Polemika zástancov prudkého ekosociálneho rozvratu a pomalšie účinkujúcich záporných vplyvov míňa podstatu. Pôsobilo oboje.
Veľkonočný ostrov (v miestnom jazyku Rapa Nui, Veľký Rapa, španielsky Isla de Pascua) leží v Tichom oceáne asi na polceste medzi Tahiti a Čile. Patrí k najizolovanejším trvale osídleným miestam zemegule. Na západe je najbližším takým miestom ostrov Pitcairn, vzdialený 2 075 km, najbližším početnejšie zaľudneným ostrovom Mangareva z Gambierovho súostrovia, vzdialená 2 606 km. Na východe je najbližšie oblasť mesta Concepción v strednom Čile, vzdialená 3 512 km. Izolovanosťou s Rapa Nui súperí iba juhoatlantické súostrovie Tristan da Cunha.
Záhadní kamenní obri
Rapa Nui vyniká predovšetkým kamennými archeologickými pamiatkami. Asi najznámejšie sú moai – obrovské štylizované sochy ľudí. Tesanie a doprava sôch boli náročné a viazali na seba veľké ľudské i materiálne zdroje. Rapanuičania museli mať vážny dôvod na ich stavbu. Na ostrove a v múzeách po celom svete sa ich zachovalo 887. Najviac na alebo pri kamenných plošinách nazývaných ahu, ktorých je pozdĺž celého pobrežia ostrova až 313, z nich 125 nieslo zväčša jedinú moai. Väčšinu ahu a moai ostrovania vybudovali, respektíve vytesali v rokoch 1200 až 1500. Medzi ahu s moai vyniká Ahu Tongariki, kde stálo až 15 sôch. Tradične boli moai na ahu otočené do vnútrozemia, kam smerovali ich pohľady. Iba na jedinej ahu s názvom Ahu A Kivi hľadeli sochy na oceán. Izolované moai sú roztrúsené aj vo vnútrozemí. Mnohé zostali tam, kde ich sčasti vytesali z tufu, ale nedokončili – v kráteri vyhasnutej sopky Rano Raraku. Vďaka týmto pamiatkam patrí Rapa Nui od roku 1995 do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Odkiaľ prišli ostrovania?
Rapa Nui bol osídlený v závere trojtisícročnej kolonizácie Tichomoria predkami Polynézanov. Tí najprv migrovali z južnej Číny cez Tchaj-wan do Melanézie. Polynézia má tvar rovnoramenného trojuholníka, s Havajom, Novým Zélandom a Rapa Nui vo vrcholoch. Rapa Nui (a Nový Zéland) Polynézania osídlili až nakoniec, podľa rádiouhlíkových datovaní, ktoré uverejnila Janet Wilmshurstová z University of Hawaii v Honolulu (USA) s kolegami v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, až okolo či po roku 1200.
Jazykové, kultúrne a ďalšie znaky svedčia o tom, že predkami Rapanuičanov neboli Tahiťania či Tuamoťania z najbližších veľkých súostroví, ale ľudia zo vzdialenejších Markéz, ktorí prišli cez Mangarevu. Genetickú prímes od dávnych Juhoameričanov opísal v roku 2012 Erik Thorsby z Oslo University Hospital v Nórsku v časopise Philosophical Transactions of the Royal Society B a podporil tým atraktívne úvahy svojho krajana, vedca a cestovateľa Thora Heyerdahla (1914 – 2002), ktorý tiež skúmal ostrov. Rapanuičania sú ozaj najmä Polynézania. Pribúdajú ale dôkazy skoršej vlny juhoamerických kolonistov na ostrove. V Brazílii sa zas objavili dôkazy prítomnosti Polynézanov, takže určitý kontakt medzi nimi existoval.
Autor: Zdeněk Urban, spolupracovník Quarku
Foto: Valentí Rull
Úvodné foto: University of California – Santa Barbara
Uverejnila: VČ
Viac o tajomstvách Veľkonočného ostrova, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 8/2017), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.