Lesníctvo, lesnícke prieskumy a lesnícky výskum má na Slovensku dlhú tradíciu. Začiatok systematického monitoringu lesov s dôrazom na zdravotný stav a s využitím princípov výberového zisťovania siaha do polovice 80. rokov minulého storočia. „Nepriaznivý stav lesov a zároveň veľmi výrazné znečistenie ovzdušia postavili pred lesníctvo úlohu zisťovať zdravotný stav lesov a analyzovať ich príčiny, najmä v súvislosti s imisným poškodením lesov. Na medzinárodnej i národnej úrovni sa realizovali viaceré významné rozhodnutia, ktoré v konečnom dôsledku výrazne prispeli k tlaku na zníženie emisií znečisťujúcich látok a zároveň nebývalým spôsobom prispeli k rozvoju monitorovacích a výskumných aktivít v oblasti ekológie lesa,“ konštatovali Ing. Pavel Pavlenda, PhD. a Ing. Zuzana Sitková, PhD. z Národného lesníckeho centra – Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen.
Vo svojom príspevku „30 rokov monitoringu lesov na Slovensku“ uvádzajú, že po prijatí Konvencie UN/ECE o diaľkovom cezhraničnom prenose znečisteného ovzdušia (CLRTAP) boli zriadené viaceré medzinárodné kooperatívne programy. Najvýznamnejším z nich bol ICP Forests, zameraný na monitorovanie a hodnotenie vplyvu znečisteného ovzdušia na lesy, ktorý sa reálne začal budovať od roku 1985, pričom postupne sa tvorili jeho odborné štruktúry a metodický manuál. V roku 1987 bol na národnej úrovni schválený projekt monitoringu zdravotného stavu lesov a začala sa budovať sieť monitorovacích plôch. „Po zmene politického režimu v krajinách východného bloku sa zlepšili možnosti priamej spolupráce krajín Európy aj v tejto oblasti. Zároveň sa na národnej úrovni tvorili inštitúcie s kompetenciami v oblasti životného prostredia (Komisia pre životné prostredie) a začali sa realizovať praktické kroky pre otvorenejšie informovanie o stave životného prostredia a pre zlepšenie jeho stavu. Program monitoringu lesov tak získal významnú legislatívnu oporu na národnej úrovni.“
Lesnícky výskumný ústav Zvolen bol poverený funkciou Strediska Čiastkový monitorovací systém Lesy a monitoring lesov sa tak stal stabilnou významnou súčasťou aktivít, ktoré sa v úzkej kooperácii s programom ICP Forests realizujú pre rezort MPRV SR a zároveň pre MŽP SR.
Ďalšími európskymi smernicami bolo podporené pokračovanie programu o Ochrane lesov pred poškodením zapríčineným atmosférickým znečistením a začiatok programu intenzívneho monitoringu.
Odborníci pripomenuli, že program ICP Forests mal v tejto fáze vývoja dva hlavné ciele: 1) poskytovať periodický prehľad o priestorových rozdieloch a časových zmenách stavu lesa vo vzťahu k antropogénnym a prírodným stresovým faktorom (zvlášť vo vzťahu k znečisteniu ovzdušia) prostredníctvom reprezentatívneho monitoringu v systematickej sieti monitorovacích plôch (I. úroveň – extenzívny monitoring); 2) prispieť k lepšiemu pochopeniu vzťahov medzi stavom lesných ekosystémov a stresovými faktormi, hlavne znečistením ovzdušia, prostredníctvom intenzívneho monitoringu na vybraných trvalých monitorovacích plochách (II. úroveň –intenzívny monitoring).
Na všetkých plochách II. úrovne monitoringu sa vykonávajú nasledovné prieskumy:
- inventarizácia stavu korún (defoliácie, zmeny sfarbenia) a poškodenia stromov,
- vykonanie odberov a analýz vzoriek listov a ihličia (minimálne každé dva roky),
- merania hrúbkového a výškového prírastku a hodnotenie rastu drevín,
- merania kvantity a kvality atmosférickej depozície.
Na vybraných plochách intenzívneho monitoringu sa zabezpečujú:
- merania pôdneho roztoku,
- meteorologické merania,
- hodnotenie prízemnej vegetácie,
- meranie a hodnotenie kvality ovzdušia,
- hodnotenie viditeľného poškodenia ozónom,
- hodnotenie fenologických fáz lesných drevín,
- kvantitatívna a kvalitatívna analýza opadu drevín.
„Pri takejto štruktúre programu bolo samozrejme potrebné vytvoriť expertné skupiny (expertné panely) a zapojiť do prípravy manuálov jednotlivých prieskumov čo najširší okruh expertov zúčastnených krajín. Výstupom týchto aktivít bol rozsiahly manuál pre jednotlivé prieskumy,“ uvádzajú ďalej autori Pavel Pavlenda a Zuzana Sitková.
Z vyššie uvedeného je podľa nich zrejmé výrazné prelínanie domácich aktivít a medzinárodných programov a projektov. „Možno konštatovať, že program ICP Forests je unikátny svojou dlhodobosťou, geografickým rozsahom, mierou koordinácie, šírkou tematického záberu a dôrazom na harmonizáciu zisťovaní. Zo všetkých týchto atribútov vyplýva jednoznačne výrazný prínos takejto formy spolupráce pre národný monitoring lesov.“
Hoci stav kvality ovzdušia pre „klasické“ polutanty sa od začiatku monitoringu lesov významne zlepšil, súčasťou programu monitoringu lesov samozrejme stále musí byť aj hodnotenie týchto aspektov, aktuálne najmä s dôrazom na troposférický ozón a depozičné vstupy dusíka. „Oproti pôvodným cieľom programu ICP Forests je však potrebné využiť potenciál monitoringu lesov pre celú šírku aktuálnych a pre lesy a lesníctvo veľmi naliehavých problémov, ako je adaptácia na klimatickú zmenu, mitigačný potenciál lesov pre sekvestráciu uhlíka, udržateľnosť lesnej produkcie a lesného stanovišťa, či využívanie a regulovanie ekosystémových funkcií. Po ukončení priamej podpory monitoringu lesov zo strany Európskej komisie je však situácia v jednotlivých krajinách veľmi rozdielna, v závislosti od národnej legislatívy, rezortných priorít. Po predchádzajúcom období dynamického rozvoja a modernizácie infraštruktúry je v súčasnosti stav monitoringu lesov na Slovensku stagnujúci a ani zďaleka nie je optimálny.“
Do budúcnosti je podľa odborníkov potrebné:
- zlepšiť využitie a popularizáciu výsledkov monitoringu lesov,
- identifikovať skutočné potreby lesníckej praxe, prípadne podnikateľskej sféry a v úzkej kooperácii s konečným užívateľom cielene napĺňať dopyt po konkrétnych údajoch a poznatkoch ekologického výskumu,
- využiť súčasné možnosti informatizácie celého monitorovacieho a informačného systému vrátane tvorby užívateľsky prístupných web-mapových aplikácií a výstupov extenzívneho aj intenzívneho monitoringu lesov,
- prepojiť výsledky ČMS Lesy s inými informačnými systémami, ako aj s inými typmi a zdrojmi údajov o lesoch (napríklad Národná inventarizácia a monitoring lesov Slovenska – NIML SR),
- v neposlednom rade zlepšiť medziinštitucionálnu spoluprácu v oblasti výskumu ekológie a monitoringu lesov.
Uvedené myšlienky boli jednými z nosných pilierov a tém diskutovaných v rámci vedeckej konferencie „Dlhodobý ekologický výskum a monitoring lesov: súčasné poznatky a výzvy do budúcnosti“, ktorá sa uskutočnila začiatkom novembra 2017 vo Zvolene a bola organizovaná Národným lesníckym centrom Zvolen v spolupráci s Odborom lesníctva Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied. Cieľom odborného podujatia bolo prezentovať poznatky získané dlhodobým monitoringom stavu lesov Slovenska a vo vedeckej komunite vzájomne zdieľať výsledky aplikovaného i základného výskumu lesných ekosystémov so zameraním na rôzne aspekty (vplyv klimatickej zmeny na lesy, kvalita ovzdušia a pôdneho prostredia, biodiverzita, mortalita a rast drevín, trvalá udržateľnosť obhospodarovania lesov a podobne). Zámerom tiež bolo diskutovať o možnostiach využitia inovatívnej prístrojovej infraštruktúry a o budúcom smerovaní ekologického výskumu lesných ekosystémov ako súčasti vízie rozvoja lesníctva v meniacich sa environmentálnych podmienkach.
Hlavným garantom podujatia bol Dr. Ing. Tomáš Bucha, riaditeľ Národného lesníckeho centra – Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen.
Správnosť informácií potvrdili: Ing. Zuzana Sitková, PhD. a Ing. Pavel Pavlenda, PhD., Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen, Odbor ekológie lesa a krajiny
Spracovala: Slávka Cigáňová Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ