Odborná verejnosť je v súčasnosti presvedčená o tom, že klimatické zmeny sú reálnou hrozbou. Adaptácia (prispôsobenie sa) a mitigácia (zmiernenie) tohto fenoménu sú dôležitými úlohami vedeckých výskumov. Keďže stavebný sektor je jeden z najväčších producentov skleníkových plynov, má značný vplyv na vývoj globálneho otepľovania Zeme. Malo by byť preto v záujme kompetentných v tomto sektore, aby sa znížil negatívny vplyv stavebného priemyslu a spoločnosť by mala byť pripravená na očakávané dôsledky otepľovania, podotýka Ing. Ján Hollý zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave, ktorý je autorom projektu Dopad klimatických zmien na energetické koncepty budov. Na projekt bol udelený grant STU.
„To, do akej miery sa klíma bude vyvíjať v priebehu 21. storočia, predpokladajú určité základné scenáre vývoja svetového hospodárstva, populácie a pod. Medzinárodný výbor pre zmenu klímy (Intergovernmental Panel on Climate Change – IPCC), kvázi koordinátor boja proti klimatickým zmenám, okrem iného tieto scenáre spracováva, vyhodnocuje a publikuje. Z týchto scenárov je možné vyčítať odhadované klimatologické dáta (´počasie´) 21. storočia v celosvetovej mierke,“ konštatoval Ing. Ján Hollý.
Uvádza, že pre oblasť Slovenskej republiky tieto údaje spracoval profesor Lapin z KAFZM FMFI (Univerzita Komenského v Bratislave), s ktorým spolu s jeho vedúcim doc. Palkom spolupracujú. Následne tieto dáta používajú ako okrajové podmienky do simulácie.
„Tu sa dostávam do stavebnej, energetickej sféry. Momentálne máme spomínané údaje (scenáre predpokladaného vývoja klímy do konca 21. storočia pre hlavné tepelné zóny SR – ´mierna, teplá, chladná´) pripravené na použitie v simulačnom softvéri. V tomto softvéri sa dajú pomerne jednoducho namodelovať referenčné druhy budov, ktoré plánujem posudzovať. Tým, že budem meniť niekoľko parametrov (hr. tepelnej izolácie, orientácia budovy, orientácia a veľkosti otvorov a i.), vzniknú stovky kombinácií.“
Po tom, ako prebehne simulácia pre každú alternatívu, odborníci vyhodnotia výsledky a vytvoria závery. „Ide o kvázi predpoklady vplyvu budúcej klímy na energetické koncepty budov: Dám väčšie okná v budovách na východ alebo západ? Bude potrebná normová hrúbka izolácie v obytných budovách? Vie mi navrhovaný HVAC systém racionálne zabezpečiť vnútorné prostredie? Ako sa zníži spotreba energie na vykurovanie a zvýši sa spotreba energie pre chladenie? Do akej miery budú akumulačné charakteristiky budovy znižovať tepelnú záťaž? Aká bude najvhodnejšia cesta optimalizácie zdrojov? Okrem toho, tieto údaje ´budúceho počasia´ sa aktualizujú na základe nových poznatkov,“ hovorí Ing. Ján Hollý a dodáva, že takto tiež bude predpripravený proces pre jednoduchú re-aplikáciu.
*********************************************
Rektor STU Robert Redhammer udeľoval granty mladým vedcom už po 9. raz. Každý z podporených mladých vedcov získal príspevok vo výške tisíc eur. Odovzdávanie grantov sa uskutočnilo v Aule D. Ilkoviča začiatkom mája 2018. Granty si prevzali mladí vedci zo všetkých fakúlt Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, najsilnejšie zastúpenie má Stavebná fakulta (SvF) či Fakulta chemickej a potravinárskej technológie (FCHPT).
Rektor STU Robert Redhammer vysvetlil, že univerzitný grantový program pre mladých je „školou“ písania úspešných projektov a vyzýva riešiteľov, aby sa postupne uchádzali o národné a medzinárodné granty a nadväzovali kontakty s výskumnými kolektívmi v zahraničí. Na tento grantový program nadväzuje na STU ďalší pre skúsenejších vedcov – Grantový program na podporu excelentných tímov mladých výskumníkov. STU finančne odmeňuje aj najlepšie vedecké publikácie a aj tímy, ktoré sa zapájajú do medzinárodných konzorcií a uchádzajú sa o medzinárodné granty.
Odborný garant textu: Ing. Ján Hollý zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj foto:
Ilustračné foto: Pixabay.com /MichaelGaida/
Uverejnila: VČ