Moreplavec Jacob Roggeveen ho objavil na Veľkonočnú nedeľu v roku 1722. Obyvatelia ostrova dovtedy verili, že sú jediní na planéte.
Veľkonočný ostrov, známy svojimi jedinečnými sochami, objavil holandský admirál Jacob Roggeveen na Veľkonočnú nedeľu v roku 1722. Ostrov pomenoval Paasch-Eyland, čo v preklade znamená Holandský veľkonočný ostrov. Domorodci, ktorí sa dovtedy domnievali, že sú jedinými obyvateľmi planéty, ho nazývali aj Te Pito O Te Henua alebo pupok sveta. Jeho súčasný názov Rapa Nui je odvodený od ostrova Rapa vo francúzskej Polynézii.
Veľkonočný ostrov leží v juhovýchodnom Tichom oceáne asi 3800 kilometrov od pobrežia jeho najbližšieho suseda – Čile. Nemá žiadne prístavy, dostať sa naň môžete iba lietadlom. Najkratší let na najodľahlejšie letisko na svete smeruje zo Santiaga a trvá 5 hodín.
Možno práve pre svoju odľahlosť ostrov obmýva veľmi čistá voda, priehľadná až do 60 metrov. Jeho bezprostredné okolie je preto oázou pre šnorchlistov a potápačov, ktorí sem chodia obdivovať farebné koraly a pestrý život pod hladinou.
Ako ostrov objavili
Legenda o jeho objavení hovorí, že svojich ľudí ako jeden z prvých na ostrov priviedol pred 800 až 1700 rokmi náčelník Hotu Matu z polynézskeho ostrova Hiva (dnešných Markézskych ostrovov). Na ostrov sa doplavili na veľkých kanoe. Našli tam banány aj cukrovú trstinu. Indiánski osídlenci žili na pevnine uprostred mora celé generácie, až kým na ostrov nezavítali európski prieskumníci.
Dovtedy žila na ostrove prosperujúca populácia v počte do niekoľkých tisíc. Po ničivých vojnách, epidémiách, hladomoroch a nájazdoch otrokov ich v roku 1877 zostalo iba 111. Dnes žije na Veľkonočnom ostrove približne 8-tisíc ľudí. Takmer polovica z nich sa považuje za pôvodných obyvateľov Rapa Nui.
Jedinečným úkazom, ktorý nenájdete nikde inde na svete, sú obrovské sochy zo sopečného popola. Tajomné postavy symbolizujú predkov tamojších obyvateľov. Ich telá sú vsadené do zeme, z ktorej vytŕčajú len ramená a hlava. Na nej majú niektoré z nich objekt podobný klobúku (pukao) symbolizujúci silu. Všetky sochy sú na znamenie ochrany tamojších obyvateľov otočené tvárami do vnútrozemia. Sú vysoké približne 10 metrov, vážia 80 ton a sú nepravidelne rozmiestnené po celom ostrove.
Pôvodne ich boli tisíce, no po roku 1700 si ich tamojšie klany v rámci občianskych vojen navzájom búrali a niekoľko kusov skončilo v rukách zberateľov, ktorí si ich z ostrova nemilosrdne ukradli. Dnes ich môžete vidieť aj v parížskom Louvri či Britskom múzeu v Londýne. Najväčšie z nich sú dokonca viditeľné aj na Google Earth.
V roku 1955 bol ostrov vyhlásený za svetové dedičstvo UNESCO.
Zdroje: The Real Word, invia.sk, SvetKuriozit.sk
(af)