Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Analýza odpadového hospodárstva v krajinách OECD: Obsadili sme 9. najhoršie miesto

VEDA NA DOSAH

Ilustračná fotografia: Pixabay/RitaE

Spôsob, akým krajiny zaobchádzajú s odpadom, má priamy dopad na životné prostredie. Spoločnosť Sensoneo preto zostavila rebríček zložený z 36 členských štátov OECD, ktorý odráža ich úroveň hospodárenia s odpadom, tzv. global waste index.

Slovensko by podľa analýzy spoločnosti Sensoneo malo zlepšiť svoje zaobchádzanie s vyprodukovaným odpadom. Obsadilo totiž 9. najhoršiu priečku spomedzi hodnotených krajín OECD. Z analýzy vyplynulo, že najlepšie s odpadom nakladá Južná Kórea vďaka jej prepracovanému recyklačnému systému. Na úplne opačnom póle sa ocitlo Turecko kvôli veľkému množstvu nelegálnych skládok.

Index zaobchádzania s odpadom

„The Global Waste Index“ analyzuje najbežnejšie metódy spracovania odpadu a udeľuje im pozitívne alebo negatívne body v závislosti od množstva vyprodukovaných emisií oxidu uhličitého, metánu a environmentálnej kontaminácie, ktorú daný spôsob priemerne spôsobuje. Celkovo 36 krajinám boli udelené body podľa toho, koľko kilogramov odpadu spracovávajú nasledovnými metódami: recyklovanie, spaľovanie, skládkovanie a nelegálne skládkovanie.

Recyklácia, keď sa odpad využíva na nové materiály, bola hodnotená ako najlepšia metóda nakladania s odpadom. Proces spaľovania, pri ktorom sa odpad regulovane spaľuje s cieľom využiť ho ako energiu, spoločnosť hodnotila ako oveľa pozitívnejší spôsob než skládkovanie, tým menej nelegálne. Ďalším zohľadňujúcim kritériom bolo množstvo vyprodukovaného odpadu na obyvateľa a objem odpadu, ktorého konečná stopa nie je dohľadateľná (nazývaný tiež „nezaúčtovaný odpad“).

Slovensko má veľa skládok, ale recykluje len málo

Spomedzi 36 krajín OECD Slovensko obsadilo 9. najhoršiu priečku. Napriek tomu, že s ohľadom na množstvo vyprodukovaného odpadu naša krajina dosiahla 6. najlepšie umiestnenie, konečné zlé hodnotenie výrazne ovplyvnila hlavne nízka miera recyklácie (piata najnižšia spomedzi všetkých OECD krajín) a vysoká miera skládkovania (14. najhoršia).

Global Waste Index 2019. Zdroj: Sensoneo

Kompletnú tabuľku s umiestnením všetkých 36 krajín, presné údaje o objeme odpadu spracovaného jednotlivými metódami a informácie o zdrojoch, z ktorých analýza vychádzala, nájdete na stránke spoločnosti Sensoneo.

Závery analýzy

  • Turecko z analýzy vyšlo ako krajina s najhorším prístupom k odpadu – odpad nerecykluje ani nespaľuje a výskyt nelegálnych skládok je tu vyšší ako v ktorejkoľvek inej krajine.
  • Krajinami, ktoré recyklujú najviac, sú Island (kde sa ročne zrecykluje až 366 kilogramov odpadu na obyvateľa), Nemecko a USA.
  • Spojené štáty americké však „vynikajú“ aj v inej kategórii – s celkovým počtom 809 kilogramov odpadu na obyvateľa ročne sú najväčším producentom odpadu spomedzi všetkých krajín. Z tohto množstva sa 280 kilogramov recykluje, 103 kilogramov sa spáli a 425 kilogramov končí na skládkach.
  • Naopak, najmenej odpadu produkujú Poliaci – 315 kilogramov na obyvateľa ročne.

Zaujímavé sú aj ďalšie údaje, podľa ktorých:

  • Nový Zéland svoj odpad výlučne skládkuje.
  • Vo Švajčiarsku na skládke nekončí de facto žiadny odpad a ročne sa tam zrecykluje 225 kilogramov odpadu na obyvateľa.
  • Dánsko spaľuje taký objem odpadu ako žiadná iná krajina: až 415 kilogramov na obyvateľa.

Zdroj informácií: Tlačová správa Sensoneo

Ilustračná fotografia: Pixabay/RitaE

Redigovala a uverejnila: Zuzana Hrubá, NCP VaT pri CVTI SR

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky