Počas otvorenia XV. ročníka Lesníckych dní bude Lesnícke arborétum Kysihýbel vyhlásené za významné lesnícke miesto.
Zábery z Lesníckeho arboréta Kysihýbel (LAK). Zdroj: Facebook LAK; autor fotografií: Jaroslav Jankovic
Označenie významné lesnícke miesto udeľujú LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, od roku 2007 a doteraz ho získalo 54 lokalít po celom Slovensku. Za budovaním siete významných lesníckych miest stojí myšlienka upriamiť pozornosť verejnosti na miesta prírodného alebo kultúrneho charakteru s osobitným lesníckym významom, ktoré dokumentujú históriu lesa, lesného hospodárstva a práce lesníkov na území Slovenska.
Otvorenie XV. ročníka Lesníckych dní sa tento rok presúva zo zvolenského námestia do okolia Banskej Štiavnice. Uskutoční sa práve v Lesníckom arboréte Kysihýbel pri Banskej Štiavnici, a to 30. augusta 2021.
V aktuálnom ročníku Lesníckych dní sa spájajú dve témy – poznanie a ozdravenie.
„Keď poznáme kraje svoje, poznáme i samých seba,“ je výrok slovenského historika a botanika Andreja Kmeťa. Pandémia Covid-19 mnohých „vyhnala“ do lesa, a tak v ňom objavili miesta, ktoré by možno za iných okolností nenavštívili, hoci sú na dosah. Lesníci teda tentoraz verejnosť nepozývajú na námestia, ale jednoducho tam, kde je to pre všetkých najlepšie – do lesa.
Kúsok od historického centra
Lesnícke arborétum Kysihýbel leží v katastrálnom území Banskej Štiavnice. Je vzdialené asi 4 km od historického centra mesta, asi 2 km od železničnej stanice. Rozprestiera sa na pravej strane od štátnej cesty vedúcej z Banskej Štiavnice do Banského Studenca v závere bočnej doliny, ktorá ústi do potoka Štiavnička, tečúceho cez obec Svätý Anton.
V tomto prírodnom objekte v správe Národného lesníckeho centra sa spája lesníctvo s vedou i kultúrou. Pozoruhodným a výnimočným objektom sa stalo predovšetkým vďaka originálnemu a na svoju dobu priekopníckemu projektu plošnej výsadby drevín.
Záber z lesníckeho arboréta Kysihýbel (LAK). Zdroj: Facebook LAK; autor: Jaroslav Jankovic
Založil ho profesor botaniky János Tuzson v roku 1900 s cieľom vytvoriť podmienky, v ktorých by mali lesníci možnosť overovať adaptabilitu, prežívanie a rast cudzokrajných drevín v našich klimatických podmienkach. Cieľ bol výskumný a zároveň pragmatický, pretože sledoval možnosť následne využiť testované dreviny v lesnom hospodárstve.
János Tuzson rozdelil plochu budúceho arboréta s prihliadnutím na ekologické nároky drevín na štyri oddelenia a v rámci nich vytvoril tristopäťdesiat menších plôch s rozmermi 15 x 15 metrov. Na nich vznikli malé „porasty“, na ktorých je možné získať približný obraz o produkčných, ale aj ekologických vlastnostiach jednotlivých drevín.
Po jeho odchode v roku 1904 do Budapešti pokračoval v práci pri zakladaní arboréta Gyula Roth, neskôr profesor na Štátnej vyššej lesníckej škole, terajšej Západomaďarskej univerzite v Šoproni.
Do roku 1913 sa v arboréte vysadilo dvestoosemdesiatdva taxónov drevín pochádzajúcich z mierneho pásma severnej pologule. Z tohto počtu bolo stoosemnásť ihličnatých a stošesťdesiatštyri listnatých druhov.
Dreviny boli vysádzané na základe systematického poriadku, podľa rodov, pričom druhy a formy sa zlučovali. Zároveň sa v arboréte s výsadbou introdukovaných (nepôvodných – pozn. red.) druhov vysádzali aj domáce hospodárske druhy s cieľom budúceho produkčného porovnávania. Chúlostivejšie dreviny boli vysádzané pod ochranou odolnejších domácich, prípadne nepôvodných druhov. Okolo arboréta bol vysadený pás smreka, ktorý dopĺňal porastový plášť a vytváral priaznivejšiu mikroklímu v arboréte.
Od roku 2012 začalo Národné lesnícke centrum dostávať na zabezpečenie funkčnosti Lesníckeho arboréta Kysihýbel každoročný príspevok z rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Vďaka tejto podpore bolo možné opätovne začať so systematickou revitalizáciou objektu.
V rámci medzinárodného projektu TreeJoy (program Interreg, SKHU/1601/1.1/217) v rokoch 2018 – 2021 prebehla rekonštrukcia a revitalizácia celého areálu. Okrem toho sa postavilo nové návštevnícke centrum, obnovil sa náučný chodník okolo Kysihýbla, bola napísaná odborná publikácia Prevádzkovo využiteľné dreviny Lesníckeho arboréta Kysihýbel, vydaný odborný sprievodca Lesnícke arborétum Kysihýbel i detský sprievodca Chodníčkami lesníckeho arboréta Kysihýbel.
V arboréte sa cez projekt uskutočnili i modelové vzdelávacie programy lesnej pedagogiky pre žiakov a študentov škôl. Lesná pedagogika oslavuje v roku 2021 existenciu svojich 20 rokov na Slovensku.
V rámci XV. ročníka Lesníckych dní ponúkajú lesníci v mesiacoch september až október pre verejnosť zážitkové sprevádzanie po Zvolene a v Lesníckom arboréte Kysihýbel pri Banskej Štiavnici. Prihlásiť sa je možné prostredníctvom e-mailu sprevadzanie@lesnapedagogika.sk.
Banská Štiavnica a okolie. Zdroj: iStockphoto.com
Prečo Banská Štiavnica
Dôvodov je niekoľko. Kráľovské banské mesto bolo v minulosti späté s baníctvom, ktoré malo prepojenie na lesníctvo. V roku 1871 bol vydaný dekrét uhorského ministerstva financií, ktorým sa na základe panovníkovho súhlasu oddelila správa lesov od správy baní. Lesníctvo sa vydalo na cestu samostatného hospodárskeho vývoja nezávislého od baníctva a priemyslu.
V roku 2021 sa tak upriamuje pozornosť na 150 rokov samostatného lesníctva. Táto téma sa prenáša i do Lesníckych dní a je jej venovaná i výstava s názvom S dubovou ratolesťou na golieri, ktorá bude verejnosti sprístupnená od 20. 08. 2021 až do konca roka 2021 v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene.
Ďalšie podujatia pod hlavičkou Lesníckych dní budú pokračovať v priebehu septembra a októbra zážitkovými sprevádzania s aktivitami lesnej pedagogiky vo vybraných regiónoch Slovenska pre nahlásené skupiny. Potrebné je oblečenie a obuv, vhodné do prírodného prostredia a každého počasia.
Lesnícke dni pripravilo Národné lesnícke centrum v spolupráci s partnermi. Bližšie informácie získate po kliknutí na link: www.lesnapedagogika.sk, www.lesnickedni.sk.
Zdroj: TS NLS – ÚLPV Zvolen
