Na objem ľadovej masy jaskyne vplývajú klimatické podmienky i návštevníci. Zatiaľ by však mala byť podľa vedcov stabilná.
Najstarší ľad v Dobšinskej ľadovej jaskyni má 2600 rokov. Foto: Michal Rengevič
Ako je to s ľadom v Dobšinskej ľadovej jaskyni? Táto otázka trápi vedcov a vedkyne už celé desaťročia. Podľa dosiaľ získaných dát množstvo ľadovej masy v jaskyni odbúda aj pribúda v závislosti od klimatických podmienok či vplyvov spôsobených návštevníkmi jaskyne.
„Počiatočné odhady množstva ľadu v jaskyni sa po detailnejšom geodetickom zameraní ukázali prekvapivo presné. S objemom 115 – 120-tisíc metrov kubických ľadu, ktorý bol v roku 1995 modernejšími metódami odhadnutý na 110-tisíc metrov (m) kubických, patrí jaskyňa k najväčším na svete. Charakteristická je takmer statickým vzduchovým prúdením, čím sa ťažší, chladný vzduch stabilne udržiava v celom objeme priestoru. Súčasný ľad má maximálnu hrúbku okolo 25 metrov,“ spresnil riaditeľ Ústavu vied o Zemi SAV, v.v.i., Ján Madarás.
Najstarší ľad v jaskyni má tisícky rokov
Meraním izotopov vodíka a kyslíka v ľade a rádiouhlíkovým datovaním zamrznutých tiel netopierov a ich trusu prišiel kolektív pod vedením Rastislava Milovského z detašovaného pracoviska Ústavu vied o Zemi SAV v Banskej Bystrici v roku 2019 k zásadnému zisteniu: najstarší ľad v jaskyni má okolo 2600 rokov. Jaskyňa je teda otvorenou knihou histórie vývoja prostredia a klímy a prirodzene sa ponúka otázka, nakoľko súčasná zmena klímy vplýva na ľad v nej.
„Prvé georadarové merania hrúbky a charakteristiky ľadu máme z roku 1995. V porovnaní s výsledkami pravidelných meraní od sezóny 2011/2012 nastal v niektorých častiach jaskyne úbytok ľadu o 1 – 2 m, zatiaľ čo v iných ľadu pribudlo. V čase objavu jaskyne bola zaľadnená aj jej vstupná časť, kde sa dnes ľad nenachádza. Bolo to podmienené úpravou vstupného priestoru aj vtedajším stavom vegetácie. Naopak, súvislá vrstva ľadu s hrúbkou niekoľkých metrov je v súčasnosti prítomná v spodných častiach jaskyne, ktoré v čase jej objavenia zaľadnené neboli,“ vysvetľuje Madarás.
Na zmeny má vplyv aj človek
Na zmeny ľadového prostredia jaskyne nepochybne vplýva aj človek, konkrétne prítomnosť návštevníkov či technická prevádzka jaskyne. Negatívne vplyvy sa však darí zmierňovať prísnym sezónnym návštevným poriadkom, ale aj technickými zmenami osvetlenia a ďalšími prvkami sprístupnenej trasy.
V jaskyni sa dnes zároveň aplikuje celý súbor geodetických a geofyzikálnych meraní. Ľad sa totiž dynamicky vyvíja, reaguje na sezónne zmeny, pohybuje sa, topí, narastá a sublimuje.
„Účelom meraní je zistenie hrúbky a objemu ľadového masívu v rôznych častiach jaskyne, zaznamenávanie zmien hrúbky ľadu na rovnakých stanovištiach – dynamiky ľadu, jeho topenia alebo pribúdania v rôznych častiach jaskyne. Napríklad v sezóne 2019/2020 v Malej sieni (bližšie k východu z jaskyne) ubudlo 127 m kubických, ale vo Veľkej sieni pribudlo 84 m kubických ľadu,“ dodáva geológ.
Meraním odborníci zisťujú hrúbku a objem ľadového masívu v rôznych častiach jaskyne. Zdroj: Katarína Pukanská/SAV
Aj keď monitoring ľadu v jaskyni sa nerealizuje veľmi dlho, vedci konštatujú, že jeho kondícia v jaskyni je zatiaľ stabilná. Dobšinská ľadová jaskyňa má výhodu i v lokalizácii. Nachádza sa totiž v severnej časti Slovenského raja, ktorý patrí z dlhodobého klimatického hľadiska k najchladnejším lokalitám na Slovensku do nadmorskej výšky 1000 metrov. Napriek tomu môže však vďaka kratším a miernejším zimám so znižujúcim sa počtom veľmi chladných dní, skracovaniu sérií chladných dní, chudobnejšej snehovej pokrývke, bohatším letným zrážkam a aj vplyvom turizmu dôjsť v dlhodobom horizonte s istým oneskorením k zmenám v dosiaľ stabilnom podzemí. Preto je detailný dlhodobý monitoring jaskynného ľadu nesmierne potrebný.
Kondícia ľadu v jaskyni je zatiaľ podľa vedcov stabilná. Zdroj: Katarína Pukanská/SAV
Zaujímavosti o Dobšinskej ľadovej jaskyni
Unikátne miesto objavili Eugen Ruffínyi, András Mega a Gustáv Lang z Dobšinej. Za asistencie ďalších pomocníkov, zväčša baníkov, sa do ľadovej priepasti spustili 15. júna 1870.
Ľadová krása vyrážajúca dych priviedla už rok nato do sprístupnených priestorov prvých turistov. Od roku 1882 osvetľovali priestory plynové Bunsenove horáky a v roku 1887 sa jaskyňa zaradila ako prvá v Európe k niekoľkým elektricky osvetleným jaskyniam na svete. Od roku 2000 je právom súčasťou svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Geneticky je jaskyňa súčasťou tretieho najdlhšieho jaskynného systému na Slovensku, Stratenskej jaskyne, ktorý aktuálne dosahuje 23 809 metrov. Ľadová jaskyňa s dĺžkou 1483 m je samostatná, vznikla oddelením po prepadnutí priestorov medzi ňou a Stratenskou jaskyňou. Až vtedy nastali v rozsiahlom priestore podmienky na vznik ľadu. Kedy presne sa to udialo, nie je známe, vedci však odhadujú, že zhruba pred 70 000 – 400 000 rokmi.
Zdroj: Ján Madarás a Jozef Bódi, Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i.
(af)
