Poskytnúť účastníkom z lesníckej praxe a širokej lesníckej verejnosti aktuálne informácie a najnovšie poznatky výskumu z oblasti zakladania, pestovania a produkcie lesa je cieľom medzinárodnej konferencie „Aktuálne problémy v zakladaní a pestovaní lesa 2017“, ktorá sa koná v dňoch 05. – 06. 10. 2017. Konferencia taktiež ponúka priestor pre odbornú diskusiu, kde môžu pracovníci lesníckej prevádzky prezentovať svoje námety na výskumné riešenie problémov v oblasti pestovania a produkcie lesa, s ktorými sa pri svojej práci stretávajú.
Konferencia je určená širokému okruhu vlastníkov a užívateľov lesa, odborným lesným hospodárom, držiteľom osvedčení o odbornej spôsobilosti na prácu s lesným reprodukčným materiálom, vedeckovýskumným pracovníkom a doktorandom, pracovníkom štátnej správy, lesníckych inštitúcií a ostatným záujemcom.
Od roku 2017 je zameranie konferencie rozšírené aj o problematiku agrolesníckych systémov. Usporiadateľom je Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a tiež LPM Ulič, š. p., Slovenskou lesníckou spoločnosťou – členom ZSVTS.
Problematika udržateľnosti lesov je vysoko aktuálna a riešia ju odborníci na mnohých fórach. Na nedávnej diskusii TEDSummit 2016 sa známa lesná ekologička Suzanne Simard vyjadrovala k téme lesy. Predstavila myšlienku, že les nie je len akousi „zbierkou“ stromov, ktoré si mnohí predstavujú ako nezávislé entity samostatne stojace, obklopené inými stromami a vegetáciou. Suzanne sa už vo výskume kanadských lesov pohybuje viac ako 30 rokov a tvrdí, že les je oveľa viac než len to, čo vidíme.
„Dobre vieme, že rodičia uprednostňujú svoje vlastné deti, a tak mi napadlo: Dokáže taká borovica rozpoznať svojich vlastných potomkov tak, ako medvedica svoje mláďatá? Vykonali sme experiment, kde stromy ´matky´ rástli v blízkosti svojich príbuzných, potomkov. Výskum, ktorý trval niekoľko rokov, ukázal, že ´matka´ dokáže rozpoznať svojich príbuzných. Stromy, ktoré boli príbuzné, kolonizovali a popod zem si medzi sebou posielali viac uhlíka. ´Matky´ dokonca znížili svoj vlastný koreňový systém, aby mali potomkovia dostatok miesta na zakorenenie. Keď bol nejaký strom zranený, poškodený, či umieral, posielali si medzi sebou správy o tejto ´múdrosti´ pre ďalšie generácie. Okrem uhlíka odosielala ´matka´ do susedných sadeníc aj obranné signály. Spolu s uhlíkom sa následne zvýšila odolnosť potomkov, ktorí boli takýmto spôsobom lepšie pripravení na problémy, ktoré by v budúcnosti mohli nastať. Takže stromy dokážu reálne komunikovať“, vysvetlila Suzanne Simard.
Zaujímavý výskum, ktorého výsledky vedci zverejnili v žurnále Frontiers in Plant Science, sa sústredil na denný rytmus rastlín. No nielen tých kvitnúcich, kedy sa kvety počas slnečného dňa otvoria a na noc sa znova zatvoria, ale aj stromov. Vedci zisťovali, či stromy dokážu počas noci „spať“. Medzinárodný tím skúmal dve brezy previsnuté – jednu v Rakúsku a druhú vo Fínsku. Pozorovania prebehli blízko slnečnej rovnodennosti, aby bola dĺžka noci v oboch krajinách rovnaká.
Spoluautor štúdie Eetu Puttonen vysvetlil, že ich výsledky ukazujú, že celý strom počas noci akoby zvädne, čo sa ukazuje na polohe jeho listov a konárov. „Zmeny nie sú príliš veľké, iba do desať centimetrov pre asi päťmetrové stromy, ale sú systematické a v rozmedziach presnosti našich nástrojov.“
Vedci si v oboch krajinách vybrali pokojnú noc bez vetra, aby sa minimalizoval jeho vplyv. Stromy nefotografovali, pretože by ich museli osvetliť, ale skenovali lasermi. Záverom výskumu teda je, že konáre aj listy stromov po zotmení klesajú, pričom najnižšiu polohu majú niekoľko hodín pred východom slnka. O pár hodín sa vrátia na svoje miesto.
Ďalej sa vedci pokúšali aj nočné správanie stromov vysvetliť. Za ich pasívny cyklus môže fotosyntéza, čo je proces, ktorým rastliny za pomoci slnečného svetla premieňajú oxid uhličitý na cukor a kyslík. Keď sa po tme proces zastaví, tlak vnútri buniek klesne. Konár a listy sú potom menej pružné a klesajú pod vlastnou váhou.
Stromy sa tiež počas noci snažia oddychovať. Cez deň natáčajú konáre čo najvyššie, aby na listy dopadalo čo najviac slnečného svetla. Po tme sa im to už neoplatí, a tak si v noci radšej ušetria energiu.
Informačný a foto zdroj: Národné lesnícke centrom (NLC)
Ilustračné foto: Pixabay.com
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ