárska politika pritom dnes vzniká nekoherentne. Kompetencie si delia členské štáty na národnej úrovni a európske inštitúcie.
Európsky hospodársky a sociálny výbor predstavil vo svojom stanovisku rôzne výzvy, ktorým Európa čelí a navrhuje, ako by ich komplexná potravinárska politika mohla riešiť.
„Ak by Európska únia vznikala dnes, jej súčasťou by mala byť komplexná potravinárska politika s udržateľným potravinovým systémom. Poľnohospodárska produkcia by brala ohľad na správnu životosprávu a ochranu ekosystémov. Dodávateľské reťazce by zasa brali ohľad na verejné zdravie,“ spomína stanovisko.
Autor stanoviska a člen výboru Peter Schmidt spomína, že je namieste pýtať sa otázku „ako a aké jedlo vyrábame“.
Potravinárska politika je základ
Potravinárska politika presahuje do rôznych tém a všetky ich zastrešuje. Spoločná poľnohospodárska politika (SPP), zdravotnícka politika, obchodná politika, priemysel, doprava, obehové hospodárstvo a jednotný trh predstavujú témy, ktoré sú súčasťou aj potravinárskej politiky.
Schmidt upozornil na to, že každú z týchto oblastí ale riešia rôzne oddelenia európskej administratívy. Komplexná potravinárska politika by ich do budúcna mohla spojiť. A to nielen na európskej, ale aj národnej, regionálnej a lokálnej úrovni.
Podľa odborníka v potravinárskom priemysle je teraz ten správny čas zaviesť potrebné reformy. Celosvetovo sa totiž práve teraz zavádzajú nové potravinové programy a Európa by na to mala reflektovať. „Organizácia spojených národov (OSN) vyhlásila dekádu zameranú na výživu. Pod programom OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) prebieha niekoľko programov, z ktorých niektoré financuje aj Európska únia. Ďalším príkladom je Potravinársky pakt Milana Urbana (Milan Urban Food Pact),“ menuje Schmidt.
Podobné iniciatívy existujú na lokálnej úrovni. „Podľa nás by sa všetky tieto iniciatívy mali spojiť. To je základná pointa nášho stanoviska,“ dodáva Schmidt.
Spravodajca stanoviska konštatoval, že ich názor sa stretol s pozitívnym ohlasom rôznych riaditeľstiev Komisie. Očakával by ale väčšiu podporu práve od riaditeľstva pre poľnohospodárstvo (DG AGRI). Z dlhodobého hľadiska by podľa neho Komisia mala zvážiť vytvorenie nového riaditeľstva, ktoré by sa špecializovalo na potravinárstvo (DG Food).
Eurokomisár Vytenis Andriukaitis vyzval pri snahách o zlučovanie k opatrnosti a takéto ambície okomentoval slovami: „Spomínam si na časy Sovietskej únie, kedy bolo všetko centralizované. Neznamenalo to ale, že všetko fungovalo efektívne“.
Udržateľnosť a riešenie potravinového odpadu
Stanovisko sa zameriava na dôsledky súčasného potravinového systému na životné prostredie. Schmidt verí, že tento aspekt sa dá riešiť väčším dôrazom na rozvoj ekologickej produkcie a výrobou kvalitného jedla. Udržateľne dopestované plodiny by mali byť dostupné pre väčšiu skupinu ľudí.
„Je to niečo, čo ľudia chcú,“ povedal. „Udržateľnosť by sme mali dostať do celého reťazca potravinovej produkcie.“
Je veľa spôsobov, ako podporiť ekologizáciu produkcie. Príkladom je zavedenie dane na isté procesy alebo produkty, ktoré využívame pri konvenčnej produkcii, ale škodia životnému prostrediu, či zavedenie nových technológií.
„Spotreba mäsa v našom západnom svete nemôže pokračovať takýmto tempom,“ dodal Schmidt. Na výrobu kila hovädzieho mäsa je potrebných až 15 tisíc litrov vody. Schmidt pritom nechcel démonizovať veľké firmy. Podľa neho robia čo môžu.
Veľkí hráči v potravinárskom priemysle napríklad investujú do modernizácie svojich obalov, metód pri výrobe, využívaní energií alebo snahy znižovať plytvanie vodou.
Na otázku, či by Európa bola schopná uživiť sa sama bez dnešného intenzívneho poľnohospodárstva Schmidt reagoval, že cieľ zvýšiť ekologickú produkciu a cieľ zabezpečiť potravinovú bezpečnosť predsa nie sú v rozpore a jeden druhý nevylučuje. Zároveň ale zdôraznil, že by sa muselo obmedziť plytvanie jedlom.
Podľa oficiálnych odhadov, len v európskych krajinách skončí v koši až 30 percent jedla. Pre Schmidta je dôležité, aby sa tento komplexný problém riešil na rôznych úrovniach vrátane monitorovania priemyslu a šírenia povedomia o hodnote jedla.
„Spotrebitelia by sa mali naučiť pozerať na jedlo inak ako na iné výrobky ako napr. pneumatiky na autá,“ povedal. „Jedlo je príliš lacné, o tom niet pochýb.“
Program Organizácie spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo FAO nedávno vydal štúdiu, v ktorej sa s týmto záverom stotožnil: ceny, ktoré platia spotrebitelia za jedlo nie sú konečné. Nezahrňujú dôsledky pre životné prostredie, využívanie energií a cenu za prepravu.
Označovanie potravín musí byť smart
Spravodajca takisto vyzýva k prijatiu smart systému označovania potravín. Pre výrobcov by to mohlo pomôcť znížiť komplexnosť rôznych národných systémov na spoločnom jednom trhu. Pre spotrebiteľov by to zasa zvýšilo informovanosť.
Veľké potravinárske koncerny už v marci deklarovali, že chcú zaviesť označovanie výživových hodnôt systémom farebnej škály. Schmidt ale tento návrh nepovažuje za dostatočne prepracovaný. Označovanie by podľa neho malo byť jednotné naprieč celým potravinárskym reťazcom.
Označovanie formou farebnej škály „nie je smart“, povedal. „Keď označíte kus syra alebo banán červenou farbou, niečo nie je v poriadku.“ Prístup potravinárskeho priemyslu v tomto smere označil za „smiešny“.
Pekka Pesonen zo združenia farmárov a potravinárskych spoločností Copa-Cogeca súhlasí s názorom, že označovanie farebnou škálou nie je vhodné pre všetky potraviny. Môže totiž vytvárať dojem, že niektoré poľnohospodárske plodiny sú menej zdravé ako spracované potraviny.
„Systém označovania farbami sa sústredí iba na niektoré živiny. Ignoruje ale celkovú výživovú hodnotu jedál a poľnohospodárskych produktov v našom jedálničku,“ dodal.
Autor: EurActiv.com/Samuel White, Katarína Nikodemová
Foto: Pixabay.com
Zdroj: EurActiv.sk
Publikované: 15. 12. 2017
Uverejnila: MB
